Prečo slovenská veda nepočúva biznis [Trend]

Trend 03/09/2015]
Autor: Tomáš Nejedlý


Slovensko nemá nerastné bohatstvo, nekonečné lány úrodnej pôdy či obrovský trh. Nemá neodolateľné lákadlá pre turistov ani pre investorov. Naša súčasná prosperita je založená najmä na lacnej a relatívne vzdelanej pracovnej sile, ktorá pritiahla veľké korporácie. Čo Slovensko ponúkne svetu, keď ťahúni ekonomiky odídu za lacnejšou prácou? Riešením sú napríklad firmy, ktoré prinášajú unikátne výrobky a služby, priemysel s vyššou pridanou hodnotou a špecializácia na svetovej úrovni. Nič z toho však nejde bez špičkových vedomostí a výskumu na hranici ľudského poznania. A na Slovensku má veda k biznisu ďaleko.
T

Pavol Alexy so svojimi kolegami pred piatimi rokmi vyvinul pevný plast. Dá sa z neho napríklad vyrobiť fólia, ktorá sa rýchlo rozloží v komposte. Svet zaplavený odpadom dbá na ochranu životného prostredia čoraz viac. Materiál má preto obrovský komerčný potenciál. Hoci podobné plasty už existujú, dokonca lacnejšie, sú vyrobené z ropy. P. Alexy s kolegami vyvinuli rozložiteľnú „igelitku“ zo škrobu, ktorého zásoby sú na rozdiel od čierneho zlata neobmedzené. Fólia získala v roku 2012 na medzinárodnom veľtrhu inovácií v tai wanskom Tchaj-peji zlato. Priemyselná výroba v objeme tisíc ton ročne sa má začať tento rok. Prečo to trvalo tak dlho? Príbeh Alexyho ekologického plastu je aj príbehom toho, aké komplikované je na Slovensku premieňať výsledky vedy na biznis.


Rozvrat vedy


Najskôr však malý výlet do histórie. Po osamostatnení slovenská ekonomika bojovala s prudkým prepadom výkonu. Ako prvé škrtali podniky investície do vývoja. Väčšina výskumných ústavov zanikla spolu so štátnymi podnikmi, ktorých boli súčasťou. Tie, čo prežili, drasticky znižovali rozpočty aj počty pracovníkov. Slovenská akadémia vied (SAV) prepustila polovicu zamestnancov. Výdavky na vedu a výskum sa zrútili z 3,9 percenta HDP na osminu. „Domáci priemysel bol zdecimovaný, podkapitalizovaný a zahraniční investori prichádzali s hotovými technológiami a produktmi, ktorých vývoj ostal doma.Univerzity a akadémia vied sa preorientovali na základný výskum, ktorý sa neviaže na potreby priemyslu, a prežili zo štátnych dotácií. Priemyselný výskum, ktorý sa sústredí na komerčné využitie výsledkov bádania koncom deväťdesiatych rokov prakticky zmizol,“ hovorí bývalý minister práce Peter Magvaši, ktorý sa dnes angažuje v technologickom inštitúte CEIT v Žiline. Vo vede v súčasnosti pracuje 28-tisíc ľudí, čo je zhruba polovica stavu z roku 1989. Patrí medzi nich aj P. Alexy, ktorého výskum otestovali turbulencie na akademickej pôde aj v súkromnej sfére. Pred rokmi vyvinul pre osivársku firmu Sedos z Krakovian vodorozpustnú fóliu, ktorú firma s úspechom predáva dodnes. Pracoval v podnikovom výskume v Partizánskom či v Bratislave, v súčasnosti pôsobí na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.


Na dobré slovo


Vývoj „zelenej“ fólie sa skončil úspechom aj vďaka Alexyho spolupráci s Ústavom polymérov SAV. Akadémia podala na materiál patentovú prihlášku. „Škola jednoducho v tom čase na patent nemala peniaze, akadémia áno,“ vysvetľuje prekážku P. Alexy. Nebola jediná. Projekt by podľa neho nedošiel do realizačnej fázy bez súkromného investora. Výskum niekoľko rokov podporoval cez firmy Panara a Envirocare podnikateľ Miroslav Galamboš. Platil vedcom priestory, stavebné úpravy laboratórií, energie a iné položky, ktoré nie sú financovateľné z eurofondov a škole ani SAV na ne už nevyšli peniaze. Nitriansky podnikateľ odhaduje svoje výdavky na pol milióna eur, podľa P. Alexyho išlo aj s nepriamymi výdavkami až o jeden milión eur. Investícia pritom nemala zmluvný základ. M. Galamboš mal s vedcami len „džentlmenskú“ dohodu, riadne zmluvné vzťahy sa do písomnej podoby dostali o pár mesiacov neskôr. „Spoločný podnik so školou som nechcel, pretože by sa na nás vzťahovali predpisy o správe majetku štátu a a iné komplikované predpisy vrátane verejného obstarávania, čo by mnohé procesy neúmerne predĺžilo. To by bolo z pohľadu biznisu neprijateľné,“ vysvetľuje M. Galamboš.
Priechodný nebol ani predaj patentu. „Zákon nepočíta s odpredajom duševného vlastníctva. Na ministerstve financií nás usmernili, že to môžeme skúsiť cez predaj hmotného majetku, čo by znamenalo vyhlásiť naše know-how za nepotrebný majetok, ponúknuť ho iným orgánom verejnej správy a v prípade ich nezáujmu súkromnému sektoru. Ideálne riešenie pre konkurenciu, ktorá by mohla náš vynález kúpiť a zavrieť do trezoru,“ tvrdí P. Alexy.


Cesta zarúbaná


Povedané s nadhľadom – vymyslieť schému, ktorá by zohľadnila záujmy štátu, vedcov aj investora bol napokon tvrdší oriešok ako vývoj samotnej technológie. „Už rok a pol platíme právnikov, ktorí hľadajú legislatívne čistý spôsob, aby náš vynález mohol byť bez problémov využiteľný v priemyselnom meradle. A zistili sme, že aj tak nemôžeme priamo udeliť licenciu firme, ktorá nás podporovala. Musí sa zúčastniť na výberovom procese ako všetci ostatní, napriek tomu, že preukázateľne do výskumu investovala,“ neskrýva rozčarovanie P. Alexy. Výsledná schéma počíta s tým, že ak podnikateľ získa licenciu na použitie patentu, bude za použitie know-how platiť licenčné poplatky podľa objemu výroby. Výnos bude príjmom Ústavu polymérov SAV, ktorý podal prihlášku na patent a ústav bude polovicu výnosu na základe vzájomnej zmluvy posielať Slovenskejtechnickej univerzite. „Mám desať patentov s priemyselnými podnikmi a toto je môj prvý na akademickej pôde. Obávam sa však, že aj posledný, lebo legislatíva je v tomto štáte nastavená tak, aby spolupráca s biznisom nemohla fungovať. Už som mohol pripravovať ďalšie dva patenty, pretože mám v hlave predstavu, ako produkt zlepšiť a výrobu zlacniť, ale rok a pol som sa musel venovať administratíve namiesto výskumu,“ hovorí P. Alexy.

Envirocare podľa M. Galamboša v súčasnosti rokuje o dodávkach s tromi firmami. Ambícia je spustiť do konca roka výrobu. Do dvoch rokov v objeme tisíc ton granulátu na výrobu fólie. Po prekonaní tejto hranice sa znižuje cena vstupov a tým aj cena produktu. Nižšia cena je prijateľná pre ďalšie priemyselné podniky, ktoré M. Galamboš oslovil, takže objem výroby by sa potom mohol vyšplhať na päťtisíc ton ročne.


Susedia rastú


Trpkú skúsenosť P. Alexyho potvrdzujú rektori viacerých univerzít a korelujú s ňou aj údaje. Výnosy vysokých škôl zo zákaziek pre súkromný sektor sú veľmi nízke. Najviac vlani získala Slovenská technická univerzita – 1,36 milióna eur, čo je zhruba dva a pol percenta jej rozpočtu. Žilinskej univerzite sa darí ročne získať zhruba jeden milión eur, menšie školy rátajú príjmy zo zmluvného výskumu od firiem v desaťtisícoch eur. Univerzita Komenského v Bratislave a Technická univerzita v Košiciach tento ukazovateľ ani nesledujú.
České univerzity boli na tom pred pár rokmi podobne. „Akademici neradi robili na zákazkách od firiem, pretože ich to odvádzalo od výučby a práce na publikáciách, za ktorú boli hodnotení. Prípadne museli zastaviť prácu na projektoch z európskych grantov, ktoré boli lepšie financované,“ hovorí Jiří Herinek, vedúci Vedeckotechnického parku olomouckejUniverzity Palackého. Situácia sa zmenila v roku 2011, keď vláda začala cieľavedomo podporovať prenos výsledkov vedy do praxe. České ministerstvo školstva zaradilo zmluvný výskum medzi kritériá kvality vysokej školy a od vlaňajška rezort rozdeľuje štátne dotácie aj na základe tohto ukazovateľa. „Založili sme tri výskumné centrá, špecializujeme sa na oblasti, v ktorých sme najlepší v strednej Európe, a naučili sme našich pracovníkov reagovať aj na menšie zákazky,“ hovorí J. Herinek. Vlani škola získala za výskumné zákazky zhruba milión eur. Ide pritom o menšiu univerzitu humanitného zamerania.


Kreslia pre Disneyho


Jednotkou je u susedov České vysoké učení technické v Prahe. Univerzita vlani získala v prepočte 5,8 milióna eur, čo je zhruba 3,2 percenta jej rozpočtu. „Máme pracoviská na európskej aj svetovej úrovni a o spoluprácu s biznisom je veľký záujem,“ hovorí prorektor Zbyněk Škvor. Toyota univerzite financuje vývoj technológií počítačového videnia, americký Walt Disney Studios platí jej vedcom za vývoj grafického softvéru. Škola spolupracuje s nadnárodnými korporáciami Bosch, Hitachi, Honeywell, ABB či Siemens a produkciu svojich pracovníkov sa systematicky snaží patentovať, pričom neváha ísť ani do drahých sporov. Vlani škola podporila 33 spin-off podnikov.
Na porovnanie – v roku 2011 ich mali všetky vysoké školy v Českej republike na konte 46. Pomohla aj zmena odmeňovania. Pôvodný systém kopíroval model ministerstva školstva, ktoré rozdeľovalo peniaze medzi univerzity najmä podľa počtu študentov a habilitovaných akademických pracovníkov. V roku 2009 univerzita uprednostnila výkonové kritériá a peniaze začala posielať priamo najlepším výskumníkom a študentom za prestížne publikácie, grantový výkon, výnosy z patentov, z licenčných zmlúv a za výskum v spolupráci s priemyslom. Výrazný rozvoj spolupráce škôl s biznisom má však podľa Z. Škvora ešte jednu príčinu. „Čoraz viac firiem zisťuje, že bez investícií do výskumu stratia dych v súboji s konkurenciou. Zvýšenie výdavkov na vedu sa stáva nevyhnutnosťou,“ hovorí. Česká republika zvýšila výdavky do vedy a výskumu od roku 2009 z 1,3 na 1,9 percenta HDP, príčinou nárastu je však najmä prílev peňazí z eurofondov.


Dobiehanie


Slovenské vysoké školy dostávajú zhruba polovicu štátnej dotácie za počet študentov a absolventov. Druhú polovicu rozdeľuje ministerstvo školstva podľa vedeckých výkonov. Počíta sa úspešnosť v získavaní grantov, podiel doktorandov či produkcia publikácií a citácií. „Sme hodnotení za publikácie, ktoré často za nič nestoja. Viem o ľuďoch, ktorí písali v článkoch vyslovené nezmysly, aby sa proti nim vedecká komunita ohradila a získali tak viac citácií. To je choré,“ hovorí P. Alexy. Odmeňovanie za spoluprácu s biznisom zaviedol rezort až vlani. „To, že tento ukazovateľ chýba, bolo známe už dávno. Metodika rozpisu dotácie pre školy však zohľadňuje množstvo ukazovateľov a ministerstvo dosiaľ považovalo za prioritu iné, urgentnejšie otázky,“ vysvetľuje Peter Mederly, bývalý šéf sekcie vysokého školstva na ministerstve, ktorý v minulosti metodiku pripravoval. Tento rok rezort rozdelil za zmluvný výskum medzi školy 1,5 percenta zo 443 miliónov eur. Polovicu zo sumy 6,5 milióna eur získali bratislavská a žilinská technika, ostatných 18 verejných vysokých škôl si rozdelilo zvyšok. „Príjem za výskum z neverejných subjektov zohľadňujeme osobitne preto, aby sa vysoké školy neorientovali len na verejné grantové schémy, ale otvorili sa a boli aktívne vo výskume aj pre súkromný sektor, v čom vidíme zlepšovanie konkurencieschopnosti a rast odvetví. Vnímame to ako ďalšiu časť očakávanej činnosti od vysokých škôl,“ dodáva hovorkyňa rezortu školstva Beáta Ksenzsighová-Dupaľová. Vzhľadom na malú sumu však ide skôr o formálnu zmenu, ktorá zrejme ostane bez vážnejšieho účinku. Škola navyše môže stratiť peniaze v iných položkách, pretože metodika každý rok prerozdeľuje zhruba totožný objem prostriedkov – len iným pomerom.


Akademická veda


Útočisko nenašiel zmluvný výskum ani v Slovenskej akadémii vied. Vlani získali akademici za zákazky od súkromnej sféry 1,2 milióna eur, predvlani 1,4 milióna, čo sú približne dve percentá z celkového rozpočtu. Podobne ako verejné vysoké školy je akadémia závislá od štátnej dotácie. Podmienky spolupráce s biznisom si však chce určiť sama. „Spolupráca s hospodárskou sférou je jednou, ale nie jedinou z dôležitých aktivít akadémie. Ak chce partner riešiť problém v rozmedzí mesiacov, spravidla nejde o výskumný projekt, ale o službu. SAV takéto služby poskytuje, ale vnímame to skôr ako doplnkovú činnosť,“ hovorí podpredsedníčka Slovenskej akadémie vied Eva Majková. Zásadné inovácie podľa nej môžu priniesť len dlhodobé spoločné projekty hospodárskej a akademickej sféry – o tie však nemá záujem zase priemysel.
Rozpočet akadémie tak zachraňuje záplava peňazí z eurofondov, to isté platí o vysokých školách. Len cez operačný program Výskum a vývoj získali v rokoch 2007 až 2013 prístup k časti z balíka vyše 1,2 miliardy eur. Na porovnanie – celkové ročné výdavky Slovenska na vedu sú približne pol miliardy eur. Zdvojnásobenie výdavkov na vedu a výskum na Slovensku v pomere k HDP v uplynulých piatich rokoch je podľa štatistikov práve dôsledkom nákupu prístrojov a techniky z prostriedkov štrukturálnych fondov v tomto období.


Firmy neinvestujú


Vysoké školy aj akadémia však potrebujú ďalší zdroj financovania ako soľ. Život z eurofondov totiž len odďaľuje rozhodnutie o tom, ako v budúcnosti prežiť v trhovom prostredí. Napriek spomínanému rastu je Slovensku vo financovaní vedy a výskumu stále na chvoste krajín Európskej únie a zaostáva aj za svojimi vyšehradskými susedmi. „Na dosiahnutie priemeru OECD by museli výdavky stúpnuť aspoň trojnásobne,“ upozornil vo februári rezort financií v audite výdavkov rozpočtu verejnej správy na výskum a inovácie.
Vede chýbajú najmä prostriedky firiem. Biznis sektor tvorí vo vyspelých krajinách kľúčový pilier financovania vedy a výskumu. V Európskej únii predstavujú výdavky firiem v priemere 55 percent celkových výdavkov na vedu, vládny sektor dodáva tretinu. Na Slovensku je pomer opačný. Vedu a výskum dlhodobo „ťahá“ štátny rozpočet. Podiel podnikov na celkových výdavkoch na vedu klesol od získania samostatnosti zo 69 percent na vlaňajších 32 percent.
Jedným z dôvodov je aj ekonomický nacionalizmus. Výskum je odvetvie s vysokou pridanou hodnotou a nadnárodné korporácie nechávajú výskumné centrá doma. No je zjavné, že záujem firiem o spoluprácu so školami a akadémiou sa každoročne zvyšuje.


Hľadanie za hranicami


Nezáujem, nekvalita či problematická spolupráca s akadémiou a školami zatiaľ vyháňa slovenské firmy k susedom, ktorí sú ústretovejší. Technická univerzita v Ostrave v uplynulých dvoch rokoch získala od Západoslovenskej distribučnej a Slovenskej energetickej spoločnosti zákazky na výskum v hodnote pol milióna eur. Matador Holding rodiny Rosinovcov si časť výskumu obstaráva v Česku. Spišskonovoveské Embraco hľadá výskumníkov pre vývoj chladiacich agregátov v poľskom Krakove.
Neutešenú situáciu si uvedomuje aj vláda. Lepšiu komunikáciu biznisu a vedy chce riešiť opäť cez eurofondy. „Cieľom je zvýšiť podiel súkromných zdrojov do výskumu a vývoja v pomere minimálne 2:1 k verejným zdrojom,“ hovorí B. Ksenzsighová-Dupaľová z rezortu školstva. Mapu k cieľu schválil kabinet ešte koncom roka 2013. Volá sa Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky alebo RIS3.
Akčný plán k tejto stratégii rozpisuje, na čo a ako rozdelia jednotlivé rezorty do roku 2020 vyše 1,9 miliardy eur. Akčný plán nie je od mája minulého roka schválený a zamrzla aj transformácia SAV, s ktorou rátal. „My si uvedomujeme, že je tu veľký tlak zo strany Európskej únie, ktorá požaduje, aby tieto peniaze boli použité čo najefektívnejšie. Preto chcem poprosiť všetky zainteresované strany, aby sme sa dohodli,“ vyhlásil premiér Robert Fico na spoločnom stretnutí so zástupcami priemyslu ešte v roku 2013.



Prečo viazne spolupráca medzi firmami a štátom dotovanou vedou
* vysoké školy a Slovenská akadémia vied nedokážu pružne reagovať na potreby firiem
* výskum a vývoj je nekvalitný, prípadne nezodpovedá štruktúre priemyslu a jeho potrebám
* nie je dostatok financií na patentové konanie
* väčšina firiem nemá financie na dlhodobé investície do vedy a výskumu
* výskumné centrá nadnárodných spoločností ostali v materských krajinách


„Už som mohol mať možno ďalšie dva patenty, keby som sa rok a pol nemusel venovať administratíve.“
Pavol Alexy, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity



1,36 mil. eur získala vlani Slovenská technická univerzita zo zmluvného výskumu pre súkromný sektor



Vede chýbajú prostriedky firiem, biznis sektor tvorí vo vyspelých krajinách kľúčový pilier jej financovania