Prax je nutná, vravia študenti aj firmy [sme.sk ]

Iba päť percent vysokoškolákov je spokojných s tým, ako im školy organizujú prax v podnikoch
Technické fakulty síce pravidelne spolupracujú s niektorým podnikom vo výskume a vývoji, no iba tretina z nich dokáže zabezpečiť študentom prax v reálnom prostredí každodennej prevádzky.
Už v letnom semestri tohto akademického roka nastúpi na dlhodobú prax do podnikov prvých viac ako päťdesiat vysokoškolákov najmä technických smerov štúdia.
Je to výsledok spolupráce vysokých škôl a podnikov, ktorú naštartoval v minulom roku národný projekt Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti. Je spolufinancovaný zo zdrojov Európskej únie a je naň vyčlenených 17,072 mil. eur. Má za cieľ vytvoriť fungujúci systém, v ktorom by sa ľahšie našli študent, univerzita a podnik.
Národný projekt zastrešujú Centrum vedecko-technických informácií a ministerstvo školstva a má trvať do októbra budúceho roka.
Vyšpecifikovať študijné odbory
„Jedným z hlavným cieľom projektu, ktorý chce premostiť spoluprácu vysokých škôl a praxe, je vyšpecifikovanie tých študijných odborov, ktoré zodpovedajú potrebám zamestnávateľov,“ hovorí jeden z expertov projektu, dekan Strojníckej fakulty STU Ľubomír Šooš.
Na ich základe by ministerstvo školstva podľa Šooša získalo predstavu o študijných odboroch, ktoré u zamestnávateľov nebodujú a rebríček top 100 študijných odborov zaujímavých pre študentov, ako aj pre potreby praxe.
Anton Ondrej zo Slovenskej elektromechanickej asociácie za zamestnávateľov dodáva, že potrebujeme nastaviť kritériá, aby boli vysoké školy viac motivované vzdelávať študentov, ktorí budú úspešní a uplatniteľní v praxi.
Podniky chcú spolupracovať
Helga Jančovičová, hlavná odborná garantka projektu, hovorí, že záujem zamestnávateľov je veľmi vysoký. Veď jedna z myšlienok projektu - posielať študentov do praxe už počas štúdia a pripravovať ich lepšie pre potreby zamestnávateľov - prišla najmä od zamestnávateľov a zamestnávateľských zväzov.
Svedčia o tom aj ponuky. „Päťdesiat firiem z celého Slovenska ponúklo v úvode projektu vysokoškolákom na dlhodobé praxe 160 konkrétnych tém na riešenie, počas ktorých spracujú odborné témy do ročníkových, diplomových alebo dizertačných prác,“ povedala Jankovičová. Ďalšie podniky ešte oslovujú.
Jedným z podnikov, ktorý sa zapojil do národného projektu a kde študenti pravidelne nastupujú do praxe, je strojárska spoločnosť INA, ktorá pôsobí na Záhorí aj na Kysuciach.
Jej generálny riaditeľ Jaroslav Patka povedal, že na projekte oceňuje to, že podporuje duálny systém vzdelávania už aj na vysokých školách. „Ak si chcú podniky zabezpečiť odborne pripravených zamestnancov, ktorí budú okamžite schopní plniť všetky stanovené požiadavky na ich prácu, bez spolupráce s univerzitami pri ich vzdelávaní sa to nedá dosiahnuť,“ povedal Patka.
Do projektu sa zatiaľ zapojilo sedem vysokých škôl – Technická univerzita v Košiciach, Žilinská univerzita v Žiline, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Materiálovo-technologická fakulta v Trnave, Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne.
Prieskum o povinnej praxi
Projektový tím vykonal na jeseň 2013 na vysokých školách prvý prieskum spolupráce škôl a podnikov v rámci projektu, ktorého cieľom bolo identifikovať študijné programy, kde už existujú príklady dobrej praxe spolupráce vysokých škôl a podnikovej sféry.
Výsledky len potvrdzujú, že prepojenie študentov na reálne a konkrétne potreby hospodárstva sú nedostatočné.
Takmer všetky technické fakulty sa vyjadrili, že pravidelne spolupracujú s niektorým podnikom vo výskume a vývoji. No iba tretina z nich uviedla, že takéto partnerstvo aj umožní študentom prax v reálnom prostredí každodennej prevádzky. Iba štvrtinu študentov, ktorí sa zúčastnia na praxi, hodnotí ich inštruktor priamo z podniku, kde ju vykonávali.
So súčasnou praxou však nie sú spokojní ani študenti, podľa nich je jej málo, je nevyhovujúca a málo prepojená so štúdiom. Iba zhruba päť percent z nich je spokojných s tým, ako im školy organizujú prax v podnikoch.
Bez vysokých škôl Bratislavského kraja
Do národného projektu Vysokoškoláci do praxe sa môžu zapojiť vysoké školy v siedmich krajoch, Bratislavský, v ktorom sú najväčšie a najstaršie univerzity, kritériá Únie vylúčili. Dôvodom je vyššia životná úroveň jeho obyvateľov v porovnaní s ostatnými krajmi.
Dekan Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Ľubomír Šooš, ktorý je jedným z expertov tohto projektu, myšlienky projektu víta, ale ho neteší, že pravé Bratislava a jej vysoké školy sa nemôžu do projektu priamo zapojiť.
„V súčasnosti vychovávame študentov akoby v inkubátoroch. Majú množstvo teoretických poznatkov, ale neexistuje dostatočné prepojenie škôl a podnikov, v ktorých by si tieto poznatky overili. Preto musíme študijné programy prispôsobovať požiadavkám reálnej praxe,“ argumentuje Šooš, prečo sa mu nepáči že bratislavskí študenti nedostanú ponuky od zamestnávateľov.
Oplatí sa vedieť
Ako sa študenti môžu dostať na prax do spoločností
- Študent si vyberá oblasť praxe na základe ponúk na internetovej stránke národné projektu Vysokoškoláci do praxe.
- Ponuky vypisujú jednotlivé podniky pre študentov konkrétneho odboru a konkrétnej fakulty danej vysokej školy.
- Ak študent spĺňa všetky kritériá, osloví ho priamo podnik.
- Vybranému študentovi pripraví jeho učiteľ z vysokej školy v spolupráci s pracovníkom z daného podniku program stáže v konkrétnom podniku.
- Študent môže absolvovať maximálne 96 hodín praxe za polrok, buď priebežne počas semestra, alebo aj súvisle cez prázdniny.
- Na záver absolvovaných praxí sa vyhodnotí najlepších 20 študentov, ktorí môžu absolvovať aj prax v zahraničí.
- Cestovné, ubytovanie a stravu v sídle podniku počas praxe bude študentom hradiť Centrum vedecko-technických informácií z rozpočtu národného projektu, ktorý financuje Európska únia.