UŽ OSEMDESIAT ROKOV SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE PONÚKA PLNOHODNOTNÉ UNIVERZITNÉ ŠTÚDIUM, PESTRÝ ŠTUDENTSKÝ ŽIVOT, NO NAJMÄ PERSPEKTÍVU ZAUJÍMAVEJ PRÁCE A DOBRÉHO PLATU PO JEJ SKONČENÍ. PRIESKUMY OPAKOVANE POTVRDZUJÚ, ŽE ABSOLVENTI STU SÚ NAJŽIADANEJŠÍ NA SLOVENSKOM TRHU PRÁCE A TEŠIA SA NAJVYŠŠÍM PRIEMERNÝM NÁSTUPNÝM PLATOM.
„Mnohí študenti získavajú brigády v odbore či rovno pracovné ponuky už počas štúdia. Nemajú tak problém so štartom do života. A po desaťročí či dvoch praktických skúseností stávajú sa z nich znamenití top manažéri,“ hovorí rektor STU Robert Redhammer. Tieto úspechy STU podľa neho pramenia najmä z prepájania vzdelávania s vedecko-výskumnou a inžinierskou tvorivou činnosťou. Práca univerzity je známa nielen domácej, ale aj medzinárodnej odbornej komunite. Napríklad v strategickom európskom výskumnom programe Horizont 2020 získala STU najviac projektov spomedzi slovenských organizácií. „Pomáha tomu aj obnova výskumných laboratórií prevažne zo zdrojov štrukturálnych fondov Európskej únie. Kľúčové výskumné areály univerzity sme transformovali na Univerzitné vedecké parky STU Science City Bratislava a Cambo Trnava a predstavujú tak dnes solídnu bázu slovenskej vedeckej základne. Ak sa dobudujú, majú šancu zaradiť sa k najmodernejším vedecko-výskumným areálom v strednej Európe,“ vysvetľuje rektor. Modernizácia univerzity sa netýka len vedeckých laboratórií. Prvotné rekonštrukcie z vlastných zdrojov smerovali k zvyšovaniu energetických úspor a už dnes šetria viac ako jeden milión eur ročne. Svedčí to aj o spoločenskej zodpovednosti univerzity k environmentálnej udržateľnosti. Ďalšie smerujú do obnovy vnútorných priestorov, aby sa študenti aj kolegovia cítili dobre. Sú to laboratóriá či športoviská, ale aj renovácie internátnych izieb študentských domovov Jura Hronca a Mladej gardy, ktoré sú takmer dokončené. Významne pokročili aj opravy ostatných internátov vrátane snáď najrozsiahlejšej prestavby Študentského domova Mladosť v Mlynskej doline. Tieto úspechy sú povzbudivé, avšak bez vyššej finančnej podpory zo strany štátu budú podobné projekty trvať desaťročia.
Perspektíva postavená na výskume
Najcennejší sú ľudia. Preto STU investuje práve do ľudí a do prostredia, v ktorom žijú a pracujú. „Investovali sme do výskumnej infraštruktúry i do prostredia, v ktorom študenti nielen študujú a skúmajú, ale aj bývajú, športujú a trávia voľný čas. S cieľom vybudovať špičkovú modernú univerzitu. Každoročne poskytujeme viac ako stovku výskumných univerzitných grantov pre mladých, ďalšie granty pre tímy mladých výskumníkov či postdoktorandské štipendiá. Odmeňujeme autorov najúspešnejších vedeckých prác i najúspešnejších vedcov. Štipendiami podporujeme získavanie skúseností v zahraničí na takmer štyroch stovkách našich partnerských univerzitách,“ vymenúva rektor. Špičkové univerzity vo vyspelých krajinách lákajú talenty z celého sveta k sebe na štúdium, aby po skončení pracovali pre ich krajinu. Tak prinášajú významnú pridanú hodnotu pre dlhodobý rozvoj svojej krajiny, a preto ich štáty tak štedro financujú. „Čelíme globálnej bitke o mladú, nadanú generáciu a svet objavil Slovensko. Musíme na túto výzvu reagovať a o talenty bojovať. Všetci. Slovensko sa musí prestať hrať na reformy, na krátkodobé ciele a prestať sa uzatvárať do seba. Musí si stanoviť mládež za jasnú prioritu. Nesmie šetriť na školstve ako na ‚spotrebe‘. Naopak, musí investovať do mládeže ako do strategickej priority. STU má ambície byť pre talenty takýmto magnetom,“ hovorí rektor R. Redhammer.
Presvedčivá 250-ročná skúsenosť
Úspech STU tkvie v „teoreticko-praktickej metóde vyučovania“ vychádzajúcej z filozofie slávnej Banskej akadémie v Banskej Štiavnici, ktorej je táto univerzita verná doteraz. Širší, systematický, teoretický základ je doplnený praktickými experimentálnymi cvičeniami. Špecializáciu získavajú študenti najmä samostatnými projektami, nezriedka zadávanými expertmi z praxe, končiacimi obhajobou pred komisiou. Takto sa podieľajú na reálnych vedeckých či inžinierskych projektoch už počas štúdia, čím získavajú cenné praktické skúsenosti a zručnosti pre svoju profesionálnu kariéru. Banská akadémia vznikla v treťom najväčšom priemyselne rozvinutom meste v Uhorsku a vzdelávala inžinierov 150 rokov. Stala sa lídrom v technickom vzdelávaní v Európe nielen vďaka spomínanej metóde vyučovania, ale aj vďaka veľmi dobre vybavenému chemickému laboratóriu prístupnému zahraničným vedcom aj vlastným študentom. V laboratóriu pracovali známi európski fyzici a chemici, napríklad aj Alessandro Volta, vynálezca elektrickej batérie, po ktorom je pomenovaná jednotka elektrického napätia. Existujú záznamy, že akadémia v Banskej Štiavnici bola zdrojom inšpirácie aj pre vznik iných technických univerzít, napríklad aj pre slávnu Parížsku polytechniku. Aj von Humboltov princíp „moderných univerzít“, kde má študent sám experimentovať pod vedením svojho pedagóga, sa nápadne podobá na staršiu metódu vyučovania z Banskej Štiavnice. Zdá sa, že zložitý proces premien stredovekých univerzít na „moderné“ prechádzal aj cez niekdajšie územie dnešného Slovenska. „Sú to veľké hodnoty, na ktorých staviame. Inštitúcie na území dnešného Slovenska, teda naši prarodičia, boli priekopníci v celoeurópskom meradle. Musíme byť hrdí a viac si veriť, aby mladí ľudia videli, že študovať a pracovať na Slovensku prináša úžasné príležitosti vyniknúť. Slovensko má šance byť inovatívnou krajinou vďaka mládeži. A Slovenská technická univerzita ponúka využiť práve tieto príležitosti,“ dodáva R. Redhammer.
Pre úspechy budúcich pokolení
[SME 28/09/2017]