Profesor Krempaský jubiluje [Quark]

Posledný marcový deň oslávi svoje 80. narodeniny známy vedec, pedagóg, filozof profesor Július Krempaský. Okrem vzdelávania mladých ľudí na pôde Slovenskej technickej univerzity sa preslávil prácou v oblasti fyziky, prednáškami z kozmológie a popularizáciou vedy v rozhlase, televízii i časopisoch (okrem iného aj v Elektróne a Quarku). Ako prvý na Slovensku začal skúmať polovodiče. Prvenstvo mu patrí aj v oblasti synergetiky. Je autorom množstva kníh, učebníc a patentov. Pri príležitosti jeho jubilea sme sa ho opýtali:
-Väčšina študentov pri rozhodovaní sa o svojom ďalšom zameraní nemá jasnú predstavu, kadiaľ sa vydať. Vaša cesta bola priamočiara, pretože odporúčanie venovať sa fyzike ste rešpektovali. Ako sami tvrdíte, bola to dobrá voľba, lebo ste si vybrali najkrajšiu vednú disciplínu. Čím sa fyzika odlišuje od ostatných vied, že jej patrí takýto prívlastok?
-V skutočnosti, keď som sa rozhodol študovať odbor fyziky, nebolo to preto, že by som už vtedy bol presvedčený o tom, že fyzika je najkrajšia vedecká disciplína. Bolo to viac pragmatické rozhodnutie. K uvedenému názoru, s ktorým však mnoho ľudí nie je ochotných so mnou súhlasiť, som dospel celoživotnou aktivitou na poli fyziky, keď som si napokon uvedomil, že fyzika nie je obyčajná súčasť nášho vedeckého poznania, ale základ vedeckého pomenovania vôbec. Jednoducho povedané, bez fyziky už to v súčasnosti nikde nejde. Nielen v prírodných vedách a technike, ale ani v humanitných vedách vrátane filozofie a teológie.
-Vaši dávni predchodcovia, napríklad v starovekom Egypte, mali pred sebou dokonale otvorený priestor. Fyzikálne zákony existovali aj vtedy, no bolo ich treba popísať. Má aj dnešná fyzika nejakú trinástu komnatu?
-Áno, fyzika otvorila trinástu komnatu poznávania sveta už v starom Grécku. Odvtedy niekoľkokrát v histórii šokovala svet svojimi revolučnými objavmi. Možno spomenúť napríklad Newtona, Plancka, Einsteina, Maxwella a rad ďalších objaviteľov, ale zdá sa, že najtajnejšie dvere do tejto komnaty sa otvárajú v súčasnosti, dokonca takmer v týchto dňoch. Vedecký svet s veľkým napätím očakáva, či aj v médiách dostatočne intenzívne prezentovaný unikátny urýchľovač (veľký zrážač protónov) potvrdí alebo vyvráti základné premisy a predpovede fyzikov týkajúce sa tzv. teórie všetkého. Na jej vytváraní tvrdo pracujú svetové fyzikálne špičky už viac ako dve desaťročia a pohltila mnoho miliárd dolárov. Zatiaľ je v súvislosti s očakávanými výsledkami podozrivo ticho napriek tomu, že urýchľovač je v prevádzke už takmer dva roky.
-Je o vás známe, že hoci ste absolvovali Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského s výborným prospechom, znížili vám hodnotenie z ideologických dôvodov. Keby to nebol tragický atribút tej doby, bolo by to možno aj humorné. To, že ste zostali aj napriek vtedajším problémom vo vede, nesie pozitívny odkaz. Vaša odborná kvalita, vedecká erudícia a nepochybne sústavný odborný rast zvíťazili. Ako by ste formulovali poučenie, ktoré z toho vyplýva pre mladú generáciu?
-Je to pravda, naozaj mi komisia pri záverečnom akte môjho štúdia na fakulte znížila výslednú známku na veľmi dobrý s odôvodnením, že menovaný súdruh síce fyziku ovláda, ale ovláda ju ideologicky závadne. Z toho dôvodu mi neodporučila zostať pracovať na katedre fyziky materskej univerzity, kde mali o mňa záujem. Ja som im však
- paradoxne - za tento ich kocúrkovský počin nesmierne vďačný. Musel som totiž ísť pracovať inde a vďaka porozumeniu profesorov D. Ilkoviča a V. Hajka som sa dostal na pracovisko Slovenskej vysokej školy technickej, kde pracujem doteraz (už takmer 60 rokov) a kde som našiel vynikajúce podmienky na objavovanie užitočnosti a krásy fyziky. Odvtedy sa vždy, keď ma v živote zastihne niečo nepríjemné, sám seba pýtam: A na čo by to tak mohlo byť dobré? Túto filozofiu odporúčam celej mladej generácii, aby sa tak vyhla mnohým zbytočným sklamaniam.
-Celý život ste pôsobili na Elektrotechnickej fakulte dnešnej Slovenskej technickej univerzity, kde vyučoval aj profesor Ilkovič, ktorý má podiel na Nobelovej cene prof. Heyrovského. Ako si naňho spomínate?
-Na profesora Dionýza Ilkoviča mám len tie najkrajšie spomienky. Okrem svojej vysokej odbornosti a obdivuhodnej morálnej sily mal aj jednu krásnu vlastnosť, ktorá nie vždy býva ozdobou silných osobností. Úprimne sa tešil, keď okolo neho odborne vyrastali ďalší nádejní vedátori a pedagógovia a všemožne im v tom pomáhal. Kvôli objektívnosti by som chcel na tomto mieste upozorniť, že na rozdiel od širšej verejnosti, ktorá sa domnievala, že v podstate mal byt' spolunositeľom Nobelovej ceny za polarografiu s profesorom Heyrovským, on sám si nikdy takúto myšlienku nepripustil.
-Viac razy ste povedali, že vesmír má začiatok, že vznikol pred 14 miliardami 680 miliónmi rokov. Napriek tomu, že ide o veľmi veľké číslo, je to pomerne presný údaj. Tvrdíte, že raz dôjde aj k jeho koncu. Dokážeme určiť, kedy to bude?
-To, kedy vznikol vesmír, samozrejme, netvrdím ja - je to vedecký fakt, o ktorom už vlastne nemožno pochybovať. Pokiaľ ide o druhú stránku mince, čiže o koniec vesmíru, v súčasnosti sa polemizuje zhruba o šiestich možných scenároch jeho zániku. Možno sa s nimi oboznámiť napríklad v septembrovom čísle časopisu Scientific American z minulého roku. Zdá sa, že ešte nie je v silách súčasnej vedy rozhodnúť o tom, akú smrť si napokon náš vesmír vyberie. Nech nás však upokojí aspoň fakt, že jeho životnosť sa odhaduje ešte na mnoho miliárd rokov.
-Náš časopis popularizuje vedu vo vydavateľstve, v ktorom vyšli tri popularizačné knihy venované fyzike. Najväčší úspech mala staršia práca známeho popularizátora J. I. Pereľmana. Nemyslíte si, že menší záujem mládeže o vedu a aj o fyziku majú tak trochu na svedomí aj vedci, ktorí len zriedkakedy hovoria laickej verejnosti, a tým aj študentom o kráse ich odboru? Čo myslíte, ako by sa to dalo zmeniť?
-Nemyslím si, že samotní vedci robia málo pre to, aby propagovali krásu svojej vedeckej disciplíny. Na trhu je dostatok kvalitných populárnych kníh, ale problém je v tom, že mládež po nich príliš nesiaha. Súčasný svet im ponúka na zábavu a rozptýlenie nepomerne širšie spektrum lacných a mnohokrát aj škodlivých komerčných produktov. Výsledok je dosť alarmujúci záujem o štúdium serióznych prírodných vied takmer na celom svete klesá. Existujú totiž cesty, ktorými možno za podstatne menej námahy získať nepomerne väčšie finančné prostriedky.
Blahoželáme, pán profesor! Redakcia Quark