Vodné dielo Kolárovo je posledné, ktoré chýba na splavenie dolného Váhu. Slovenská technická univerzita postavila reálny model stavby, ktorý podľa testov upravujú tak, aby lode bezpečne zvládli preplávať cez vodné dielo.
Model vodného diela Kolárovo.
Vo veľkej starej hale hučí voda a obteká takmer celý interiér. Zmenšenú vodnú priehradu Kolárovo postavili študenti Slovenskej technickej univerzity ako svoj najväčší model kúsok od zbúraného PKO v Bratislave. Pripomína tak trochu obriu hračkársku železničnú dráhu.
V skutočnosti priehrada Kolárovo ešte nestojí. Je posledná z piatich vodných diel, ktoré majú splavniť celý dolný Váh medzi Komárnom a Sereďou.
Voda do 48 metrov dlhého a 13 metrov širokého modelu vo Výskumnom ústave vodného hospodárstva vyteká z obyčajného potrubia, no rýchlosťou či tlakom je v zmenšenej mierke 1:50 porovnateľná so skutočným Váhom.
Vodné diela zvyšujú riziko
Pokojná rieka na začiatku modelu sa vetví do dvoch zón, ktoré rozdeľuje umelý ostrov. Na pravej strane po smere rieky je plavebná komora, na ľavej vodu brzdí hrádza. Za ňou už voda naberá na sile.
“Každý kapitán povie, že v oblasti vodných diel stúpa adrenalín. Ako keď letec pristáva na letisku, to je ten najťažší manéver,” vraví Ľudovít Možiešik zo Stavebnej fakulty STU.
Práve preto sa pri výskume na modele sústredia najmä na bezpečnosť. Možiešik vraví, že síce z matematických modelov vedia simulovať správanie rieky, no každá čiastočka vody opisuje vlastnú dráhu a rovnice sú také zložité, že ani nie sú riešiteľné. “V dobe, keď vieme presne vypočítať dráhu vesmírnych telies, nevieme presne spočítať, ako tečie voda.”
Prvý návrh mal načrtnúť, ako by vodné dielo mohlo vyzerať, no pri teste našli kritické chyby. Bezpečná priehrada má loď aj s pokazeným riadením alebo s kapitánom v bezvedomí odviesť prúdom do plavebnej komory a nie k hrádzi, kde by nabúrala a potopila sa. Najskôr však príliš silný prúd tlačil loď na ostrov. Aby loď prúd prekonala, musela by zrýchliť až tak, že by v zákrute neubrzdila a aj tak by havarovala.
Po viacerých testoch model upravujú a prestavajú až do ideálnej podoby, kde takéto nehody už nehrozia.
“Plavebná komora je zúžený priestor, kde sa plavidlo zmestí len tak tak. Nemá brzdy, manévrovanie je zložité, preto sú podmienky pre lode veľmi dôležité.”
Možiešik hovorí, že sa bezpečnosti vodných diel začal venovať po nehode remorkéra Ďumbier. Pred dvadsiatimi rokmi havaroval na vodnom diele Freudenau v Rakúsku, pri nehode zomrelo osem lodníkov zo Slovenska. Loď netrafila plavebnú komoru a silný prúd ju odniesol na hať.
Rozlomený remorkér Ďumbier pri nehode vo Viedni v roku 1996.
Pri väčších modeloch vodných diel už má podľa Možiešika význam skúmať správanie vody aj priamo s loďou, napríklad vo Francúzsku majú priehrady v mierke až 1:10. Bratislavský model je výrazne menší a aj hračkárske lode na brehu sú iba na ukážku pre novinárov.
“Neradi robíme pokusy s plavidlami, to je už trochu Playstation. Musíte imitovať riadenie plavidla diaľkovým ovládaním, je v tom ľudský faktor.” Navyše, čím je model menší, tým viac ho ovplyvňuje gravitácia či odpor.
Kedy bude nová priehrada
Ministerstvo dopravy označilo výstavbu vodného diela za svoju prioritu. Zatiaľ ale nie je jasné, kedy ho vôbec začnú stavať. Celý projekt by stál asi 70 miliónov eur. Náklady na betónový model boli necelého štvrť milióna.
Vodné dielo Kolárovo má nahradiť maďarské vodné dielo Nagymaros, ktoré dodnes nestojí ako súčasť sústavy Gabčíkovo – Nagymaros.
Priehrada Kolárovo by mohla pomôcť regiónu s odľahčením od kamiónovej dopravy pre veľké fabriky ako Samsung či automobilku Citroën. Stovky kamiónov denne by sa podľa Možiešika zmestili na sedem lodí.
Súčasťou vodného diela by mala byť plavebná komora, hať, biokoridor a malá vodná elektráreň, hlavný účel je plavba a rozvoj regiónu.
Okrem vodných diel v laboratóriách Výskumného ústavu vodného hospodárstva v minulosti testovali na modeloch aj piliere a otáčanie Mosta Apollo.
PUBLIKOVANÉ 27. máj 2016