Pre Slovensko prišla Nobelova cena neskoro. Keby sa udeľovala už v 18. storočí, získalo by ju niekoľko rodákov z nášho územia. Nič však nie je stratené ani dnes.
Opäť sa udeľujú Nobelove ceny. A opäť sa vynára otázka, prečo Slovensko stále žiadnu nemá. A jednoduchá, trochu uštipačná odpoveď: veď nemusí každý. Ale naozaj, prečo ešte nemáme? Dôvodov je niekoľko. Dôvod prvý: Slovensko je mladé. Ako samostatný štát má len dvadsať rokov, takže riešilo iné priority. Dnešné územie Slovenska bolo navyše v predchádzajúcich storočiach známe ako Horné Uhry. Rebrandig spôsobil, že niektoré osobnosti či významné výsledky sa, žiaľ, nespájajú zo Slovenskom. Druhý dôvod: Nobel prišiel neskoro. Dnešné slovenské územie - Horné Uhorsko - žiarilo vo vede a technike dve storočia predtým. Najmä v 18. storočí bolo vďaka Banskej akadémii v Banskej Štiavnici svetoznáme. Som presvedčený, že ak by sa bola vtedy udeľovala Nobelova cena, Slovensko by ich malo niekoľko. Lenže ceny sa udeľujú až od roku 1901. Dôvod tretí: nadaní opúšťali Slovensko. Je niekoľko držiteľov Nobelovej ceny, ktorých korene sú spojené so Slovenskom. Nadaní ľudia spravidla odchádzali do zahraničia na štúdiá a za lepšími podmienkami na prácu. Napríklad, pred sto rokmi Phillip Lenard, rodák z Bratislavy. Ešte strednú školu študoval na reálnom gymnáziu, potom išiel na štúdiá do Viedne a ďalej do Nemecka, kde zostal. Zaoberal sa luminiscenciou, bez jeho prác by neboli radary, klasické televízory, obrazovky či úsporné žiarivky. Bol len krôčik od objavenia elektrónu. Ten napokon pripísali Josephovi Thomsonovi. Spomeňme aj Douglasa D. Osheroffa, držiteľa Nobelovej ceny za fyziku 1996, ktorého starí rodičia pochádzali zo Slovenska. David Politzer získal nobelovku za fyziku v roku 2004. Za medicínu Daniel Carleton Gajdusek v roku 1976, pediater a virológ slovensko-maďarského pôvodu. Asi najbližšie k nobelovke bol profesor Dionýz Ilkovič. Vraví sa, že mal dostať ocenenie spolu s profesorom Heyrovským, českým vedcom, objaviteľom polarografie. Ilkovič odvodil teóriu pre polarografiu počas svojho pôsobenia v Prahe. Potom bol vedúcim katedry fyziky na Slovenskej technickej univerzite, vtedy Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. V dnešných časoch bol najbližšie Ján Szolgay, ktorý spolupracoval s tímom Medzinárodného panelu pre klimatické zmeny. Panel získal Nobelovu cenu za mier v roku 2007 a poďakoval Jánovi Szolgayovi za príspevok k jeho prácam.
Bádať, bádať a bádať
Nobelova cena je považovaná za najprestížnejšie ocenenie na poli vedy a asi aj za najprestížnejšie hodnotenie vôbec. Udeľuje sa za výrazný prínos a pokrok vo vede. Na to potrebujete mať zažité pravidlá vedeckej práce, dobré podmienky na prácu, plné sústredenie na vedu, nezaťaženú myseľ a kusisko šťastia. Väčšina nobelistov sú ľudia z prestížnych výskumných univerzít. Inštitúciou s najväčším počtom nobelistov je University of Cambridge vo Veľkej Británii. Kultúra vedeckého bádania, prístrojové vybavenie a všeobecne žičlivé prostredie bohaté na zdroje sú najdôležitejšími podmienkami na prácu. Aj u nás preto musíme vytvoriť prostredie na pracoviskách, aby sa mladí vedátori mohli sústrediť na vedu. Aby ich nezavaľovali administratívnymi prácami, aby nemuseli čeliť nedostupnosti prístrojov a techniky a mohli bádať a bádať. Spomínam si na svoje pôsobenie na University of York vo Veľkej Británii. Bol som sústredený iba na riešenie vedeckých problémov. Pohltilo ma to úplne. Doma v Bratislave to už nikdy tak dobre nešlo.
Nastupujúca generácia má predpoklady
Dnešná veda sa nezaobíde bez inštrumentária. Ďalekohľad v stredoveku, ktorý si sám Galilei skonštruoval, mu umožnil skúmať vzdialené hviezdy, ktoré voľným okom dovtedy neboli pozorovateľné. Podobne aj Fleming objavil penicilín, až keď mal mikroskop, a celá mikrobiológia sa mohla konečne rozvinúť. Súčasné objavy nie sú možné bez špeciálnych nástrojov, mikroskopov, spektrometrov či sekvenátorov. Veda sa posunula na atomárnu či genomickú úroveň, využíva neštandardné abstraktné postupy. A to niečo stojí. Šťastím je, že sa na zlepšenie prístrojovej a priestorovej vybavenosti vedeckých inštitúcií dajú použiť štrukturálne fondy Európskej únie. Generácii mojich rovesníkov asi nie je dožičené získať Nobelovu cenu. Ak si uvedomíme, že ocenenie sa dáva za objavy trvajúce niekoľko desaťročí, invencia mojej vekovej generácie už asi vypršala. Ale nastupujúca generácia má na to predpoklady. Nadanie, iskrivé tvorivé nadanie Slovensko istotne má. A prostredie sa dá zlepšiť. Slovensko má niekoľko vedných oblastí, v ktorých dosahuje dobré výsledky, ako sú informatika, materiálový výskum a biomedicína. To je dobré východisko. Nič nie je úplne stratené. Robert Redhammer Autor je rektorom Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
Spomínam si na pôsobenie na University of York vo Veľkej Británii. Bol som sústredený iba na riešenie vedeckých problémov. Pohltilo ma to úplne. Doma to už nikdy tak dobre nešlo.
PUBLIKOVANÉ 17. október 2012