Umelá inteligencia bude intenzívne formovať aj Slovensko [Jani Saikko / Yle]
Umelá inteligencia transformuje spotrebiteľov, podnikateľský sektor, ale aj štátnu a verejnú správu a podľa vedcov,, či svetových politikov ako Justin Trudeau, Emmanuel Macron alebo Vladimír Putin, v týchto technologických pretekoch zvíťazí ten, kto sa pri adaptovaní umelej inteligencie dostane na čelo.
Simulácia sekundového výkonu ľudského mozgu dnes aj najvýkonnejším počítačom trvá stále vyše 30 minút. No centrálne procesorové jednotky by jeho kapacitu mohli nadobudnúť už v priebehu dekády. Transformácia spoločnosti, súkromného, ale aj verejného sektora je preto nezastaviteľná a preteky v automatizácii a aplikácii umelej inteligencie sa už začali.
Ako v úvode konferencie Umelá inteligencia: Dáta a veda poznamenal aj člen správnej rady Americkej obchodnej komory Peter Kolesár, umelá inteligencia bude intenzívne formovať aj Slovensko. To však kvôli štruktúre lokálneho priemyslu bude čeliť mnohým výzvam.
Ako zo Slovenska nemať nový Detroit?
Podľa aprílovej správy OECD sa má Slovensko čoho obávať.
„Slovenská republika zaznamená do roku 2030 najväčší posun vlastnej pracovnej sily spomedzi všetkých krajín OECD,“ uviedol Richard Stirling, generálny riaditeľ poradenskej spoločnosti Oxford Insights. Posun sa má týkať práve nahrádzania určitých druhov práce robotmi, Situácia ale vonkoncom nie je zúfalá.
Slováci patria v Európe medzi tých, ktorí sa najviac obávajú online reklamy šitej na mieru.
Hoci správne zavádzanie umelej inteligencie do podnikateľskej i štátnej praxe závisí aj od akademickej obce, veľkých aj malých firiem a ich vzájomnej interakcie, úlohu vlády v tejto spolupráci nemožno eliminovať.
Slovenská vláda podľa Stirlinga musí tento prechod správne manažovať, pripraviť na zmenu celú spoločnosť a zamedziť, aby sa zo Slovenska stal nový Detroit. Dôležitá bude aj vhodná regulácia: „Slovensko musí nájsť slovenské riešenia a rešpektovať slovenskú kultúru a princípy, nielen „doviesť“ tieto spôsoby zo Spojených štátov či najvyspelejších krajín Európskej únie,“ radí riaditeľ Oxford Insights.
Kabinet by mal navyše zabezpečiť, aby boli systémy umelej inteligencie efektívne využité aj v štátnej a verejnej správe.
GOOD NEWS! Artificial Intelligence lives also in Slovakia! On universities in research, in companies in practical applications and the government understands the importance of it! Although, you and us we all need to think about it now because it is coming soon! #AI pic.twitter.com/aUYmUFNVh2
— AmCham Slovakia (@AmChamSlovakia) May 15, 2018
EÚ: Umelá inteligencia pre dobro všetkých
Európska únia už s prvými aktivitami v oblasti efektívneho zavádzania umelej inteligencie začala. Európska komisia chce navýšiť verejné a súkromné investícií, pripraviť Európanov na sociálno-ekonomické zmeny a vytvoriť etický aj právny rámec prístupu.
„Umelú inteligenciu chceme rozvinúť a využiť pre dobro a pre všetkých,“ potvrdil pre konferenciu aj Juha Heikkla, vedúci Odboru robotiky a umelej inteligencie z Generálneho riaditeľstva pre komunikačné siete, obsah a technológiu Európskej komisie.
K deklarácii o európskej spolupráci sa pripojilo 10. apríla aj Slovensko. Do konca tohto roka chcú na jej základe členské štáty a Komisia spoločne vypracovať koordinovaný plán o umelej inteligencii.
Európska komisia predložila v stredu (25. apríla) sériu opatrení, ktoré majú umožniť, aby umelá inteligencia slúžila európskym občanom a posilnila konkurencieschopnosť Európskej únie v tejto oblasti.
Podľa Martiny Slabejovej, generálnej riaditeľky Sekcie riadenia informatizácie Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a infromatizáciu, by bolo od ktorejkoľvek vlády trúfalé, ak by sa do iniciatívy o umelej inteligencii nezapojila. „Slovenská vláda však sama nikdy nebude na zavádzanie umelej inteligencie pripravená, a preto potrebuje zapojenie súkromného sektora aj akadémie,“ zdôraznila.
Víziou vlády v oblasti umelej inteligencie, ako uviedla Slabejová je, aby sa „realita toho, čo dnes ponúka súkromný sektor stala aj realitou vlády“. Zabezpečiť by to mala najmä podporou slovenských univerzít na medzinárodnom poli, tiež súkromného sektora a prípravou vhodného zázemia pre štátnu správu.
„V implementačnom pláne aktivít, na ktorom chceme robiť spolu so súkromným sektorom a akadémiou, sa chceme zamerať na dobrú legislatívu, správny etický prístup k umelej inteligencii a vytvorenie vhodného prostredia pre podniky, aby mohli tieto riešenia implementovať napríklad aj v štátnej správe,“ dodala Slabejová.
Európska komisia informovala, že spolu s 13 členskými štátmi plánuje investovať do vybudovania európskej superpočítačovej infraštruktúry na svetovej úrovni.
Navýšiť rozpočet pre akadémiu nebude stačiť
Akadémia a súkromný sektor dnes štátnej správe vyčítajú najmä množstvo priorít, ktoré si v oblasti inovácií stanovila. „Ak sa v inovačných stratégiách vlády snažíte nájsť prioritu, prídete na to, že to zahŕňa takmer všetko,“ pripomína Peter Kolesár.
Podľa profesorky Márie Bielikovej, dekanky Fakulty informatiky a informačných technológií (FIIT) Slovenskej technickej univerzity, by si na základe špecifickej priority mohla potom vláda u univerzít zaobstarať aj cielený výskum.
„Dôležité bude ale navýšenie financií na jedného študenta, ktorý sa v oblasti IT vzdeláva,“ dopĺňa dekanka. Hoci sama pripravuje pre trh práce najžiadanejších absolventov, Bieliková tvrdí, že za necelých 15 rokov existencie FIIT odišlo nielen deväť profesorov, ale rozpočet na jedného študenta je pre fakultu omnoho nižší, ako v iných odboroch.
Peter Kolesár dodáva, že rozpočet na školstvo netreba dramaticky navyšovať, no potrebné je pretransformovať jeho tok. Efektívne by podľa neho bolo, ak by sa vo vzťahu k inováciám navyše nefragmentovala štátna správa a inštitúcie, ktoré sú na úrovni krajiny za zavádzanie technológií do praxe zodpovedné, spoločne prakticky a bezprostredne komunikovali.
Človek žije v interakcii so strojom. Pomer činností, ktoré vykonáva človek a stroj sa postupne mení v prospech stroja. Profesor Peter Sinčák z Centra pre inteligentné technológie hovorí v rozhovore pre EurActiv o budúcnosti umelej inteligencie.
V akademickej oblasti, na ktorú vplýva aj štát, vidí ale profesor Peter Sinčák, vedúci Katedry kybernetiky a umelej inteligencie na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach, aj ďalší zásadný problém.
„Odišli sme od tradičnej hodny, ktorú malo v minulosti naše školstvo, a tou bolo logické myslenie,“ pripomína Sinčák. Študentom podľa neho kvôli zrušeným maturitám z matematiky a fyziky tieto predmety zásadne chýbajú a v konečnom dôsledku prichádza o potenciálnych pracovníkov aj štát a súkromný sektor.
Kombinácia zručností na trhu práce
Samotný súkromný sektor na Slovensku už s akademickou obcou spoluprácu zintenzívnil. Špecifikácia podnikateľských potrieb zabezpečuje, aby absolventi disponovali takými zručnosťami, ktoré budú uplatniteľné aj na trhu práce, kde už významnú časť aktivít umelá inteligencia zabezpečuje.
Európska komisia oznámila, že zriaďuje skupinu pre umelú inteligenciu a za pomoci expertov začína pracovať na návrhu usmernení o etike pri jej využívaní. Informovala o tom Európska skupina pre etiku vo vede a nových technológiách (EGE).
Firmám ako IBM, Microsoft, Accenture, či Adient sa navyše darí presúvať pracovníkov od automatizovaných oblastí na analytickejšie pozície, čím sa časť slovenského trhu práce prirodzene transformuje.
Edward Ciabattari zo spoločnosti Microsoft uviedol, že súkromný sektor musí pracovníkov pripraviť na prichádzajúce zmeny aj prostredníctvom nadstavby ich súčasných zručností. Zdôraznil pritom rovnováhu akademických, technických, ale aj stále výraznejších mäkkých, medziľudských zručností.
Technológia a dostupné dáta by sa mali na budovaní trhu práce, založenom práve na zručnostiach, rovnako významne p
[euractiv.sk 16/05/2018]
Autor: Lucia Yar , euractiv.sk
Link: https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/pri-zavadzani-umelej-inteligencie-si-slovensko-nemoze-dovolit-zaostat/