PUBLIKOVANÉ 29. február 2012
Na projekte, ktorý mal u odbornej poroty najväčší úspech, pracoval stredoškolák dva roky.ZVOLEN. Študent štvrtého ročníka Strednej odbornej školy technickej vo Zvolene Ondrej Smutný sa stal víťazom strojárskej olympiády, ktorú už piaty rok organizuje Slovenská technická univerzita Bratislava pre študentov stredných škôl.
S akou prácou ste súťažili?
- Do súťaže som išiel s projektom univerzálneho zváracieho polohovadla s nosnosťou 25 ton. Je to inovačný prvok automatizácie výroby zváraných konštrukcií na Slovensku. Projekt som navrhoval tak, aby bol reálne využiteľný v praxi. Nechcel som vytvoriť len teoretickú prácu, ktorá zostane odložená v zásuvke. Od začiatku som projekt konzultoval s najväčším strojárskym zamestnávateľom v kraji. Verím, že naše dialógy budú v tomto smere pokračovať a v horizonte niekoľkých rokov sa podarí toto pracovisko naozaj nasadiť do prevádzky.
Bolo ťažké presadiť sa v konkurencii, ktorá sa na súťaži stretla?
- Čakal som, že to bude ťažšie. Hlavne preto, že keď sme išli do posledného kola a už sme mali pridelený určitý počet bodov, v mojej kategórii som bol posledný. Zo sto bodov som mal len 48 a pritom tam boli študenti, ktorí mali 95 aj 98 bodov. Nakoniec sa ukázalo, že porota mi dala taký nízky počet bodov preto, lebo neverila, že som tú prácu urobil ja. Bolo náročné tento projekt obhájiť v ústnej prezentácii za 10 minút, keďže je rozsiahly. Práce ostatných študentov boli dobré, ale bolo na nich vidieť, že sú urobené len pre túto súťaž. Podľa slov porotcov niektoré neboli využiteľné v praxi. To bola ich nevýhoda.
Ako a kedy sa u vás zrodila myšlienka vytvoriť tento projekt?
- Je to práca našich odborných učiteľov, ktorí vedia žiakov dobre motivovať. Študenti našej školy každý rok dosiahnu nejaký úspech v oblasti strojárstva a aj preto som chcel, aby nevznikla trhlina v tomto kontinuálnom rade. Aj to bola moja motivácia. Na víťaznom projekte som pracoval od druhej triedy, teda od roku 2009. Venujem sa aktivitám v oblasti ťažkého strojárstva už dlhú dobu, som v kontakte so slovenskými strojárskymi firmami, takže som vedel odhadnúť, čo potrebujú a čo nie. Okrem toho, som z Detvy a strojárina je tam veľmi zakorenená. Chcem tomuto odvetviu pomôcť. Strojárstvo v Detve bolo roky v útlme a dnes sa mu začína dariť rozvíjať.