Ohrozená je existencia niektorých VŠ [STV Dvojka]

Marta Jančkárová, moderátorka: „Prvýkrát sa na slovenské vysoké školy zapísalo menej študentov ako plánovali prijať. Študovať tak môže každý záujemca. Otázne je však, akú školu si vyberie. Záujem o tie menej kvalitné postupne klesá.“

Timea Cimermanová, redaktorka: „Ak sa budú chcieť niektoré vysoké školy na Slovensku udržať, budú musieť výraznejšie bojovať o svojich budúcich študentov. Záujem o vysokoškolské štúdium totiž poklesol.“
Ivan Ostrovský, člen valného zhromaždenia ARRA: „Skutočne existuje dramatický rozdiel medzi počtom prihlásených a prijatých a počtom skutočne zapísaných.“
Timea Cimermanová, redaktorka: „Znamená to, že na vysokú školu sa dostanú takmer všetci záujemcovia. A mladí si medzi školami môžu doslova vyberať.“
Ivan Ostrovský, člen valného zhromaždenia ARRA: „Na Slovensku je dosť veľký rozdiel v kvalite ponúkaných študijných programov a chvalabohu, študenti si to začali všímať a prvý raz toho roku prejavili úplne jednoznačný názor na to, kde tá kvalita je a kde tá kvalita nie je.“
Timea Cimermanová, redaktorka: „Ministerstvo školstva tvrdí, že na vysoké školy nechcú robiť nábor, ale výber študentov a preto majú na budúci rok nachystanú aj zmenu financovania vysokých škôl. Osemdesiat percent vysokoškolákov problém so zamestnaním na trhu práce nemá. Často sa však stáva, že sa zamestnajú v inom obore, ako vyštudujú. Mnohokrát sa stáva aj to, že aj s vysokoškolským vzdelaním skončia ako predavači. Napriek poklesu záujmu o štúdium zopár škôl eviduje nárast počtu uchádzačov. Ide o tradičných lídrov medzi fakultami najmä v technickom, ekonomickom a medicínskom odbore.“
Miroslav Medveď, analytik ARRA: „Na prvých miestach vo viacerých fakultách skončili dlhoroční lídri, ako je napríklad Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU, Jesseniova lekárska fakulta UK alebo Fakulta matematiky a fyziky a informatiky UK, Ekonomická fakulta TUKE, ktorá vo svojej fakulte nemá konkurenciu najmä, čo sa týka vedeckého výkonu.“
Timea Cimermanová, redaktorka: „Celkovo akademici hodnotili stodeväť fakúlt, ktoré boli rozdelené do jedenástich skupín podľa odborov. Výsledky nájdu záujemcovia na internete.“

Marta Jančkárová, moderátorka: „Aká je teda kvalita našich vysokých škôl a ako to je s počtom študentov? Téma pre Roberta Redhammera, profesora, člena Slovenskej rektorskej konferencie, dobrý večer prajem.“

Robert Redhammer, člen Slovenskej rektorskej konferencie: „Dobrý večer.“

Marta Jančkárová, moderátorka: „A analytika Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry, docenta Ivana Ostrovského, vitajte.“

Ivan Ostrovský, analytik, Akademická rankingová a ratingová agentúra: „Dobrý večer prajem.“

Marta Jančkárová, moderátorka: „Pán docent, keďže prvýkrát sa na slovenské vysoké školy nielen prihlásilo, ale samozrejme potom aj zapísalo menej študentov vysokých škôl, než bola tá kapacita, než bol plán, pripisujete to tomu, že naozaj klesá záujem študentov o vysokoškolské vzdelávanie alebo je to skôr v tej demografickej krivke, že skrátka študentov je jednoducho menej?“

Ivan Ostrovský, analytik, Akademická rankingová a ratingová agentúra: „Dá sa povedať, že sa prejavujú obidva tie efekty. Jednak skutočne čelíme už niekoľko rokov poklesu demografickej krivky, ktorý bude pokračovať ešte viac ako desať rokov, ale zároveň nedá sa povedať, že by ten pokles záujmu pre celý kohortu bol nejaký dramatický, zatiaľ. Čo je o mnoho významnejšie je, že došlo k naozaj k veľkým rozdielom v záujme o štúdium na jednotlivé vysoké školy. Sú školy a fakulty, kde ten záujem nepoklesol, naopak, vzrástol, ale máme po prvýkrát aj situáciu, keď skutočne došlo aj k dramatickému poklesu záujmu o štúdium na niektorých fakultách a vysokých školách. Keď hovoríme o dramatickom poklese, tak ide o rádovo desiatky percent, oproti plánovanej kapacite príslušnej vysokej školy.“

Marta Jančkárová, moderátorka: „Pán profesor, ako sa na to pozeráte vy? Je za tým aj tá demografická krivka? To znamená, že klesol počet študentov a preto logicky ani nemôže byť toľko záujemcov o vysokoškolské štúdium, alebo sa to aj prerozdeľuje medzi tými jednotlivými odbormi podľa toho, čo koho zaujíma a čo považuje za kvalitné?“

Robert Redhammer, člen Slovenskej rektorskej konferencie: „Určite je to súhra viacerých okolností. Predovšetkým je fakt, že demografická krivka klesá. To znamená, počet maturantov klesá, relatívne výrazne, to súvisí so spoločenskými zmenami pred zhruba dvadsiatimi rokmi. Druhý fenomén je, že vždy sme mali počet prihlásených väčší ako bol počet prijatých študentov logicky a tých bolo stále viacej ako tých, ktorí sa nakoniec zapísali. To súvisí s tým, že študenti, maturanti majú možnosť prihlásiť sa na niekoľko fakúlt, teda viacero vysokých škôl a potom ísť na tú, ktorá sa im zdá úspešnejšia.“

Marta Jančkárová, moderátorka: „Hovorme teraz o tej kvalite. Má budúci vysokoškolský študent možnosť už teraz dopredu si nejak zisťovať, že ktorá vysoká škola je kvalitná a skutočne si vyberať podľa toho? Alebo to nemôže hrať až takú rolu?“

Ivan Ostrovský, analytik, Akademická rankingová a ratingová agentúra: „Myslím si, že v súčasnosti má už dostatok možností si urobiť prehľad o kvalite ponúkaných študijných programov, pretože nie je to len deviaty ročník rankingu ARRA, ale k dispozícii sú aj medzinárodné hodnotenia, k dispozícii sú informácie z bezprostredného okolia, z rodiny, od kolegov, od zamestnávateľov, z trhu práce a podobne. Takže tá mozaika je dneska už dosť pestrá a naozaj uchádzači majú možnosť sa zorientovať.“

Marta Jančkárová, moderátorka: „Ale je to naozaj tak? Má naozaj ten študent záujem o kvalitné vzdelávanie alebo ide skôr o ten titul?“

Ivan Ostrovský, analytik, Akademická rankingová a ratingová agentúra: „Záleží od toho jednotlivca. Dá sa povedať, že našťastie Slovensko ešte stále má aj relatívne početnú skupinu ľudí, ktorým záleží na úrovni vzdelania. Samozrejme, existuje aj pomerne početná skupina tých, ktorým záleží na tých tituloch, takže na úrovni jednotlivca nedá sa to dosť dobre odhadnúť. Našťastie, školy, ktoré sú a prejavujú kvalitu, tak vedia, že majú ešte stále aj takých uchádzačov, ktorí dbajú o kvalitu.“

Marta Jančkárová, moderátorka: „O tej devalvácii titulov ešte budeme hovoriť aj v súvislosti s bakalárom napríklad. Ale rada by som vedela váš názor na to, aká je kvalita našich vysokých škôl v porovnaní so zahraničím, aspoň tými najbližšími európskymi krajinami.“

Robert Redhammer, člen Slovenskej rektorskej konferencie: „Treba povedať, že školy sú rôzne. Aj čo sa týka kvality, aj podľa toho zamerania, na ktoré sú orientované. Tá kvalita a rôznosť v kvalite je samozrejme podobná. Ako Spojené štáty tiež majú rôzne školy kvalitné, menej kvalitné a ten rozdiel je podstatne väčší ako na Slovensku. Čiže majú oveľa kvalitnejšie, ale našťastie u nás teda sú aj tie menej kvalitné nie sú až tak na tej úrovni ako v tom inom svete. Takže ja osobne si myslím, že na Slovensku nájdeme aj kvalitné školy, aj menej kvalitné. A vždy je potrebné si povedať, čo je pre toho uchádzača, toho študenta dôležité. Čo to je vzdelanie, uplatnenie v praxi alebo veda alebo teda čo.“

Marta Jančkárová, moderátorka: „Dobre, tak povedzme si teda, čo je pre toho študenta dôležité a čo je aj pre vás takým kritériom hodnotenia kvality?“

Ivan Ostrovský, analytik, Akademická rankingová a ratingová agentúra: „Z tohto hľadiska ARRA má k dispozícii a využíva vo svojej metodike sústavu ukazovateľov, ktoré zohľadňujú aj kvalitu vzdelávania v indikátoroch, ktoré sa bežne používajú vo svete ako je pomer počtu študentov a profesorov, kvalita vzdelávacieho procesu v podobe kvality pedagógov. Je to otázka vedeckého výkonu príslušnej fakulty, ktorá má priamy vplyv na kvalitu vzdelávania a podobné takéto indikátory. Takže z toho hľadiska naozaj uchádzači majú možnosť sa celkom dobre zorientovať. Je pravda, že Slovensko nemá zastúpenie v tých populárnych rankingových rebríčkoch, kde platia veľmi často trochu iné kritériá.“

Marta Jančkárová, moderátorka: „Napríklad?“

Ivan Ostrovský, analytik, Akademická rankingová a ratingová agentúra: „No, napríklad v známom šanghajskom rebríčku potrebujete mať aspoň jedného nositeľa Nobelovej ceny, aby vás vôbec do toho hlavného rebríčka zobrali, ale Šanghaj začal robiť aj iný rebríček, kde sa už obidve naše najstaršie univerzity objavili, aj Univerzita Komenského, aj Slovenská technická univerzita. To je trochu inak orientovaná metodika robenia a hodnotenia, kde je samozrejme podstatne menšia kohorta vysokých škôl. Rádovo stovky, nie tisíce, ako je v tom veľkom šanghajskom rebríčku. Takže určite majú uchádzači dostatok možností sa zorientovať v kvalite poskytovaného vzdelania.“

Marta Jančkárová, moderátorka: „Ak sme hovorili v úvode o tom, že počet študentov klesá a vy ste hovorili zase o tom, že jedným z ukazovateľov kvality je aj to, že koľko máme vyučujúcich profesorov a tak ďalej, teda v pomere k počtu študentov. Tak nenastáva trošku devalvácia aj v tomto smere? Nie je tých vysokých škl povedzme priveľa na ten počet klesajúci počet študentov, ktorý máme?“

Robert Redhammer, člen Slovenskej rektorskej konferencie: „Tak, je taký všeobecný názor, že vysokých škôl na Slovensku je veľa. Je menšinový názor, ktorý s tým polemizuje. Ja si nemyslím, že počet škôl samotný je to kritické miesto. Skôr tá efektívnosť tej práce a mnohé tie vnútorné mechanizmy, ktoré by zefektívňovali celý ten proces.“

Marta Jančkárová, moderátorka: „Vy, pravdepodobne, narážate napríklad aj na to, že pracne vychovávame budúcich magistrov, inžinierov, pričom nekladie sa dôraz na to, že aj bakalár by už skôr mohol nájsť uplatnenie?“

Robert Redhammer, člen Slovenskej rektorskej konferencie: „Ak teda mierite na bakalárov, tak ja si celkom nemyslím, že bakalársky model zlyhá, ako bolo prezentované. Ja si skôr myslím, že je ešte príliš skoro na to, aby sa tá spoločnosť s tým zžila. To je celoeurópsky problém. Dneska sa konštatuje zhruba osemdesiat percent, že pokračuje v tom druhom stupni štúdia, no ale pred desiatimi rokmi to bolo sto percent. Takže je tu nejaký posun a o dve generácie, ak sa to ujme, tak uvidíme teda, či to je naozaj to, čo Európa potrebuje. Európa je trošku odlišná od Spojených štátov alebo teda toho anglosaského systému, takže pravdepodobne bude mať s tým systémom bakalárskeho a následne magisterského štúdia trošku problém.“

Marta Jančkárová, moderátorka: „Pán docent, vy si asi myslíte niečo iné o tých bakalároch.“

Ivan Ostrovský, analytik, Akademická rankingová a ratingová agentúra: „No, z môjho pohľadu je počet vysokých škôl vyslovene zástupný problém, ktorým by sa nebolo treba príliš vážne zaoberať. Skutočnosť je naozaj taká a všetky štatistické údaje ukazujú, že naozaj realizácia Bolonského procesu na Slovensku zlyhala a to, čo hovoril magnificencia rektor, je pravda, aj keď je pravda, že nikdy sto percent bakalárov neprechádzalo do druhého stupňa. Maximum, ktoré dosiahli verejné vysoké školy a to v externej forme vzdelávania, bolo deväťdesiatosem percent absolventov bakalárskeho štúdia v roku 2011, ktorí prešli do toho druhého stupňa. Ale toto je naozaj najväčší náš hendikep, pretože tým pádom vlastne príprava absolventov pre trh na Slovensku pokračuje v starej tradícii päťročného vysokoškolského vzdelávania na rozdiel od viac rozvinutých krajín na západ od nás, kde ten cyklus je základný trojročný a len ako doplnkový je ďalší dvojročný inžiniersky a magisterský.“

Marta Jančkárová, moderátorka: „Pomohla by pre uplatnenie budúcich teda bakalárov povinná ročná prax, dajme tomu, ktorú zvažuje ministerstvo školstva?“

Ivan Ostrovský, analytik, Akademická rankingová a ratingová agentúra: „Osobne si myslím, že by veľmi pomohla, pretože z tohto hľadiska tak ako je nastavený systém vysokoškolského vzdelávania, organizácia a financovanie, tak opakujem znova. Máme príliš dlhý vzdelávací cyklus. Odovzdávame na trh práce formálne príliš vzdelaných absolventov v príliš veľkom množstve. To znamená, neefektívne využívame zverené verejné prostriedky na prevzdelanoť, hoci trh práce by v pokoji absorboval aj absolventov bakalárskeho stupňa v podstatne väčšej miere, ako je tomu dnes.“

Marta Jančkárová, moderátorka: „Pán profesor, vy ste chceli povedať niečo iné k tomu, čo považujete vy za kľúčové vo vzťahu ku kvalite vysokého školstva. Čo to je?“

Robert Redhammer, člen Slovenskej rektorskej konferencie: „No, ja by som sa dotkol tej povinnej praxe ročnej po bakalárskom štúdiu. Ja si nemyslím, že máme zrelú situáciu, aby sme teraz naraz päťdesiattisíc bakalárov umiestnili na trhu práce na jeden rok naviac oproti štandardu. To by mnohokrát skončilo výrazne viac na poste nezamestnaných. Ja si myslím, že to treba veľmi opatrne. Jednu vec by som zdôraznil. V roku 2002 sa nastavila politika štátu v oblasti vysokého školstva zvyšovať kapacitu vysokých škôl, zvyšovať kapacitu verejných vysokých škôl, ale aj súkromných, ktoré by pomohli vyriešiť ten nedostatok kapacít. A to sa vlastne zaviedlo, ten mechanizmus priamej motivácie cez financovanie vysokých škôl a čo študent, to bol vlastne bod do financovanie...“

Marta Jančkárová, moderátorka: „Ale možno aj práve preto sa rozšírili...“

Robert Redhammer, člen Slovenskej rektorskej konferencie: „Toto práve teda tým, že vlastne dosiahli sme nejaký bod, ktorý vlastne je bod akéhosi nasýtenia, tak toto treba zrejme zmeniť. Ja viem, že nejaké úvahy už o tom sú, ale treba to...“

Marta Jančkárová, moderátorka: „Ako by ste zmenili to financovanie? Len veľmi krátko, vaša predstava?“

Robert Redhammer, člen Slovenskej rektorskej konferencie: „Priebežne sa menili tie pomery. Dneska je podiel teda vstup do financovania jednou tretinou počet študentov, jednou šestinou zhruba počet absolventov. Čiže je tam asi polovica tá pedagogická... priamy pedagogický výkon. Pravdepodobne sa treba zamyslieť, ako to možno ešte znížiť alebo aké iné metódy nájsť na to tlmenie toho prílišného zväčšovania kapacity vysokých škôl. A skôr zamerať sa na kvalitu, čiže na iné činnosti, na výskum, na orientáciu sa na prax.“

Marta Jančkárová, moderátorka: „Čiže napríklad podporiť tých, čo majú naozaj finančne náročné činnosti ako napríklad ten spomínaný výskum a podobne?“

Robert Redhammer, člen Slovenskej rektorskej konferencie: „Áno, aj.“

Marta Jančkárová, moderátorka: „Nech sa páči.“

Ivan Ostrovský, analytik, Akademická rankingová a ratingová agentúra: „No, údaje hovoria niečo iné. Pretože máme síce pomerne vysokú nezamestnanosť mladých ľudí, ale neplatí to pre vysokoškolsky vzdelaných absolventov, pretože nezamestnanosť takto vzdelaných ľudí zaniká do deviatich mesiacov prakticky úplne. To znamená, aj keby sme naozaj jednorazovo z roka na rok vrhli na trh práce päťdesiattisíc absolventov bakalárskeho štúdia, akože ich vrháme v podobe magistrov a inžinierov, hej a nerozpakujeme sa to urobiť, tak nám nehrozí, že by títo ľudia skončili na úradoch práce. Naopak, my tou prevzdelanosťou si deformujeme trh práce a ako ukazujú údaje Eurostatu.“

Marta Jančkárová, moderátorka: „Páni, ďakujem pekne. Bohužiaľ, náš čas je predsa len obmedzený. Chcelo by to väčšiu plochu, ale aspoň sme načali vážnu tému. Príjemný večer, dovidenia.“
Robert Redhammer, člen Slovenskej rektorskej konferencie: „Ďakujem pekne, dovidenia.“
Ivan Ostrovský, analytik, Akademická rankingová a ratingová agentúra: „Dovidenia, ďakujem pekne.“