Ministerstvo školstva ide spätne preveriť eurofondové žiadosti za stovky miliónov
Z dvoch desiatok žiadostí o eurofondové granty na vedecký výskum ministerstvo školstva neschválilo ani jednu.
BRATISLAVA. Žiadosti o dôležité desaťmiliónové dotácie zo Slovenskej technickej univerzity, Univerzity Komenského či Univerzity Pavla Jozefa Šafárika úradníci ministerstva školstva jednu za druhou zamietli. Rektori univerzít sa však vzbúrili a ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi (nominant SNS) poslali kritický list, v ktorom označujú nepridelenie finančnej podpory pre univerzitné vedecké parky za škandál. Celkovo išlo v tejto fáze rozdeľovania eurofondov o tristo miliónov eur. Rektori ministra upozornili napríklad na to, že v rámci operačného programu veda a inovácie (roky 2014 – 2020) sa počítalo približne s 900 miliónmi eur na podporu výskumu. Ministerstvo reagovalo tvrdením, že výzva, na základe ktorej sa finančné prostriedky majú prideľovať, ešte nie je ukončená a zmluvy nie sú podpísané. Napriek tomu sa Plavčan na žiadosť šéfov univerzít v stredu na pôde Univerzity Komenského s rektormi stretol.
Preverí plnenie kritérií
„Máme s tým problémy, pretože sme počítali s tým, že následne budú ďalšie projekty a ďalšie výzvy. Nemáme z čoho platiť výskumníkov, doktorandov,“ hovorí rektor STU Robert Redhammer. Vedecké parky sa totiž začali budovať už z predchádzajúceho balíka peňazí, tieto finančné prostriedky mali byť použité predovšetkým na doplnenie a skvalitnenie ľudských zdrojov. Plavčan po stretnutí prisľúbil, že si celý proces schvaľovania dotácií pre jednotlivé projekty prejde osobne s úzkym okruhom odborníkov. „Neúspešní žiadatelia o podporu z eurofondov sa ešte stále môžu odvolať, keďže hodnotenie uchádzačov o financie ešte nebolo ukončené a neboli vyhlásení víťazi,“ povedal. Minister má možnosť po preskúmaní rozhodnutia o nepridelení peňazí zmeniť. Prvé výsledky preverovania by mohli byť známe v septembri. Zároveň však odmietol možnosť, že by bola zrušená celá výzva a muselo by sa začať súťažiť odznova. „Preverovanie odmietnutých žiadostí nie je štandardný postup a z môjho pohľadu je neprípustný,“ hovorí odborník na eurofondy Ján Rudolf z Ekonomickej univerzity v Bratislave. Tvrdí, že takýmto postupom minister len dáva najavo, že akékoľvek rozhodnutia komisie a definitívne výsledky môže meniť a mení ich pod tlakom verejnosti. „Buď sú projekty dobré, alebo nie. Ak minister z nejakého dôvodu sľúbi, že ide výsledky rozhodovania preveriť, spochybňuje tým seba aj svojich ľudí,“ myslí si Rudolf.
Pochybnosti o úradníkoch
Okrem univerzít a SAV nedostali peniaze na svoje aktivity ani rôzne výskumné ústavy, napríklad Výskumný ústav spojov či Výskumný ústav mliekarenský. Vo výsledkoch odborného hodnotenia pritom dostali podobné počty bodov ako neúspešné univerzity. Napríklad Výskumný ústav spojov sa plánoval zamerať na výskum účinkov elektromagnetického poľa na priebeh nádorových ochorení a zdravie obyvateľstva. „Projekt bol spracovaný na vysokej odbornej úrovni konzorciom zloženým z významných slovenských vedeckovýskumných pracovísk,“ hovorí generálny riaditeľ Inštitútu elektronických komunikácií Jozef Pavlík. O grant sa uchádzali v konzorciu so Žilinskou univerzitou, Univerzitou Komenského či Biomedicínskym centrom SAV. Podobne ako rektori univerzít poslal v rámci tohto zoskupenia list podpredsedovi vlády pre investície Petrovi Pellegrinimu zo Smeru, kde sa sťažuje na neschválenie tohto projektu. Ďalším problémom pri schvaľovaní dotácií z eurofondov boli aj podozrenia, že projekty schvaľovali ľudia, ktorí mohli byť ovplyvňovaní zvonka, prípadne posudzovanej problematike nerozumejú. Vo svojich vyjadreniach to naznačovali rektori, odmietli však byť konkrétni. Napríklad projekt Výskumného ústavu mliekarenského hodnotil Michal Ries, ktorý pôsobí na Katedre experimentálnej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. „Výber tohto hodnotiteľa neviem logicky pochopiť,“ konštatuje Martin Tomáška z Výskumného ústavu mliekarenského.
Peter Kapitán ©[SME 13/07/2017]
PUBLIKOVANÉ 13. júl 2017