Pokrmy schlaďme a ohrievajme aspoň pri 70 stupňoch celzia
Ovocie a zelenina dozrievajú, ale ich konzumovanie nie je celkom BEZ RIZIKA. Letné horúčavy dávajú zabrať aj ostatným potravinám, a ak nechceme skončiť s tráviacimi ťažkosťami, ich cestu na náš tanier si radšej vopred premyslime.
Stúpajúce teploty ovzdušia nie sú pre kulinárske hody najvhodnejším spojencom. Oveľa viac musíme dbať na skladovanie pripravených pochúťok, lebo rýchlejšie podliehajú skaze, a tým ohrozujú naše zdravie.
Pozor na kontamináciu
Ako spotrebitelia sa musíme o to, čo konzumujeme, zaujímať nepretržite. Je dobré poznať potraviny - reputáciu ich výrobcu. Tiež musíme dodržiavať podmienky uchovávania produktov dané výrobcom a pripravovať ich podľa postupu. ,,Mali by sme rozlišovať a sa starať o dve stránky potravín - o ich kvalitu a zdravotnú neškodnosť. Treba rozmýšľať o tom, ako manipulovať s potravinami. Ako uchovávať tie, ktoré sú čerstvé, surové, a ako narábať s tými, čo už sú tepelne spracované," zdôrazňuje PROF. ING. ĽUBOMÍR VALÍK, PHD., z Ústavu biochémie, výživy a ochrany zdravia Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Kritérium, že len to, čo je čerstvé, je zdravé a kvalitné, má síce opodstatnenie, ale pokiaľ je reč o ovocí a zelenine, práve pri ich spracovaní dbajme na hygienu. ,,Je dôležité zabrániť tomu, aby sme týmito čerstvými produktmi nekontaminovali tie už tepelne spracované. Ako príklad uvediem krájanie zeleniny na pracovnej doske. Ak ju potom neočistíme a hneď na nej porciujeme upečené kura, môžeme do jedla preniesť rôzne baktérie a mikroorganizmy spôsobujúce zdravotné problémy a ochorenia," vysvetľuje odborník. A odkiaľ sa vlastne títo ,,votrelci" berú? ,,Niektoré druhy zeleniny sú v priamom kontakte s pôdou, neraz i prihnojovanou, ktorá je zásobárňou rôznych mikroorganizmov. Spôsobujú kazenie, hnilobu, ale umožňujú i množenie organizmov v už pripravenom pokrme. Ak dôjde k ich veľkej koncentrácii a dostanú sa do nášho tela, môžu nám spôsobiť tráviace ťažkosti."
Umývať , čistiť, vykrojiť
Zeleninu a ovocie by sme uprostred horúčav mali rozhodne skladovať v chlade. ,,Dá sa spoľahnúť aj na prírodu, ktorá to zariadila tak, že pokiaľ niečo nie je dobre uchované, tak prvé príznaky znehodnotenia zbadáme. Keď vädne zelenina, to je indikátor, že ju máme spotrebovať. Ako kritická sa ukázala najmä listová," zamýšľa sa prof. Ľubomír Valík. ,,Formou prevencie je dôkladne umývať a očistiť zeleninu a ovocie. Ak ochucujeme listové šaláty octom alebo citrónovou šťavou, nálev nám vytvorí kyslé pH prostredie, ktoré do času konzumácie tiež nepraje množeniu nežiaducich baktérií či kvasiniek." A čo s nahnitými kúskami? Keby sme boli schopní rozlíšiť hnilobu spôsobenú baktériami od hniloby vyvolanej vláknitými hubami, ktorá je neškodnejšia, bez problémov by sme mohli takéto miesta vykrojiť. ,,Ale keďže to nevieme, je lepšie držať sa odporúčaní hygienikov, ktorí jednoznačne radia nahnité ovocie nekonzumovať. Pri vykrojení totiž nemáme istotu, že sa proces hniloby s baktériami už nezačal aj v naoko zdravých častiach zeleniny či ovocia," upozorňuje odborník.
Viac než nepríjemné následky
Hnačky, bolesti brucha a hlavy nás môžu prekvapiť, ak pojeme ,,piate cez deviate, bez ladu a skladu". Jedným z hlavných dôvodov vzniku črevných infekcií, ako sú kampylobakterióza, salmonelóza alebo listerióza, je konzumácia zle tepelne upraveného mäsa a ďalších potravín. ,,Práve tepelným spracovaním eliminujeme v potravinách prítomné patogénne mikroorganizmy," dodáva Ľubomír Valík. Teplota upravovaného jedla by mala byť 70 °C najmenej počas 10 minút. Pokrmy v lete nepripravujme s veľkým časovým predstihom a neskladujme pri izbovej teplote. Pokiaľ chceme pokrm po uvarení či pečení podávať neskôr, musíme ho čo najrýchlejšie schladiť. Potom ho zase ohrejme na dostatočne vysokú teplotu (obvykle 70 °C), aby sme zničili baktérie, ktoré by ho mohli medzitým kontaminovať. ,,Do 24 hodín by sme však mali šaláty skonzumovať, najmä ak sú ochutené dresingami či majonézou," prízvukuje profesor.
Nalejme si čistého mlieka
Trvanlivému mlieku by zvýšené teploty prostredia nemali ublížiť. ,,Problematickejšie je konzumovanie surového mlieka z automatov. Ak nerešpektujeme upozornenie uvedené aj na automatoch, že mlieko musíme zahriať a až potom konzumovať, môžeme počítať s následkami, ohrozenou skupinou sú hlavne deti a starší ľudia. Rizikové sú tiež výrobky zo surového ovčieho mlieka, ovčí hrudkový syr, bryndza." Profesor Ľubomír Valík odporúča kupovať tieto špeciality len od overených výrobcov.
ČO DAŤ DO BATOHA A DO KOŠÍKA
S jedlom na cestách
chlieb či pečivo sa v mikroténovom vrecku zaparia, nezaparené stvrdnú. Vhodnejšie sú preto balené krehké chleby alebo obilninové chlebíčky
z mliečnych výrobkov uprednostňujme tavené syry s nižším obsahom tuku
vhodné sú vajíčka uvarené na tvrdo či mäsové konzervy, ale musíme ich po otvorení skonzumovať
z ovocia a zeleniny sú odolnejšie pevnejšie druhy ako jablká, paprika, uhorky
zo sladkostí si vyberme sušienky, bonbóny, žuvačky
Jedlo je detektívka - Odpovede na otázky týkajúce sa stravovania
Autor - Magdaléna Koreny
PUBLIKOVANÉ 21. august 2012