Pieskom hovoria aj raj sekeromlatov. Raz sa sem možno vrátia motýle [mybystrica.sme.sk]

Pieskom hovoria aj raj sekeromlatov. Raz sa sem možno vrátia motýle
Osade Piesky neďaleko Španej Doliny hovorili domáci obyvatelia aj Sandberg, či Zamperk. Jednoducho Pieskový vrch, ktorý si poslovenčili do zvláštnej podoby Zamperk.

Piesky piesok neodvial
Jeden banícky dom, kaplnka Panny Márie, cintorín uprostred lesa, niekoľko ruín pôvodných domov a dva vchody do štôlní. To je prakticky všetko, čo sa zachovalo z baníckej osady Piesky neďaleko Španej Doliny.
Na tomto území sa pritom ťažila meď už v staršej dobe bronzovej, čo dokumentujú početné nálezy sekeromlatov. Prvá písomná zmienka o osade pochádza z 13. storočia, kedy sa spomína ako Mons Pyrosus. Najväčší rozmach zažila v časoch presláveného mediarskeho podniku, Thurzovsko – Fuggerovskej spoločnosti.
V 19. storočí však prichádza výrazný útlm ťažby a hoci na Pieskoch vtedy ešte žije od 100 do 140 obyvateľov, postupne začína osada upadať. V prvej polovici 20. storočia ešte Rudné bane obnovili ťažbu povrchovým spôsobom a v tom čase vybudovali aj štôlňu – takmer dvojkilometrový banský prekop medzi Špaňou Dolinou a Pieskami, no nepriaznivý trend sa im už zvrátiť nepodarilo. V roku 1953 Piesky zanikli a zvyšky domov a starých banských zariadení asanovali.

Na haldách sa nič neurodilo
Osada, vybudovaná na banských haldách a hlušine, kde sa nikdy nič neurodilo a všetky potraviny, ovocie a zeleninu si sem ľudia museli nosiť na chrbtoch buď zo Španej Doliny, alebo Starých Hôr, má však stále veľkú perspektívu. Ak by sa podarilo obnoviť a sprístupniť banský prekop a ak by sa raz podarilo vybudovať na Pieskoch napríklad ojedinelý enviropark, ako to vo svojej diplomovej prácu navrhol architekt Michal Ganobjak, získala by turistami mimoriadne vyhľadávaná Špania Dolina ďalší bonus.
((piano))
Majster baníckeho bratstva Herrengrund Daniel Očenáš hovorí, že sprístupnenie banského prekopu patrí k dlhodobým víziám, ktoré zatiaľ narážajú na financie aj prísne banské zákony.
Prekop by musel byť v prvom rade bezpečný pre turistov. Nevzdávajú sa však ani myšlienky, že raz by mohol turistov z jednej strany na druhú prepravovať banský vláčik, čo bola by to z hľadiska rozvoja turizmu veľmi dôležitá investícia. Rovnaký názor má aj starostka Španej Doliny Martina Wilhelmerová, ktorá dodáva, že v spolupráci s Banským úradom hľadajú cesty, ako prekop sprístupniť. Pripomenie však, že hlavne preprava banským vláčikom je naozaj iba víziou, keďže by išlo o finančne náročný projekt.
Zo Španej Doliny na Piesky je to cez hory niekoľko kilometrov, prekop by však túto trasu skrátil viac ako o polovicu. V minulosti sa objavili aj snahy vybudovať tu banícky a archeologický skanzen, no zatiaľ sa ich nepodarilo dotiahnuť do úspešného konca.

Priemyselné dedičstvo by mohla vyzdvihnúť forma enviroparku
Špania dolina - Piesky, revitalizácia lokality priemyselného dedičstva prostredníctvom zariadení cestovného ruchu a objektov enviroparku. Taký názov mala v akademickom roku 2010/2011 diplomová práca architekta Michala Ganobjaka, ktorý dnes pôsobí, využívanie vodných tokov pre náhon zariadení, či rozvoj tvorivého ducha techniky na Fakulte architektúry STU.
Získal za ňu viacero prestížnych ocenení. V roku 2011 to bola cena profesora Lacka za najlepšiu diplomovú prácu slovenských architektonických vysokých škôl, o rok neskôr bola práca nominovaná na ocenenie Archiprix international – medzinárodný výber najlepších diplomových prác a v tom istom roku získala 1. miesto MADA award 2012 MosBuild Architecture&Design Award v Moskve v kategórii bezbariérovosť a udržateľnosť prostredia.
Posledná povrchová ťažba z druhej polovice 20. storočia na Pieskoch vplyvom novej techniky ťažby vizuálne spustošila krajinu. V období podpovrchovej ťažby medenej rudy na Pieskoch je vidieť v krajine protoekologické princípy. Využívanie obnoviteľných zdrojov dreva a vody, založenie Banskej a lesníckej Akadémie v Banskej Štiavnici, systematická obnova lesa– čerpacie banské stroje, vzduchotechnika, a iné banské zariadenia.
Na tieto princípy nadväzuje diplomový návrh enviroparku. Návrh na riešenie lokality Piesky rozdelil autor do niekoľkých etáp. „Prvá iniciatíva je vytvoriť Enviropark - environmentálne vzdelávacie centrum, ktorý zakladá svoj potenciál na interaktívnej výuke. Súčasťou by mal byť skleník ako „Dom motýľov“ so symbolikou krehkosti prostredia, postavený nad korunou ruiny baníckeho domu, a Múzeum banskej činnosti zapojené do siete Geomontánneho parku,” priblížil Michal Ganobjak.
Ďalšie nové objekty navrhol postaviť na stopách bývalých baníckych domov. „Architektonické idea je založená na vytvorení nových malých oddelených priestorov, odvodených z typológie niekdajších banských domov a pôvodnej schémy zástavby,” dodal.

Jednoducho genius loci
Vybrané materiály by pritom rešpektovali atmosféru miesta tzv. genia loci využíval by sa miestny kameň, drevo a oxidovaná meď. Technológia výberu vo vzťahu k fyzickej povahe existujúcich štruktúr a inovatívne využívanie energetických zdrojov, by bolo výsledkom skutočnej túžby na ochranu životného prostredia. „Mobilná fasáda vzdelávacieho centra environmentálnej výchovy vytvára variabilnú mikroklímu a rôzne priestorové varianty. Skupina fotovoltických panelov umiestnených na slnečnom svahu a a nádrž s vodou zásobujú osadu potrebnými energiami,” doplnil.
Veríme, že jedného dňa sa zo zaujímavej lokality opäť stane priestor, kde to bude žiť. Hoci možno trochu iným spôsobom, ako v minulosti.

Cintorín v strmine a blesk za bleskom
Z pôvodných obyvateľov Pieskov žijú údajne už iba poslední štyria, ktorí sú v pokročilom veku a žijú v rôznych častiach Slovenska. My sme mali to obrovské šťastie, že pred niekoľkými rokmi nám robil sprievodcu po Pieskoch dnes už nebohý Banskobystričan Ján Rýs, ktorý tu vyrástol a poznal tu doslova každú skalku. Pamätal si kde ktorý dom stál, kto v ňom býval, ba aj to, v ktorom dome mali na okne muškáty. Kúsok od zachovanej kaplnky bolo akési malé obecné námestíčko, kde sa ľudia stretávali, aby sa porozprávali. Občas niekto doniesol harmoniku a píšťalku a zatancovali si.
A miesto kúsok povyše nazývali skrúcankou. Bola to veľká zákruta, kde sa stretávali deti z horného a dolného kopca predtým, ako išli do školy na Španiu Dolinu, tú starší až do Banskej Bystrice.

Skrúcanka, miesto na vydýchnutie
Mimochodom, na skrúcanke často oddychovali aj chlapi, ktorý niesli truhlu s nebožtíkom na cintorín. Ten sa totiž nachádza v hustom lese a neuveriteľnej strmine. Keby nám ho vtedy pán Rýs neukázal, zrejme by sme ho ani nenašli. Ak sa dá o cintoríne napísať, že má pôvab, tak cintorín na Pieskoch ho určite má. Zo zarastených kopčekov trčia liatinové kríže, ktoré vyrobili v Hronci a po hroboch sa namiesto výzdoby ťahá čučoriedie a občas tu vyrastú hríby.
Keď sa však chcete na cintorín dostať, na strmom chodníku si občas musíte pomôcť aj rukami. „Vezmite si, aké to bolo v zime, keď sem chceli previesť nebožtíka,” povedal nám vtedy pán Rýs.
Zvyčajne naložili truhlu na sane, či krne. Vpredu ťahalo niekoľko chlapov a ďalší tlačili zozadu.
Zaujímavá bola situácia s tunajšími búrkami. Pán Rýs si vtedy zaspomínal, že hádam nikde neudieralo do zeme toľko bleskov, ako práve tu. Ľudia to pripisovali tomu, že pod zemou sa muselo stále nachádzať veľké množstvo drahých kovov. Len čo v diaľke zahrmelo, všetky babky leteli domov a zapaľovali hromničné sviečky.

Modrá a zelená voda
Zaujímavosťou Španej Doliny a jej okolia je zelenkasté a modré sfarbenie vody na ťažobných úsekoch. Zatiaľ čo cementovú vodu zafarbil síran mednatý, zelenú uhličitan mednatý. Preslávený zelený pigment, ktorý sa v Španej Doline získaval už v stredoveku, s obľubou používali stredovekí maliari, napríklad Lucas Cranach st., či dielňa Sandra Boticelliho. Zo všetkých pigmentov, ktoré sa v tom čase používali, bol aj najkvalitnejší a najdrahší.
Dve farebné jazierka – so zelenou aj modrou vodou boli kedysi aj súčasťou banských háld na Pieskoch. Nebolo zriedkavosťou, že sa v nich chlapci v lete okúpali. „Niekedy sme vyzerali, akoby sme vyšli z kolomaže. Domov sme tak ísť nemohli, tak sme sa umývali v potoku. Tiekla ním potom modrá farba,“ prezradil nám vtedy s úsmevom pán Rýs.

Jedno z centier Partizánskej republiky
Osada Piesky, ktorá mala počas Slovenského národného povstania tú výhodu, že bola pomerne odľahlá, sa stala jedným z centier Partizánskej republiky, čo dodnes pripomína pomník aj informačná tabuľa.
Civilné obyvateľstvo na území republiky dodávalo partizánom potraviny, lieky, šatstvo, obuv a iný materiál. Mnohí civilisti ukrývali a liečili ranených partizánov, či poskytovali partizánskym štábom dôležité spravodajské informácie o pohybe a sile nepriateľa. Veľa tamojších obyvateľov sa priamo zapojilo do obrany partizánskej oblasti. Do tejto pomoci sa zapojili aj obyvatelia Pieskov, ktorí sa snažili pomáhať partizánom viacerými spôsobmi.

Zaujímavosti zo života špaňodolinských baníkov
Na Španej Doline dodnes zachovávajú tunajší baníci aušusnícke služby, staré niekoľko storočí.
Tie boli v roku 2011 zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Aušusnícke služby špaňodolinských baníkov sú rituálne praktiky, pretrvávajúce od 15. storočia a od tých čias sa kontinuálne odovzdávajú z generácie na generáciu.
Sú to banícka hostina, banícka omša, banícka svadba a banícky pohreb. Baníci, ako slobodní ľudia, predstavovali v stredovekej Európe špecifickú skupinu obyvateľstva. Všade sa vytvorili banícke bratstvá, ktoré okrem slávnostných rituálov zabezpečovali aj určitý druh sociálnej starostlivosti o baníkov. Najstarší písomný dokument Baníckeho bratstva v Španej Doline je z 1. augusta 1574. Pečať Baníckeho bratstva pochádza z roku 1683.
Banícke, tzv. aušusnícke služby predstavujú špeciálne narábanie s insígniami (pozlátené kladivko a želiezko z roku 1701), nosenie zástavy a baníckych kahancov, spev baníckych piesní a klopanie na klopačky. Veľmi obľúbeným prvkom zostal aj dnes faklcúg – pochod so zažatými fakľami.

https://mybystrica.sme.sk/c/22058200/pieskom-hovoria-aj-raj-sekeromlatov-raz-sa-sem-mozno-vratia-motyle.html