Plastmi v slovenskej pitnej vode sa nik nezaoberá, vodárne jej dodatočné filtrovanie odmietajú [SME ]

[SME 07/09/2017]
Autor: Roman Cuprik, Peter Kováč
Prítomnosť mikroplastov sa u nás nezisťuje a nevyžadujú to ani predpisy. Plasty sleduje envirorezort, ktorý však tvrdí, že konať nemôže.
BRATISLAVA. Slovenské orgány boli dosiaľ pri téme drobných čiastočiek plastov vo vode pokojné. Plastový odpad vo vode sa väčšinou rieši v prípade morí a oceánov, prípadne ako dôsledok prania. Prítomnosť takýchto častíc sa u nás nezisťuje a nevyžadujú to ani predpisy. „Prítomnosť plastových mikročastíc vo vodovodoch nebola doteraz orgánmi verejného zdravotníctva zaznamenaná a ani sa v súčasnosti nezisťuje,“ povedala Zuzana Drobová z Úradu verejného zdravotníctva. Až výskum mimovládnej organizácie Orb Media ukazuje, že mikroplasty sú aj vo vodovodnom potrubí na Slovensku. Zatiaľ nie je jasné, aký dosah na zdravie tieto mikročastice majú, tvrdí ekologický aktivista venujúci sa plastom Daniel Lešinský. No z toho, čo sa vie o mikročasticiach z iných materiálov, sa podľa neho možno domnievať, že v ľudskom tele sa môžu usadiť natrvalo. Po čase by mohli spôsobiť vážne problémy. Otázka škodlivosti mikroplastov vo vode však podľa odborníkov závisí najmä od toho, o aké konkrétne plasty ide. Teda či sú to čisté plasty, alebo ich zmesi, alebo kompozity, hovorí expert na makromolekulové látky Pavol Alexy zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Rozhoduje aj veľkosť vlákien. „Nanorozmery už vedia preniknúť cez bunkovú stenu a môžu urobiť veľký problém,“ vysvetľuje Alexy. Keďže však zverejnený výskum hovorí o veľkosti častíc na úrovni sto mikrometrov, nemalo by podľa Alexyho ísť o taký vážny problém. Za predpokladu, že tieto plasty neobsahujú ďalšie látky, by ich telo mohlo bez výraznejších problémov vylúčiť. „Malo by to klasicky prejsť tráviacim traktom a vylúčiť sa z tela von,“ dodal Alexy. Problematickejšie by bolo, ak by mikroplasty neboli v čistej forme a obsahovali by aj látky, ktoré sa postupne uvoľňujú a škodia ľudskému telu. „Plasty obsahujú kadečo – farbivá, plnivá, ďalšie organické látky, pigment či teoreticky aj ťažké kovy. Škodlivosť by závisela od všetkých týchto zložiek,“ vymenovala Andrea Miškufová, ktorá sa venuje recyklačným technológiám na Technickej univerzite v Košiciach. No bez ohľadu na to, o akú formu plastov ide, takéto mikročastice v pitnej vode považujú oslovení odborníci za problém, ktorý treba riešiť. „Ak sa tieto mikročastice naozaj nachádzajú v našej pitnej vode, je to výzva pre vodárenské spoločnosti – zaviesť účinnú filtráciu,“ tvrdí Lešinský.
Plastom sa nevenujú
Zisťovaním, či dokonca filtrovaním mikroplastov vo vode sa slovenskí vodári bežne nezaoberajú. Netlačí ich do toho zákon a nerobia to ani z vlastnej iniciatívy. Na otázku, či k tomu po zverejnenej správe nehodlajú pristúpiť, viaceré oslovené slovenské vodárne neodpovedali, rovnako ani asociácia, ktorá ich zastrešuje. Vysvetlili to tým, že im na to chýbajú potrebné údaje. Bratislavská vodárenská spoločnosť uviedla, že o prítomnosti mikroplastov vo vode, ktorú dodáva, pochybuje, keďže vyrába pitnú vodu z podzemných, a nie povrchových zdrojov. „Voda, ktorú dodávame, má takú kvalitu, že ju nemusíme ani technologicky upravovať, je len zdravotne zabezpečovaná roztokmi na báze chlóru,“ povedal hovorca spoločnosti Ján Pálffy. O probléme sa vyhýbavo vyjadril aj Výskumný ústav vodného hospodárstva s odkazom na svoju poslednú správu o tom, že pitná voda na Slovensku dosahuje veľmi dobrú kvalitu. „Tieto výsledky nás teda v súvislosti so Slovenskom oprávňujú hovoriť o kvalitnej pitnej vode,“ píše ústav. Priznáva však, že prieskum nezahŕňa sledovanie mikroplastov. Tie sa podľa Úradu verejného zdravotníctva vôbec nesledujú aj preto, že 80 percent našej pitnej vody pochádza z podzemných zdrojov. V ich prípade je kontaminácia takýmito látkami málo pravdepodobná. Zisťovanie prítomnosti mikroplastov alebo ich filtrácia z vody by pritom podľa Alexyho nebola pre vodárenské spoločnosti problémom. „Je to len otázka technológie a peňazí, to je celé,“ vraví s tým, že odfiltrovať častice s veľkosťou sto mikrometrov je pomerne jednoduché. Ako by sa mikročastice mohli dostať až do pitnej vody, je však ťažké vopred odhadovať, hovorí Ivan Chodák z Ústavu polymérov SAV. „Bolo by dobré urobiť aspoň zbežnú analýzu, čo je to za vlákno. Ak by bolo niečím špeciálne, mohli by sme zistiť, ako sa do pitnej vody dostalo,“ povedal. Podobná analýza je podľa neho jednoduchá a zabrala by možno pol hodiny. Zmena súčasného stavu je však napriek tomu komplikovaná. Riešenie dosahov plastov na životné prostredie má na Slovensku na starosti ministerstvo životného prostredia, ktoré na otázky SME odpovedalo, že problém mu nie je ľahostajný. Hovorca Tomáš Ferenčák však dodal, že dozor nad pitnou vodou podeň nespadá. S iniciatívou by tak museli prísť Úrad verejného zdravotníctva či ministerstvo zdravotníctva.
Vplyv na zdravie
Vedci sa vplyvom mikročastíc plastov na zdravie človeka zaoberajú, zatiaľ však bez výraznejších výsledkov. O mikroplastoch sa začalo hovoriť po tom, ako výskumníci narazili na mŕtve ryby, ktoré sa živia planktónom tak, že filtrujú vodu. Veľkú časť ich zažívacieho traktu zaplnil plast. Problém pripomína ultrajemné kúsky prachu v ovzduší. Tie sa cez pľúca dostávajú do krvi, zahusťujú ju a pripisuje sa im až jedna tretina srdcovocievnych problémov na Slovensku, tvrdí Lešinský. „Ak to funguje takto, tak potom naozaj nemáme spôsob, ako mikročiastočky dostať z tela von,“ uzatvára. Správanie plastových vlákien v tele ovplyvňuje podľa odborníkov ich dĺžka a hrúbka, ale najmä tvar. Ak sú ostré, môžu sa v tele zapichnúť a ich vylúčenie nie je možné. „Vlákna, najmä toho typu, aké má polyamid či polyester, sú síce ohybné, ale sú aj pomerne tuhé. Je teda malá, ale nie nulová pravdepodobnosť, že takéto vlákenko by sa mohlo človeku zapichnúť napríklad niekde v zažívacom trakte,“ dodal Chodák.

Analýza filtra s materiálom získaným z vodnej vzorky s cieľom vyhodnotiť prítomnosť mikroplastov.
Výsledky zo Slovenska (v asi 550 militroch vody z vodovodu)
Brezová pod Bradlom 1 vlákno
Prašník 1
Kocovce 6
Radošiná 0
Pieštany 0
Poprad 2
Ružomberok 6
ZDROJ - ORBMEDIA, GRAF - SME/MM

 [SME 07/09/2017]
Autor: Roman Cuprik, Peter Kováč

S vodou pijeme aj plasty

[SME 07/09/2017]
Autor: Peter Kováč

Častice našli v 83 percentách vzoriek vody z piatich kontinentov. Aj na Slovensku
Škodlivosť pre ľudí ovplyvňuje tvar vlákien či prítomnosť iných látok. Dôkladnejšiu filtráciu vodárne neplánujú.
BRATISLAVA. Plasty,ktoré sa stali každodennou súčasťou života, sa ľudí dotýkajú ešte viac, ako si vedci dosiaľ mysleli. Dostali sa totiž už aj do veľkého množstva pitnej vody, ktorú ľudia pijú z vodovodu. Ukázal to výskum mimovládnej organizácie Orb Media, ktorá z piatich kontinentov odobrala celkovo 159 vzoriek pitnej vody. Mikroskopické plastové vlákna obsahovalo osemdesiattri percent z nich. Plasty drobných rozmerov identifikovali aj na viacerých miestach na Slovensku. Našli ich vo vode z Brezovej pod Bradlom, Ružomberka, Popradu či Kočoviec. Či sú tieto vlákna nebezpečné a ohrozujú zdravie, nie je jasné. Podľa odborníkov to ovplyvňuje veľkosť a tvar vlákien, ale aj to, či ide o čisté plasty, alebo s obsahom iných látok. V čistej forme by však uškodiť nemali, hovorí Pavol Alexy zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. „Mali by klasicky prejsť tráviacim traktom a vylúčiť sa von,“ povedal. Do pitnej vody však plasty určite nepatria, dodal. Vodárne zatiaľ dôkladnejšiu kontrolu neplánujú. Envirorezort tvrdí, že zasiahnuť nemôže.