Pád časti diaľničného mosta pri Janove [Rádio Slovensko]

Marta Jančkárová, moderátorka: „Ako sme vás už informovali v Rádiožurnále, na diaľnici pri talianskom Janove sa zrútila časť mosta. V troskách uviazli desiatky ľudí. Počet obetí pádu mosta v Janove je už najmenej tridsaťpäť, veľa ľudí je ťažko zranených. Informoval o tom taliansky vicepremiér a minister vnútra Matteo Salvini. Záchranári predpovedajú, že počet obetí sa môže ešte zvýšiť. Ide o diaľnicu, po ktorej prechádzajú na dovolenky aj mnohí Slováci. Ministerstvo zahraničných vecí nemá informácie o tom, že by medzi obeťami boli naši občania. Len pár minút pred nešťastím sa nachádzal v blízkosti mostu Morandi Maurizio Pinazzi, manžel Slovenky žijúcej v Taliansku. Popoludní sa s ním rozprávala Ladislava Hudzovičová z Rádia Slovakia International.“

Maurizio Pinazzi, manžel Slovenky žijúcej v Taliansku: „Po tejto trase medzi Janovom, Savonou a Chiavari prevážam náklad benzínu dva až šesťkrát denne. Dnes ráno bola na diaľnici medzi Savonou a Janovom silná búrka, ktorá zaplavila aj diaľnicu a spôsobila komplikácie. Ja som tadiaľ prešiel prvýkrát medzi šiestou a pol siedmou ráno. Keď som sa neskôr vracal s nákladom z Chiavari do Janova a vychádzal som na diaľnicu, už tam bola signalizácia o nehode. Celá doprava bola zablokovaná kvôli pádu mosta. Hovorilo sa, že pád mosta spôsobil blesk, ktorý udrel do jedného z mostných pilierov. Následne sa zrútili všetky autá a kamióny, ktoré práve cez most prechádzali. Našťastie, ten pád sa odohral uprostred koryta rieky, takže tých obetí nebolo toľko. Ich počet sa ešte upresňuje. Hovorí sa aj, že na moste sa práve realizovali nejaké opravy, ale pokiaľ viem, ten most sa opravuje stále. Našťastie sa to odohralo v období sviatku Ferragosto, kedy je väčšina Talianov na dovolenke. Teda v meste je prázdno a cesty sú v porovnaní s inými obdobiami poloprázdne. Tým myslím aj nákladnú dopravu, pretože v tú hodinu, kedy sa to odohralo, býva tento úsek, ktorý vedie k prístavu, plný kamiónov.“

Ladislava Hudzovičová, redaktorka: „Videli ste ten pád na vlastné oči?“

Maurizio Pinazzi: „Nie. Išiel som tadiaľ predtým a približne desať minút po tom, ako sa to stalo. Išiel som následne okolo a fotil som si to, a bolo to hrozné. Uvedomil som si, že som sa tam mohol v tej chvíli nachádzať. Stál som už v rade na viadukt, od udalosti ma delili tri až štyri minúty.“

Ladislava Hudzovičová: „Takže ste sa dnes po druhýkrát narodili.“

Maurizio Pinazzi: „Povedzme, že áno, ak si uvedomím, že som po tom moste išiel dnes už dvakrát.“

Ladislava Hudzovičová: „Okrem rieky, ktorú ste spomínali, padol most aj na nejaké obytné štvrte?“

Maurizio Pinazzi: „Našťastie je tam industriálna, málo frekventovaná štvrť, centrum triedeného odpadu.“

Ladislava Hudzovičová: „Hovoríte, že most sa stále opravoval. Mali ste niekedy predtým pocit neistoty, keď ste po ňom prechádzali?“ Maurizio Pinazzi: „Áno, jednoznačne. Most sa stále triasol, vibroval vždy, keď som po ňom išiel.“

Marta Jančkárová: „Toľko Maurizio Pinazzi, s ktorým sa rozprávala kolegyňa Ladislava Hudzovičová. Dianie v Taliansku priblížime aj s českým novinárom, redaktorom talianskej verejnoprávnej televízie RAI Josefom Kašparom, dobrý večer prajem.“

Josef Kašpar, redaktor talianskej verejnoprávnej televízie RAI: „Dobrý večer.“

Marta Jančkárová: „Pri nešťastí spadol z mostu aj pražský kamionista, ktorý prežil a komunikuje s lekármi. Aký je aktuálny stav? Podarilo sa zachrániť ďalších ľudí, ktorí uviazli medzi troskami mosta a áut?“
Josef Kašpar: „Medzitým sa podarilo vyslobodiť štyri osoby, ktoré sú nažive. Ešte sa nevie, aká bude záverečná bilancia, pretože hasiči a civilná obrana oznámili, že musia postupovať presne ako pri zemetrasení. To jest, nemôžu nasadiť ťažkú techniku, aby eventuálne nepoškodili či neporanili niekoho, kto sa ešte v sutinách nachádza.“

Marta Jančkárová: „Most spájal východ a západ mesta, a tiež bol na hlavnom ťahu do Francúzska či Milána. Nakoľko bol využívaný a ako sa jeho pád odrazí na doprave?“
Josef Kašpar: „Ja si myslím, že to bude skutočne obrovský problém. Tu, kto Janov trochu nepozná, by som priblížil tú situáciu. Janov je prístavné mesto, ktoré, povedal by som, je, sa šplhá trochu do okolitých hôr. Je teda, povedal by som, úzke, ale veľmi dlhé. Z východného na západný cíp je to približne tridsať kilometrov, ktoré sú spojené starou diaľnicou, ktorá je postavená prakticky na tuneloch a na, na mostoch. A je teda veľmi náročné ten zrútený most nejakým spôsobom nahradiť. To jest, mimo tej ľudskej katastrofy sa teraz predstavuje obrovský problém z dvoch strán. Tá prvá, že nie je isté, do akej miery tie zostávajúce piliere ešte odolajú, a tá druhá vec, akým spôsobom potom zariadiť dopravu tak, aby sa z Talianska do Francúzska alebo z Janova do Milána mohlo jazdiť bez obrovských problémov.“

Marta Jančkárová: „V Taliansku nejde o prvé podobné nešťastie. V októbri 2016 spadol diaľničný nadjazd medzi Milánom a mestom Lecco, v marci 2017 zase spadol most medzi mestami Ancona a Loreto. No a aj v tomto prípade, aspoň to vyplynulo z predchádzajúceho rozhovoru s talianskym občanom Mauriziom Pinazzim, boli isté náznaky, že ten most nemusí byť celkom v poriadku. Do akej miery sa diskutuje v Taliansku o kvalite takýchto stavieb?“
Josef Kašpar: „Iste, bezpochyby tam niektoré problémy sú. Vlastne, čo sa týka toho druhého mostu, o ktorom ste hovorili, tam sa prišlo na to, že ten materiál, ktorý bol použitý, nebol dosť dobrý. Zatiaľ čo v prípade toho mosta u Lecca za to mohol vodič toho kamiónu, pretože prakticky ten náklad bol omnoho väčší, než bola únosnosť mosta. Ale v každom prípade, bezpochyby v Taliansku existuje jeden obrovský problém, ktorý sa nazýva údržba verejných prác. Povedal by som, ja som po tom moste tak isto niekoľkokrát šiel do Francúzska. Počul som, pocítil som, že to taktiež trochu vibruje, ale pripisoval som to skôr tomu, že ten most je vystavený silnému vetru. Faktom je, že už v deväťdesiatych rokoch jeden profesor miestnej univerzity hovoril, že na opravu mosta je potrebné vynaložiť osemdesiat percent celkových nákladov na stavbu tohto mosta koncom šesťdesiatych rokov.“

Marta Jančkárová: „Ďakujem pekne českému novinárovi, redaktorovi talianskej verejnoprávnej televízie RAI, Josefovi Kašparovi. Ešte pokojný večer, dopočutia.“
Josef Kašpar: „Dovidenia.“

Marta Jančkárová: „Na linke máme aj Petra Paulíka z Katedry betónových konštrukcií a mostov Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity, dobrý večer prajem.“
Peter Paulík, Katedra betónových konštrukcií a mostov Stavebnej fakulty STU: „Dobrý večer.“

Marta Jančkárová: „Vieme, že most Morandi má úroveň vozovky vo výške štyridsaťpäť metrov. Podľa talianskych médií sa najskôr zrútil podporný stĺp, ktorý následne spôsobil pád časti mosta. Už sa, samozrejme, špekuluje o príčinách nešťastia. Tie budú vyšetrovať talianske zložky. Aké príčiny sa však zvyknú objavovať pri takýchto udalostiach, vychádzajúc z vašich skúseností, prečo mosty padajú?“
Peter Paulík: „Tak tých faktorov tam môže byť, samozrejme, viacero a každý pád mosta je svojim spôsobom špecifický. To, čo sa udialo vlastne na tomto moste, zatiaľ nevieme. Ak budeme vychádzať len z toho, čo zatiaľ sa popisovalo v médiách, tak mohlo dôjsť k podomletiu toho základu, alebo až zosuvu svahu. A tým pádom, keď ten most stratí svoju podporu, tak samozrejme, sa zrúti. Dá sa, samozrejme, ďalej špekulovať, čo všetko mohlo tam ešte iné zlyhať, pretože kľudne to zlyhanie piliera mohlo byť až následkom nejakého zlyhania hornej stavby. Takže nedá sa to takto, na základe tých fotografií, vôbec povedať.“

Marta Jančkárová: „Polícia vidí dôvod nešťastia v mimoriadne nepriaznivom počasí, ktoré označila ako výbuch mračien. Médiá citujú expertov, podľa ktorých mohla pád mosta spôsobiť silná víchrica a jej nápor na jeden z pilierov. Niektorí poukazujú aj na to, že rieka, cez ktorú most vedie, je rozvodnená. Do akej miery môžu naozaj tieto faktory ovplyvniť statiku mosta?“
Peter Paulík: „Tak myslím si, že pri tomto type konštrukcie ten nápor vetra by nemal byť žiadny problém, pretože je to ťažká konštrukcia a jednoducho ten nápor vetra by nemal tú konštrukciu zhodiť. Druhá vec je tá rozvodnená rieka, to už je väčší problém. Ak naozaj došlo teda k podomletiu základu, ak to bol plošne založený pilier, tak tam skôr to vidím vlastne v tomto, že by mohla byť tá príčina.“

Marta Jančkárová: „Objavujú sa tiež názory, že príčinou, prečo most padol, mohla byť aj prevádzka ťažkých nákladných áut, na ktorý most nebol projektovaný. Pri každej takejto stavbe ide o individuálny projekt. Na akú váhu sa ale zvyknú podobné mosty projektovať?“
Peter Pavlík: „Tak toto zase by som vlastne vylúčil, pretože tá doprava na takomto type mosta, ono sa s tým počíta aj s tou ťažkou dopravou. Jediné, čo mohlo spôsobiť, ak naozaj je tam oveľa viac ťažkých vozidiel, tak že niektorý prvok odišiel na únavu, teda zlyhal predčasne. Ale pokiaľ sa robí prehliadka mostov a podrobná prehliadka, tak určité trhliny vznikajú, vznikajúce únavovým namáhaním by boli objavené. Ale samozrejme, nedá sa vylúčiť ani táto varianta.“

Marta Jančkárová: „Už aj v predchádzajúcom rozhovore s pánom Kašparom odznela aj myšlienka, že veľa robí údržba takýchto stavieb. Ako sa mosty vôbec kontrolujú? A je možné skontrolovať všetky časti stavby?“
Peter Paulík: „Tak budem vychádzať teda zo slovenských predpisov, ktoré sú vlastne postavené aj na tých európskych, čiže oni sa plus mínus približujú tým štandardom v Európe. Tak existuje, vlastne každý rok sa robí takzvaná bežná prehliadka, kedy pracovník ten most prehliadne, zisťuje vizuálne viditeľné poruchy, ako nadmerný priehyb, ktoré by mohli signalizovať, že niečo nie je v poriadku s tým mostom. A potom každé štyri roky by sa mala robiť takzvaná hlavná prehliadka, kedy sa už podrobne vizuálne pozerajú všetky časti mosta, zakresľujú sa vady a trhliny, ktoré sa objavili, a robia sa odporúčania pre ďalšiu údržbu. A taktiež sa potom ten most klasifikuje stupňom jedna až sedem, kde Jeden je akože výborný stav a sedmička je potom havarijný. Takže tá údržba, alebo, alebo tie pravidelné kontroly v rámci cestnej siete sú štandardné v celej Európe. To, do akej miery poctivo a dobre sa spravia, tak to je už, samozrejme, tá druhá vec.“

Marta Jančkárová: „Ďakujem za postrehy Petrovi Pavlíkovi z Katedry betónových konštrukcií a mostov Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity, dopočutia.“
Peter Paulík: „Dopočutia.“