Prof. Ing. Marián Peciar, PhD., je od roku 2011 prorektorom Slovenskej technickej univerzity v Bratislave pre spoluprácu s praxou a je poverený riadením oblasti vedy a výskumu. Roky predtým pôsobil v pozícii vedúceho Katedry chemických strojov a zariadení Strojníckej fakulty STU a v súčasnosti je vedúcim Ústavu procesného inžinierstva SjF STU. Bol tiež prodekanom pre rozvoj a ekonomické činnosti Strojníckej fakulty STU.
Marián Peciar (nar. roku 1957 v Bratislave) absolvoval vysokoškolské štúdium v odbore Výrobné stroje a zariadenia – chemické a potravinárske stroje a zariadenia na Strojníckej fakulte SVŠT v Bratislave. Po päťročnom pôsobení ako samostatný výskumný pracovník pre automatizáciu smaltovania v spoločnosti VÚSST Piešťany začal od roku 1986 pracovať na Strojníckej fakulte SVŠT v Bratislave ako vysokoškolský pedagóg, od roku 1999 ako docent a od roku 2008 ako profesor v odbore Procesná technika. Výskumne a pedagogicky sa venuje konštrukcii a dizajnu tlakových nádob a aparátov pre chemický, petrochemický, potravinársky, farmaceutický a spotrebný priemysel, mechanike trojfázových systémov s partikulárnou tuhou fázou, vývoju netradičných technológií spracovania práškových materiálov do aglomerovanej formy a špeciálnym technológiám pre spracovanie nebezpečných materiálov a odpadov a pre ochranu životného prostredia v komunálnej aj pracovnej sfére.
Je jedným z konateľov spoločnosti STU Scientific s. r. o., kde sa venuje manažmentu prenosu poznatkov do praxe a podpore podnikania. Od roku 2006 je členom Rady pre certifikáciu spoločnosti TÜV SÜV Slovakia. V rokoch 2007 – 2014 bol členom Rady pre malé a stredné podniky Agentúry na podporu výskumu a vývoja a v súčasnosti je podpredsedom Rady APVV pre program Podpora výskumu a vývoja v podnikoch a podpora spolupráce podnikov s výskumnými organizáciami na obdobie rokov 2016 – 2019 (VVP). Od roku 2016 je členom Platformy inteligentného priemyslu Ministerstva hospodárstva SR. Je mimoriadne úspešným riešiteľom zmluvného výskumu pre prax, podieľal sa na vyše 115 výskumných a inovačných projektoch pre domáce a zahraničné spoločnosti. Je držiteľom 5 európskych a slovenských patentov a autorských osvedčení, 4 úžitkových vzorov a viacerých prihlášok. Je tiež expertom Inovačného fóra Slovenska.
Získal ocenenie Profesor roka 2016 STU za vynikajúce výsledky a prínos v oblasti netradičných granulačných technológií, patentovú politiku a transfer technológií do priemyselnej praxe, za všeobecné uznanie vo vedeckej a priemyselnej komunite v oblasti inovácií a za dlhoročnú kvalitnú pedagogickú činnosť. V roku 2017 ho minister školstva, vedy, výskumu a športu SR vyznamenal Veľkou medailou sv. Gorazda.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Pán profesor, čo je alebo by malo byť obsahom technického vzdelávania?
M. PECIAR: Vzdelanie a vzdelávanie vždy bolo, je a bude pokladom každej spoločnosti. Iba vzdelaný národ má perspektívu vlastného rozvoja a primeranej životnej úrovne. Mimoriadne významné pre hospodárstvo je oblasť technického vzdelávania, a tým nemyslím iba na vysokých školách. Ak nebudeme myslieť na trvalé posilňovanie manuálnych a technických zručností mládeže a detí od útleho veku, tak ako sa to donedávna praktizovalo v celom školskom systéme, tak sa môžeme dostať do stavu, keď sa vytvorí v populácii mladých psychická bariéra voči štúdiu technicky zameraných odborov, stratí sa motivácia skúmať, vyvíjať a inovovať, študovať relatívne ťažšie študijné odbory a uspokojenie sa so vzdelaním na akejkoľvek škole, aj keď bez praktického uplatnenia v praxi.
V súčasnosti sa z mnohých strán ozýva kritika na spôsob a obsah technického vzdelávania na Slovensku, hoci sa v ničom neodlišujeme od okolitých štátov. Treba však otvorene povedať, že prijatím bolonského systému štúdia na vysokých školách a rôznymi reformami vzdelávania na základných a stredných školách sme sa pripravili o kvalitne prepracovaný vzdelávací systém, ktorý k nám na Slovensko chodili obdivovať zo zahraničia. Aj o obsahu technického vzdelávania sa vedú dlhé polemiky, hlavne vo svetle vyjadrení predstaviteľov priemyslu, že vysoké školy nevychovávajú kvalitne pripravených absolventov schopných okamžite zaujať špecializované pozície vo výrobných spoločnostiach.
Vzdelávanie v technických odboroch však neznamená (a ani nikdy tak nebolo chápané), že absolventa vychováme pre niektorú konkrétnu, často nadnárodnú, spoločnosť a ak to tak nie je, tak to je hneď považované za nekvalitné vzdelávanie. Širokospektrálny priemysel potrebuje absolventov, ktorí majú vzdelanie, ktoré umožňuje rýchlu adaptáciu na požiadavky zamestnávateľa, má teda primerane široké a hlboké vedomosti potrebné pre zvládnutie nových, často nekonvenčných úloh, ktoré sa doteraz na školách ani principiálne neriešili. V tom je jedinečnosť dnešnej doby, aby sme na univerzitách mali ľudí, ktorí úzko spolupracujú s priemyslom a sú schopní okamžite reagovať vo vzdelávaní na meniace sa potreby. To sa dá dosiahnuť ale iba vtedy, ak sa aj priemyselná prax bude podieľať na vzdelávaní a výskume, bude prinášať na pôdu vzdelávacích inštitúcií informácie o najnovších trendoch a inováciách a sama priloží ruku k aktualizácii obsahu vzdelávania.
Iba konštatovanie, že naši absolventi technických univerzít nie sú pripravení na meniace sa podmienky vo výrobe, ešte školám nepomohlo, ale spôsobilo práve opačný efekt – populácia mladých študentov si takéto vyhlásenia vysvetlila po svojom a začala hromadne vyhľadávať štúdium v blízkom alebo vzdialenom zahraničí. Stačilo by však hovoriť o obsahu a kvalite vzdelávania na konkrétnych školách a konkrétnych odboroch, nie paušálne všetkých hodiť do jedného vreca, a situácia by sa určite zmenila. Stačí si pozrieť štatistiky nezamestnaných absolventov a nástupné platy absolventov z jednotlivých škôl. Som presvedčený, že máme kvalitné a špičkové pracoviská, ktoré vychovávajú absolventov s visačkou najvyššej kvality, porovnateľnej so zahraničnými školami.
M. B.: Mohli by ste nás aspoň stručne oboznámiť s históriou technického vzdelávania na Slovensku?
M. P.: Technické vzdelávanie na území dnešného Slovenska má jeden míľnik svetového významu, na ktorý sme obzvlášť hrdí, ktorý súvisel so stavom a potrebou rozvoja vtedy významnej priemyselnej činnosti. Koncom stredoveku, keď už existovali viaceré klasické univerzity (napr. Univerzita Karlova), založila osvietená panovníčka habsburskej monarchie Mária Terézia v roku 1762 v Banskej Štiavnici (nem. Schemnitz, maď. Selmecbánya) slávnu Banícku akadémiu (Bergakademie). Bola to prvá škola svojho druhu na svete, ktorá mala charakteristické znaky dnešných technických univerzít.
V tomto uhorskom banskom meste boli najlepšie podmienky pre praktické vyučovanie, boli tu na svoju dobu pokrokové banské, hutnícke, pohonné a skúšobné zariadenia a popri nich aj ohňové, vodné a vzduchové stroje na čerpanie vody. Na týchto zariadeniach mohli profesori demonštrovať obsah teoretického vzdelávania a poslucháči si mohli priamo v praxi overiť svoje teoretické poznatky. Ako prvá bola založená katedra chémie a mineralógie, druhou katedrou bola katedra mechaniky a hydrauliky. Tak ako to máme na univerzitách aj dnes, už vtedy bol zavedený presný skúšobný systém a klasifikačné výkazy, študenti museli vypracovávať písomné práce a udelenie „absolutória“ bolo podmienené splnením konkrétnej úlohy z výroby.
Výsledky výskumných prác profesorov boli publikované nielen v odborných publikáciách vtedajšej habsburskej ríše, ale aj v zahraničných časopisoch. Po vzniku 1. ČSR akadémiu odsťahovali v roku 1919 do Šoprone v Maďarsku. Od roku 1919 trval takmer 20 rokov kultúrno-politický zápas o založenie technickej školy na území Slovenska, keď vtedy už v Čechách fungovali viaceré technické vysoké školy.
Dňa 25. júna 1937 – Zákonom č. 170 Zb. z. a n. NZ ČSR vznikla Vysoká škola technická Dr. M. R. Štefánika v Košiciach. Po politických udalostiach 1938 bola škola presťahovaná do Prešova a Martina a nakoniec zakotvila definitívne v roku 1939 v Bratislave. Dňa 25. júla 1939 vznikla Zákonom č. 188 Sl. z. Slovenská vysoká škola technická SVŠT v Bratislave. Jej zakladateľ a prvý rektor bol Jur Hronec. V apríli 1991 bola SVŠT premenovaná na Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave (STU). Dnes máme na Slovensku 6 technických univerzít (verejných vysokých škôl) z celkového počtu 32 vysokých škôl.
M. B.: Ako sa traduje vznik Slovenskej technickej knižnice? Akým vývojom prešla až po jej súčasnú podobu súvisiacu aj so zmenou názvu na Centrum vedecko-technických informácií SR?
M. P.: Každá vysoká škola by mala mať primerane vybavenú knižnicu. Technická knižnica štiavnickej akadémie mala v roku 1780 podľa historických prameňov 2411 unikátnych nemeckých kníh zameraných prírodovedne a technicky, v 19. storočí už mala cca 19 tisíc zväzkov. So vznikom SVŠT (1938) vznikla aj „Ústredná knižnica SVŠT“, neskôr sa premenovala na „Slovenskú technickú knižnicu“ (1948). Po odčlenení od SVŠT (1951) sa knižnica premenovala na „Ústrednú technickú knižnicu“.
V januári 2002 bolo zriadené Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR) a knižnica bola začlenená do jeho štruktúry. Centrum vedecko-technických informácií SR je ako priamo riadená organizácia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR národným informačným centrom pre vedu, techniku, inovácie a vzdelávanie a vedeckou knižnicou Slovenskej republiky. Koordinuje činnosť a zabezpečuje prevádzku interdisciplinárnych výskumnovývojových centier a národných infraštruktúr pre výskum, vývoj, inovácie a vzdelávanie.
M. B.: Čo nové priniesol vývoj v tejto oblasti a čo darí realizovať na Slovensku a konkrétne aj v CVTI SR?
M. P.: Vznik CVTI SR významne prispieva ku komfortu potrebnému pre získavanie najnovších poznatkov zo sveta vedy, zlepšuje dostupnosť technických informácií z rôznych odborov, poskytuje servis pre vedeckú projektovú činnosť a ďalšie podporné aktivity. Hlavné činnosti centra sú nasledovné: Vedecká knižnica, Podpora vedy, Popularizácia vedy, Projekty, Edičná činnosť, Reprografické a knihárske činnosti a Európske dokumentačné centrum.
Moderné prostredie technickej knižnice umožňuje kvalitnú podporu vzdelávania aj z pohodlia pracoviska alebo domova, napr. prístup do on-line katalógov vlastných knižničných fondov a jednoduché vyhľadávanie cez filtre, vlastné knižničné konto pre objednávanie, objednávanie cez medziknižničnú službu, návrhy na zakúpenie nových titulov a ďalšie služby.
Z množstva obsahu fondov CVTI SR spomeniem napríklad knihy a časopisy, e-knihy a e-časopisy, svetové elektronické databázy a portály (E-ZDROJE), firemnú literatúru a informácie v printovej aj elektronickej verzii, patentové dokumenty a národné, európske a svetové databázy (PATLIB), Technické normy STN aj zahraničné, technické e-zdroje, technické komisie, depozitné fondy dokumentov, dizertácie, výskumné správy, zborníky a mnohé ďalšie.
M. B.: Čomu sa venujete v súčasnosti?
M. P: Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá, práce mám stále viac ako dostatok a stále pribúda. V rámci kompetencie prorektora sa nám na STU podarilo významne rozbehnúť patentovú činnosť a to aj vďaka podpore CVTI SR. Vytvorili sme útvar Know-how centrum STU, ktorý má na starosti ochranu priemyselného vlastníctva a patentovú činnosť. Podporné činnosti a osvetová práca s pracovníkmi na fakultách priniesla svoje ovocie a už zrejme nemáme pracovníka, ktorý by nevedel, kam sa má obrátiť alebo ako postupovať, ak chce chrániť svoju technickú inováciu alebo iný nápad. V čom máme ešte rezervy, je následná komercializácia našich chránených predmetov priemyselného vlastníctva, ale to súvisí aj s prístupom komerčnej sféry k spolupráci v tejto oblasti. Verím že sa aj na tomto poli v najbližších rokoch významne posunieme.
Nezanedbateľnou časťou mojich aktivít je vzdelávanie a výskum na fakulte a na mojom ústave. Aktívne sa podieľam na propagácii štúdia technických odborov, v spolupráci s firmami navštevujeme stredné školy a presviedčame študentov, že študovať techniku sa oplatí, že to nie je iba suchá teória, ale môže to byť aj zábava a perspektíva na celý život. Na fakulte participujeme na propagačných akciách pre stredoškolákov a žiakov základných škôl, ukazujeme priamo vo výskumných laboratóriách zábavnou formou, čo to vlastne veda a výskum je.
Mojím krédom je otvoriť štúdium na našich akreditovaných programoch v Procesnej technike aj absolventom prvého stupňa štúdia z iných programov nielen na našej fakulte, ale aj z iných fakúlt STU, prípadne iných univerzít. Problém je v tom, že mobilita študentov do zahraničia je oveľa jednoduchšia ako „mobilita“ napríklad na vlastnej fakulte. Tu máme ešte veľké rezervy aj v zmýšľaní pracovníkov, čo je však zväčša spôsobené systémom financovania na fakultách a ústavoch. Keby sa nám podarilo zvýšiť počet študentov na fakulte, aké sme mali pred časom, a tým by sa zlepšilo financovanie hlavnej činnosti fakulty, boli by aj možnosti spôsobu vzdelávania jednoduchšie a určite kvalitnejšie.
Čo sa týka oblasti vedy, som spokojný, že na ústave mám mladých spolupracovníkov, ochotných počúvať starších skúsenejších kolegov, ale „nekompromisných“ v otázke prekonávať konvencie a už prekonané zvyklosti. Je to malý kolektív s veľkým výkonom a potenciálom, ktorý má veľmi blízko k našim študentom. Nemáme núdzu o spoluprácu s praxou, vyvíjame netradičné a inovatívne technológie a produkty, z každého projektu vznikajú nové patenty a úžitkové vzory. Žiadostí o spoluprácu a riešenie výskumných projektov máme v súčasnosti toľko, že na spustenie ich riešenia „sa čaká“ niekoľko mesiacov.
Takmer každý projekt končí výrobou vzorky produktu alebo prototypu stroja, resp. výrobnou alebo projektovou dokumentáciou. Veľmi nás teší, že sme si vybudovali kredit a dôveru firiem, ktorý nám umožňuje manažovať stavbu progresívnych výrobných zariadení alebo výstavbu technológií, dosahujúcich investičné náklady v stotisícoch eur, resp. miliónov eur. Pevne verím, že sa postupne podarí upraviť aj legislatívu týkajúcu sa vysokých škôl tak, aby sme odbúrali byrokratické a administratívne prekážky v komerčnej činnosti škôl a mohli pružnejšie reagovať na očakávania z praxe. Ale k tomu musí pomôcť aj náš hlavný partner vo vzdelávaní a vývoji, odberateľ našich absolventov a projektov, naša slovenská hospodárska sféra.
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.
Prof. Ing. Marián Peciar, PhD., bol hosťom Bratislavskej vedeckej cukrárne dňa 27. novembra 2018 v Centre vedecko-technických informácií SR v Bratislave, Lamačská cesta 8/A, kde vystúpil na tému: Korene a súčasnosť technického vzdelávania na Slovensku.
![Nové číslo časopisu SPEKTRUM 3-4 [2024/2025]](https://www.stuba.sk/buxus/images/cache/stu.aktualita2/stu/informacie_o/diani_na_stu/spektrum/2024--2025/03-04_obalka.jpg)
