PREČO ŠTUDENTI UTEKAJÚ ZO SLOVENSKA [Trend ]

Téma týždňa, Autor: Zuzana Petková
Strana: 10,11,12,13,14
36 tis. Slovákov študuje podľa OECD na zahraničných vysokých školách.
Slovensko patrí medzi tri krajiny OECD, ktoré „vyvážajú“ najviac študentov do zahraničia. Podľa štatistík organizácie stúpol počet Slovákov študujúcich v cudzine na vyše 36-tisíc. Krajinu opúšťajú mladí ľudia z rodín s nadpriemernou úrovňou ľudského kapitálu. Najviac z nich študuje v Českej republike. TREND sa bol pozrieť na Masarykovej univerzite v Brne, ktorá je hlavným lákadlom pre Slovákov
Zuzana Petková
Vpriestoroch brnianskej fakulty informatiky počuť slovenčinu rovnako často ako český jazyk. Takmer polovica študentov je zo Slovenska. Informatické odbory lákajú najviac uchádzačov, celkovo na Masarykovej univerzite v Brne študuje do šesťtisíc Slovákov. Pre školu a samo mesto predstavujú významný prínos. Patria tam medzi elitu.
Jedným zo Slovákov, ktorý práve nastupuje do prvého ročníka magisterského štúdia aplikovanej informatiky, je Juraj Pančík z Banskej Bystrice. „Už na strednej škole som začal programovať, spravil som štyri hry, ktoré mali 700-tisíc stiahnutí cez telefón,“ opisuje. Keď sa rozhodoval, kam ísť po maturite, jednoznačne vyhralo Brno. „Ešte ako stredoškolák som absolvoval korešpondenčný seminár na matfyze v Bratislave a mal som možnosť spoznať ľudí aj prostredie,“ dodáva. Z bratislavskej univerzity mal pocit, že sa do nej toľko neinvestuje, priestory mu prišli ošarpané.
IT hviezdy
Všeobecne je známe, že Slovensko dáva z HDP na školstvo menej, ako je priemer OECD. Informatika je oblasť, kde všetko rýchlo napreduje, J. Pančík mal preto obavy, či slovenská škola dokáže pri nedostatku financií udržať krok so svetovou špičkou.
Po absolvovaní bakalára J. Pančík svoju voľbu neľutuje. Nie je typ, ktorý by vysedával na prednáškach, ocenil preto najmä flexibilitu štúdia. V rozvrhu má len povinné minimum predmetov. Inak si ho modeluje sám. Na nepovinné prednášky nechodí - a napriek tomu patrí medzi najlepších študentov. „Vybral som si základy filmovej tvorby, divadelnú hru. Celý rok som strávil tým, že som robil veci, ktoré ma bavia, hoci s mojím odborom priamo nesúvisia,“ vraví. Cez prázdniny chodí pracovať do firmy Google, jedno leto bol v jej švajčiarskej pobočke, druhé v Kalifornii. J. Pančík má dvoch bratov, Michala a Andreja. Aj oni študovali informatiku v Brne. Michal teraz pracuje pre slovenský Eset a z Andreja sa stala IT hviezda. Ešte počas študentských čias založil úspešný charitatívny start-up Prizeo a neskôr firmu Represent, zameranú na kampane a predaj tovaru s osobným dizajnom. Vlani ju len 27-ročný mladík predal za odhadovanú sumu sto miliónov dolárov.
Lovia najšikovnejších
Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším podielom mladých ľudí, ktorí odchádzajú za vzdelaním do cudziny. Podľa poslednej štúdie OECD až 15 percent Slovákov študovalo vysokú školu mimo domova. Len dve krajiny - Island a Luxembursko - mali vyšší podiel študujúcich v zahraničí. Tieto štáty sú však špecifické svojou malou rozlohou a nižším počtom vysokých škôl.
Počet v zahraničí študujúcich Slovákov sa od roku 1998 viac ako zdesaťnásobil na 36,2 tisíca. Viac ako dve tretiny z nich odišli do Českej republiky. Môže za to obojstranná dohoda o bezplatnom štúdiu, kultúrna a jazyková blízkosť. Populárne je aj Spojené kráľovstvo, kde počet slovenských študentov vzrástol na tritisíc, ďalej Rakúsko, Nemecko, USA a Maďarsko.
Sociológovia Miloslav Bahna a Oľga Gyarfášová robili k tejto téme výskum medzi rodičmi, ktorých deti chodili na zahraničné vysoké školy. Vyšlo im, že v cudzine študujúci našinci pochádzajú prevažne z prostredia s nadpriemernou úrovňou ľudského kapitálu. Až takmer polovica z nich je z rodín, kde majú obaja rodičia vysokoškolské vzdelanie. Väčšinou išlo o absolventov gymnázií a ich ambície súviseli viac s rodinným zázemím ako s výbornými študijnými výsledkami. Hoci tie dosahovali tiež.
Nedoplácajú na nich
Rektor Masarykovej univerzity Mikuláš Bék potvrdzuje, že Slováci u nich patria medzi najšikovnejších. „Priemerné výsledky testov študijných predpokladov ukazujú, že percentil slovenských uchádzačov je štatisticky významne lepší ako českých,“ konštatuje. Hoci demografická krivka klesá aj v Českej republike, Slováci pre nich nie sú dôležití len kvôli financovaniu. Český štát totiž už niekoľko rokov limituje počet miest na vysokých školách a tie by podľa rektora pohodlne dokázali zaplniť českými záujemcami. Šikovní a cieľavedomí Slováci sú však jedným z faktorov, ktorý ovplyvňuje kvalitu univerzity a ťahá ju dopredu. „Záujem slovenských študentov o nás súvisí s geografiou.
Sme prirodzená spádová oblasť, ktorá zahŕňa západné a stredné Slovensko. Do dvoch hodín autobusom ste v Brne,“ poznamenal M. Bék. Podiel Slovákov medzi študentmi Masarykovej univerzity je aktuálne šestnásťpercentný. V škole pred rokmi počítali, či sa Českej republike oplatí investovať do Slovákov, ktorí tu študujú zdarma a veľká časť z nich tu nezostane pracovať. Výsledky ukázali, že český rozpočet nestráca. Výdavky sa vyrovnajú tomu, čo študenti minú a zaplatia ako DPH na kúpenom tovare.
Aj lekári a prírodovedci
Okrem fakulty informatiky je najviac Slovákov na lekárskej a prírodovedeckej fakulte. Kým príťažlivosť informatiky si rektor vysvetľuje tým, že slovenské vysoké školy na začiatku „zaspali“ rozvoj tohto odboru, motiváciu lekárov vidí v budúcom uplatnení. Nástupné platy v českých nemocniciach sú stále vyššie ako na Slovensku. Lekárska fakulta stojí v areáli moderného kampusu Bohunice, ktorý je unikátny veľkosťou aj financovaním. Tvorí ho takmer štyridsať pavilónov, jeho výstavba trvala desať rokov a stál viac než sedem miliárd českých korún. V bezprostrednej blízkosti je fakultná nemocnica a pripravuje sa projekt takzvanej cvičnej. Súčasťou je tiež výskumný inštitút Ceitec, ktorý slúži expertom piatich výskumných programov, napríklad na výskum mozgu a ľudskej mysle. Postavený bol z eurofondov.
Eurofondy čerpajú rozumne
Brno v minulom programovacom období významne profitovalo z eurofondov, najmä na vedu a výskum. Praha ako bohatý región eurofondy totiž čerpať nemohla, Univerzita Karlova sa ich dotkla len okrajovo, cez pobočky mimo hlavného mesta. Konkrétne Masarykova univerzita získala takmer desať miliárd korún na 177 projektov. Orientovali sa na inováciu výučby, spoluprácu pracovísk a zamestnávanie mladých vedcov.
Rektor M. Bék sledoval dianie okolo eurofondového škandálu na Slovensku, kde si peniaze na vedu rozdelili často pochybné firmy, a svojich slovenských kolegov rektorov ľutuje. Podľa neho v ČR systém funguje lepšie a univerzity si vďaka nemu polepšili.
Nie je to len moderné vybavenie a geografická blízkosť, ktoré zavážia pri rozhodovaní Slovákov podať si prihlášku do Brna. Škola má premyslený marketing, na tlačovom oddelení pracovalo v čase návštevy TRENDU sedem ľudí, čo je pomaly viac ako na tlačovom oddelení celého slovenského ministerstva školstva. Vydávajú časopisy, pripravujú spravodajský web, robia náborové a virálne kampane. Jedna z nich - Follow Masaryk vrcholila práve v čase podávania prihlášok. Išlo najmä o internetové meme, ktoré sa šírili cez sociálne siete. Na jednom z nich bolo napríklad československy napísané heslo: „Studovat v Brne? Páči sa mi to.“
Najväčšia menšina v ČR
Český rozhlas vysielal v júli analýzu, že ak sa nezmení trend, najneskôr na budúci rok sa Slováci stanú najsilnejšou menšinou v Českej republike. Kým na prelome storočí tu žilo 24-tisíc Slovákov, v súčasnosti ich je okolo 107-tisíc. Slováci žijúci v ČR sú podľa štatistík v priemere mladší, vzdelanejší ako Česi a častejšie slobodní.
Jednou zo Sloveniek, ktoré sa usadili v Brne, je Zuzana Flašková. Pracuje ako HR manažérka v spoločnosti Kentico. Firma vznikla pôvodne ako bakalárska práca študenta informatiky. Dnes má asi 250 zamestnancov, vyrába produkt na tvorbu webov a správu obsahu a je celosvetovo známa, má pobočku aj v USA, Spojenom kráľovstve či Holandsku. Pred siedmimi rokmi bola vyhlásená v rebríčku Deloitte za najrýchlejšie rastúcu českú firmu. „Sme na to hrdí. Vyrástli sme v študentskom prostredí a bez externých investorov,“ hovorí Z. Flašková. V Kenticu začínala ako človek, ktorý testuje produkty a hľadá ich slabé miesta. Postupne sa dostala k práci s ľudskými zdrojmi.
Brniansky Google
Kentico musí súťažiť na pracovnom trhu, kde IT sektor rastie rýchlejšie, ako stíhajú školy vyprodukovať dostatok programátorov. V Kenticu majú flexibilný pracovný čas, prispôsobený študentskému svetu. Zaviedli takzvaný Innovation time, čo znamená, že dvadsať percent pracovného času môžu zamestnanci venovať čomukoľvek, čo ich baví. Podobne ako americký gigant Google. „Niekto číta knihu, iný si robí certifikát, ďalší vyrába aplikáciu, ktorá mu zobrazí obedové menu v okolí,“ poznamenáva Z. Flašková. Najnovšie majú aj dvojtýždňovú otcovskú dovolenku po narodení dieťaťa, keďže vo firme sa vekový priemer zvýšil z 22 na 28 rokov. V Kenticu sú oddychové miestnosti so stolovým futbalom či pohovkami. Na chodbách parkujú bicykle a pobehujú psy, ktoré si môžu vodiť do práce.
Nástupný plat absolventa v IT firmách v Brne je podobný ako v Bratislave, hýbe sa v závislosti od atraktivity a ďalších benefitov od 20-tisíc do 50-tisíc českých korún (770 až 1 900 eur). „Samozrejme, šplhá sa to aj vyššie, ak niekto núka ako zamestnanie napríklad prepisovanie starého bankového systému, čo je nočná mora všetkých ítečkárov,“ zdôraznila.
Z. Flašková sa narodila v Prešove. Vyštudovala tiež v Brne a po skončení uvažovala, či sa vráti na Slovensko. „Okrem Bratislavy by som takú pracovnú príležitosť doma nedostala. A v Bratislave by som žiť nechcela, tu je iný životný komfort,“ uvádza dôvody, pre ktoré sa rozhodla zostať v Brne. Mesto je výrazne ovplyvnené tým, že v ňom funguje množstvo mladých ľudí, je sídlom viacerých vysokých a stredných škôl. Tomu sa prispôsobila celá infraštruktúra a služby, je tu množstvo kaviarní, kultúrnych akcií a oddychových zón.
---
Rektori varujú. Štát sa prizerá
Slovensko čelí popri demografickej kríze aj úniku mozgov. Vo svojej analýze to konštatoval Inštitút finančnej politiky.
Upozorňujú na to rektori, ktorí odchodom študentov do zahraničia prichádzajú o finančné zdroje. Klesá kvalita štúdia, keďže sú nútení prijímať menej šikovných uchádzačov. Vysokú školu v zahraničí si napríklad v roku 2014 vybral každý siedmy vysokoškolák. Dôvody bývajú rôzne. V prieskume agentúry SCIO18 študenti uvádzali najmä vyššiu kvalitu vzdelávania v zahraničí. Dostupné štatistiky neuvádzajú, koľko presne študentov zostalo žiť vonku. Podľa registra zdravotných poisťovní klesol počet ľudí žijúcich na Slovensku za posledných pätnásť rokov o tristotisíc, čo predstavuje približne päť percent obyvateľstva, a každý rok naďalej klesá. Ako vyplýva z údajov za rovnaké obdobie, viac ako polovica má pod tridsať rokov. Odchádzali nielen študenti stredných škôl, ale aj absolventi univerzít. Podľa IFP ich za hranice odíde až 14 percent. IFP uvádza, že najväčší únik mozgov bol medzi absolventmi lekárskych a technických fakúlt. Inštitút nevyrátal, aké ekonomické dosahy to má na Slovensko. Ekonóm Martin Kahanec v jednej zo svojich štúdií odhaduje, že dlhodobý vplyv migrácie na Slovensko od rozšírenia EÚ je mínus dve percentá HDP.
Obal predáva
Na dôsledky úniku mozgov poukazuje rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer. „Priznajme si, že negatívnemu trendu pomáha zanedbané prostredie slovenských vysokých škôl v porovnaní napríklad s Brnom. Aj tu obal predáva,“ uvádza v jednom zo svojich blogov na túto tému. Na výraznejšiu obnovu budov a školského prostredia však treba viac financií zo štátneho rozpočtu či eurofondov. Akútny prepad záujmu zaznamenali práve technické disciplíny, medziročne o takmer dvadsať percent. Pomôcť by mohlo lepšie nastavenie financovania vysokých škôl, ktoré málo reflektujú na potreby trhu. „Už len čiastočná úprava financovania zo štátneho rozpočtu podľa požiadaviek praxe by presmerovala vzdelávanie na odbory, ktoré sú najviac žiadané,“ myslí si rektor. Slovensku by tiež podľa ďalších odborníkov pomohla väčšia diverzita vysokých škôl. Štát by mal výraznejšie podporovať tie, ktoré majú šancu súperiť so svetovou konkurenciou. V Šanghajskom rebríčku top univerzít sveta nie je v prvej päťstovke v súčasnosti ani jedna slovenská vysoká škola. Vláda zatiaľ významnejšiu politiku na zabránenie úniku mozgov nepripravila. V minulosti schválila jediné opatrenie - finančný príspevok pre expertov, ktorí sa vrátia pracovať na Slovensko. Nestretol sa však s veľkým záujmom. Chýbajúce špičkové profesie podporil ešte úrad Petra Pellegriniho (Smer-SD) prostriedkami z eurofondov na zlepšenie vzdelávania. Pôvodne bolo pre vysoké školy pripravených 300-tisíc eur, napokon sumu navýšili na takmer dvojnásobok.
Má to aj pozitíva
Odchod Slovákov za vzdelaním do zahraničia môže mať tiež pozitívny vplyv. Podľa sociologického prieskumu Brain drain sa do dvoch rokov asi polovica z nich vráti. Rastúcu tendenciu získať titul, ktorý neskôr zúročia doma, vníma rektor Masarykovej univerzity Mikuláš Bék. „Sociálna a ekonomická situácia na Slovensku sa za posledné roky zlepšuje. Študenti už nemajú takú motiváciu zostať v ČR,“ doplnil. Potvrdzuje to aj študent Juraj Pančík, ktorý po skončení brnianskej fakulty chce odísť na päť rokov pracovať do Švajčiarska do Googlu, ale potom sa plánuje vrátiť na Slovensko.
O návrate ľudí zo strednej Európy, ktorí po rozšírení EÚ odišli pracovať na Západ, píše najnovší Economist. Odvoláva sa na analýzu spoločnosti Colliers, že emigračná vlna už vyvrcholila a zamestnanci sa začnú vracať, efekt nazvali „bumerang pracovnej sily“. Economist uvádza viaceré príklady zo Slovenska, nepíše však nič o sociálnej štruktúre navrátilcov, teda či ide o manuálnych zamestnancov alebo o špecialistov.
---
Na Masarykovej univerzite študuje do šesťtisíc Slovákov. Pre mesto sú prínosom. Patria medzi elitu
Najviac Slovákov študuje v Česku, populárne je aj Spojené kráľovstvo, Rakúsko, Nemecko a USA
---
Foto:
Juraj Pančík
Z. Flašková pracuje v českej IT firme. Hovorí, že doma by takú príležitosť nedostala.
Rektor Masarykovej univerzity M. Bék: Slováci sú na prijímačkách lepší ako Česi
R. Redhammer

Únik mozgov sa začína už v školách

[Trend 07/09/2017]
Autor: Zuzana Petková
Strana: 3
Zaradenie: Editoriál
Veľkosť: 2228 B

Únik mozgov sa začína už v školách
Text:
Prezident Andrej Kiska otvoril nový školský rok na gymnáziu v Tisovci šokujúcim vyjadrením. Ak by mal v rukách potrebné právomoci, zatvoril by tretinu vysokých škôl. Je ich veľa a kvantita ide na úkor kvality. Návrh prezidenta je na zamyslenie. Najmä keď sme svedkami exodu mladých, ktorí odchádzajú za vyšším vzdelaním do zahraničia. Slovensko je z krajín OECD tretím najväčším exportérom študentov do cudziny. Desaťtisíce uchádzačov si podávajú prihlášku na zahraničné univerzity.
Dôvodom nie je ani skutočnosť, že by všetci chceli žiť mimo Slovenska. Časopis Economist píše, že ľudia z východnej a strednej Európy, ktorí sa po otvorení pracovného trhu hrnuli na Západ, sa vracajú späť domov. Hoci nejestvujú presné dáta za posledné obdobie, odborníci zaznamenali pre Slovensko pozitívny trend - mnoho mladých si ide do zahraničia po akademický titul, ale žiť chcú v rodnej krajine. Napriek problémom a korupcii, ktorá im prekáža, sa totiž v posledných rokoch zvýšila životná úroveň a v súkromnom sektore sú platy expertov v Bratislave podobné ako v iných metropolách.
Keď sa výskumníci pýtali študentov, prečo odchádzajú, väčšina z nich uviedla, že pre kvalitu štúdia. Univerzity ako STU či UK, ktoré majú dostatok ľudského a vedeckého potenciálu, aby patrili medzi elitu, trpia tým, že sa o balík peňazí z verejných zdrojov musia deliť s nekvalitnými inštitúciami. Na vysokých školách začínajú veľmi vážne pociťovať dlhoročný nezáujem politických garnitúr o školský rezort.
Robiť v ňom reformy je nepopulárne, výsledky sa totiž nedostavia hneď. Lenže o to viac sú nevyhnutné. Školy musia byť priestorom, ktorý odráža budúcnosť, akú pre Slovensko chceme. Moderným miestom na diskusiu a formovanie osobností. V TRENDE si to uvedomujeme a aj preto sa v tomto školskom a akademickom roku chceme viac zamerať na študentov. V pravidelnej rubrike Použi rozum chceme mladým ľuďom posúvať kvalitnú a serióznu žurnalistiku, ktorá ponúkne odpovede na ich otázky. Bude nás zaujímať spätná väzba na všetko vrátane kvality škôl. Aby sme sa potom my mohli pýtať zodpovedných, čo s tým urobia.
Zuzana Petková zástupkyňa šéfredaktora
---
Školy musia byť priestorom, ktorý odráža budúcnosť, akú pre Slovensko chceme

 

SOCIOLÓG: SLOVENSKÉ UNIVERZITY MAJÚ ZLÝ IMIDŽ

[Trend 07/09/2017]
Autor: Zuzana Petková
Strana: 15,16,17
Zaradenie: Téma, Únik mozgov
Veľkosť: 7825 B

SOCIOLÓG: SLOVENSKÉ UNIVERZITY MAJÚ ZLÝ IMIDŽ
Text:
Slovensko je pre mladých stále dobrá krajina na život, hoci odchádzajú študovať do cudziny, hovorí sociológ Miloslav Bahna
Zuzana Petková
Zahraničné tituly môžu absolventov odlíšiť na domácom pracovnom trhu. Aj to je jeden z dôvodov, prečo čoraz viac Slovákov chce navštevovať zahraničné univerzity, povedal v rozhovore pre TREND Miloslav Bahna. Spolu s kolegyňou, sociologičkou Oľgou Gyarfášovou robili výskum Brain drain 2014, kde skúmali kto sú ľudia, ktorí migrujú za vzdelaním. Pýtali sa rodičov, ktorých deti skončili školu v cudzine.
* Prečo študenti odchádzajú do cudziny, čo uvádzajú ako hlavné dôvody?
Najčastejšie uvádzali vyššiu kvalitu vzdelania v zahraničí. Menšinová skupina vravela, že išla študovať von, napríklad do Česka, lebo na Slovensku neotvárali odbor, ktorý hľadali, alebo sa na slovenskú univerzitu nedostali a bolo to pre nich východisko z núdze.
* Ten hlavný argument - teda kvalita - sa dá považovať za relevantný, keďže naše vysoké školy sa vo svetových rebríčkoch neumiestňujú na popredných priečkach.
Znie to logicky. Ale keď sa pozriete na Českú republiku, väčšina Slovákov neštuduje na Univerzite Karlovej, ktorá je jediná z českých škôl v prvej päťstovke Šanghajského rebríčka. Z českých škôl študujú najčastejšie na Masarykovej univerzite, ktorá sa v rôznych hodnoteniach umiestňuje niekde mierne nad Univerzitou Komenského.
* Čiže naše školy majú horšiu povesť, ako si zaslúžia?
Veľkú úlohu zohráva zlý imidž našich vysokých škôl. A veľa ľudí si tiež myslí, že diplom zo zahraničia, hoci len z ČR, ich môže odlíšiť na pracovnom trhu. Je to dosť podobné ako inde na Západe. Keď britskí autori analyzovali, prečo Briti odchádzajú na zahraničné univerzity, pomenovali to ako snahu britskej strednej triedy odlíšiť sa prestížnejším zahraničným titulom.
* Keď vravíte, že motivácia je aj istá výhoda na domácom pracovnom trhu, koľko z uchádzačov sa chce vrátiť na Slovensko?
Niečo menej ako polovica študentov, ktorí študovali v zahraničí, sú dva roky po skončení späť na Slovensku. Zároveň platí, že časť absolventov sa vracia aj neskôr ako dva roky po ukončení štúdia. Deti z ekonomicky silnejších rodín sú po štúdiu v zahraničí naspäť na Slovensku častejšie, štúdium v zahraničí je pre ne zrejme menej často zároveň cestou k práci v zahraničí. Podobné dáta sú napríklad aj vo Fínsku a v Dánsku - aj tu sa po štúdiu v zahraničí vracia domov približne polovica absolventov. Predpokladám tiež, že častejšie sa vrátia tí, ktorí napríklad odídu až po absolvovaní vysokej školy na Slovensku napríklad na doktorandské štúdium na Oxford, majú iný plán než zamestnať sa v zahraničí a doma rozvíjajú napríklad vedeckú kariéru. Majú doma sociálne väzby oveľa pevnejšie ako tí, ktorí odídu v devätnástich po strednej škole.
* Medzi Slovenskom a ČR je obojstranná dohoda, ktorá uľahčuje vysokoškolské štúdium. Ale Čechov u nás až tak veľa neštuduje.
Áno, s výnimkou niektorých súkromných vysokých škôl, ktoré úspešne lákajú tisíce externých študentov z ČR. Posledné čísla však hovoria o tom, že z Česka u nás študuje na dennom štúdiu oveľa menej ľudí (okolo 300 - 400) ako z Ukrajiny (viac ako tisícka). Tak ako Česká republika profituje z imidžu úspešnejšej a bohatšej krajiny, môžeme aj my napríklad vo vzťahu k Ukrajine. Aj pre nich sú naše univerzity západnejšie, otvorenejšie a kvalitnejšie. Zaujímavé je, že Ukrajincov u nás študuje viac ako Rusov.
* Čím si to vysvetľujete?
Ukrajinskí študenti sú pravdepodobne ochotnejší naučiť sa po slovensky. A v mnohých prípadoch je to predstupeň, ako sa dostať na Slovensko. Získať status študenta je ľahšie ako zohnať prácu.
* Rektori hovoria o exode mozgov. Je situácia až taká kritická?
Chápem, že sa im to nepáči. Náš prieskum ukázal, že odchádzajú častejšie študenti, ktorí majú vysokoškolsky vzdelaných rodičov. Táto selekcia vysvetľuje, že napríklad v ČR majú slovenskí študenti v priemere lepšie výsledky než domáci. Tam je ešte otázka, ako toto interpretovať. Ja hovorím, že neodchádzajú primárne najlepší, ale skôr tí najambicióznejší. Ambícia je daná rodinným zázemím. Ak moji rodičia vyštudovali Univerzitu Komenského, pre mňa je väčší úspech Masarykova alebo Karlova. Ale treba tiež povedať, že české univerzity v čase demografického poklesu oveľa lepšie súťažia o študentov ako naše.
* Čo máte na mysli?
Je napríklad omnoho ťažšie sa prihlásiť na bratislavskú univerzitu ako na českú. Treba prísť osobne do Bratislavy, písomne podávať prihlášky. Poplatok za prijímačky je trojnásobne vyšší ako v ČR. Čo sa týka napríklad Masarykovej univerzity, test si spravíte v hociktorom okresnom meste, odošlete ho a elektronicky vám oznámia výsledky.
* Vláda pred rokmi schválila finančný príspevok, ktorým chcela motivovať expertov, aby sa vrátili na Slovensko. Prečo to podľa vás nefunguje?
Bolo to imidžové a lacné opatrenie. Ak si dobre pamätám, vláda na neho vyčlenila asi milión eur. Oveľa viac by sa dalo spraviť rozumnou vysokoškolskou politikou, čo by si zrejme vyžiadalo vyššiu investíciu a dlhší časový horizont.
* Aké nástroje by mal štát prijať?
Mala by sa vybudovať škola, ktorú by sme vedeli predávať ako národnú elitnú univerzitu. Aspoň jedna, ideálne dve. S dlhodobým cieľom, aby sa objavila v nejakom svetovom rankingu. Zároveň by sme sa mali začať orientovať na zahraničných študentov. Rovnakú stratégiu majú aj britské či dánske univerzity a školy v celom západnom svete. Vedia, že ľudia, ktorí prídu zvonku, sú motivovaní, niektorí prinesú priamo peniaze a iní svoju aktivitu. Aj tá univerzitám pomáha. Napríklad dánske univerzity aktívne promujú, aj na Slovensku, že štúdium je u nich zadarmo a popritom je možné pracovať. Dánskej univerzite to dáva zmysel, platí na Slovensku agentúru, ktorá študentov naháňa. Pomáha jej to totiž vo vnútornom dánskom hodnotení, kde majú aj kolónku podiel zahraničných študentov.
* Ak trend neotočíme, aké bude mať dôsledky pre spoločnosť?
Ako optimista si myslím, že to nemusí byť až taká katastrofa. Na Slovensku sme ešte nikdy nemali toľko absolventov zahraničných univerzít, ako ich máme v súčasnosti. Pohybuje sa tu množstvo úspešných ľudí, ktorí vyštudovali v Českej republike aj ďalej na západe. Na druhej strane, ak nám to prekáža, máme stále šancu siahnuť po vynikajúcich študentoch z iných chudobnejších krajín, pre ktorých sme zaujímavý cieľ, keďže máme vyššie mzdy a životnú úroveň.
* Je Slovensko stále krajina, kde sa mladým ľuďom dobre žije?
Spojené kráľovstvo v roku 2004 otvorilo dvere pre cudzincov, teda občanov nových krajín, ktoré vstúpili do Európskej únie. Zisťovali sme po desiatich rokoch, koľkí Slováci tam odišli a čo robia dnes. Desať rokov po vstupe do Únie platilo, že spomedzi nových krajín EÚ bol najvyšší podiel tých, ktorí sa vrátili, práve medzi našincami. Napríklad podiel Slovákov a Poliakov, ktorí po roku 2004 odišli do Spojeného kráľovstva, bol veľmi podobný. Ale rozdiel bol v tom, že väčšina Slovákov bola v roku 2014 späť a, naopak, väčšina Poliakov bola stále tam. Vo všeobecnosti si myslím, že Slovensko je stále atraktívne na život pre mladých ľudí. Komparatívne viac ako pred desiatimi rokmi, napriek tomu, že sa tu teraz veľa diskutuje o korupcii. Ale sme súčasťou jednotného trhu, aj vzdelávacieho, a naše školy nie sú, zdá sa, pripravené udržať krok s konkurenciou. Najmä čo sa týka marketingu a klientskeho prístupu k študentom.
---
Miloslav Bahna (41)
Najskôr vyštudoval softvérové inžinierstvo na STU v Bratislave, neskôr sociológiu na UK. Tu získal aj titul PhD. Pracuje v Slovenskej akadémii vied, od júna 2015 ako predseda vedeckej rady. Venuje sa výskumu migrácie zo Slovenska.
---
Mala by sa budovať škola, ktorú by sme vedeli predať ako národnú univerzitu