Profesor: Video o zelenine z Lidla je kačica, neverím mu [SME]

„Ak by mal prístroj dobre zmerať dusičnany, stál by desaťtisíce, nie sto eur“, hovorí Peter Šimko z STU v Bratislave. Reaguje tak na video z YouTube o údajnom testovaní dusičnanov v zeleniny z Lidla, ktoré obletelo slovenský web.
Video, podľa ktorého zelenina a ovocie z Lidla majú údajne priveľa dusičnanov, má už 300-tisíc videní. Všimli ste si ho aj vy?
„Áno, ale hlbšie som sa ním nezaoberal. Zmerať obsah dusičnanov nie je jednoduché a nepoznám taký vpichový prístroj, ktorý by to spoľahlivo dokázal.“
Ale muž vo videu ho používa, kúpil ho vraj za 150 eur na internete.
„Pozrite sa, na fakulte robím už 35 rokov a celý ten čas mávam so študentmi cvičenia, na ktorých meriame rôzne látky v potravinách. Vždy používame metodiku, ktorá je záväzná a zaručuje, že sa dostaneme k hodnoverným výsledkom. Video, na ktorom nič z toho nie je dodržané, považujem za nedôveryhodné a obyčajnú kačicu.“
Znamená to, že je zbytočné, aby si ľudia takýto prístroj kupovali?
„Nevylučujem, že by sa obsah dusičnanov dal zmerať aj vpichovým prístrojom. Ale ak by mal priniesť hodnoverné výsledky, nestál by 150 eur, ale tisíce či desaťtisíce eur. Takže podľa môjho názoru by som prístroju na videu neveril.“
Výrobcovia videa na facebooku písali, že prístroj má certifikáty. Je to záruka funkčnosti?
„Otázne je, aké sú to certifikáty. Každý prístroj, ktorý sa na Slovensku používa, musí overiť Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo. Aj keď tankujete, tak používate prístroj, ktorý skontroloval tento úrad a vydal k nemu protokol o zhode. Alebo ak vám dajú policajti fúkať, tiež musí mať zariadenie certifikát od úradu. Ak nemá, je to o ničom. Ja netvrdím, že v potravinách nemôže byť zvýšený obsah dusičnanov, ale ak s tým chce ísť niekto na bubon, mal by to mať dobre overené príslušnými úradmi. Lebo to by mohol spraviť každý, že vezme tri chemikálie, zmieša ich v skúmavke a keď sa mu to zafarbí dočervena, začne tým mávať na youtube.“
Niekto by mohol povedať, že je to tvrdenie proti tvrdeniu a tá zelenina a ovocie z Lidla môže byť naozaj zlá. Ako si to majú ľudia overiť?
„Na Slovensku platí zákon o potravinách a každý, kto má pochybnosť, môže poslať podnet Štátnej veterinárnej a potravinovej správe. Ona je povinná ho prešetriť, urobiť skúšku v akreditovanom laboratóriu a o výsledku človeka informovať.“
V internetových diskusiách však ľudia píšu, že sa štátnym inštitúciám nedá veriť, lebo nadržiavajú veľkým zahraničným obchodným sieťam.
„Ale to je problém dnešnej doby. Ľudia sa pýtajú, komu sa dá veriť. Politikom? Výrobcom? Štátnej potravinovej inšpekcii? Nikdy nemáme stopercentnú istotu. Ale ak by sme uvažovali takto, tak budeme veriť iba tomu, čo si sami vypestujeme. Ľuďom odporúčam, aby bedlivo sledovali povesť dodávateľov, predajcov a distribútorov a ak sa niekde vyskytne škandál, tak ho bojkotovali. Tým však nemyslím škandál z youtube, ale podložený hodnovernými dôkazmi. Vlastný úsudok je najdôležitejší.“
Myslíte si, že štátni hygienici robia v obchodoch dosť kontrol?
„Treba si uvedomiť, že štátni kontrolóri nikdy nebudú schopní posúdiť každý párok a každé jablko. Ak je na Slovensku napríklad 500 výrobcov chleba, povedia si, že 20 z nich preveria. Lenže tých zvyšných 480 ostane neskontrolovaných. Áno, štát by mal zintenzívniť kontroly a omnoho flexibilnejšie informovať o výsledkoch, aby ľudia znovu začali dôverovať potravinám.“
Nie je vylúčené, že v obchodoch môžu predávať zeleninu, ktoré nespĺňajú limity?
„Poviem vám to z vlastnej skúsenosti. Na univerzite robievam akreditované skúšky potravín a zisťujem v nich obsah karcinogénnych látok. Stáva sa mi, že nájdem nadlimitné množstvo napríklad polycyklických aromatických uhľovodíkov, ktoré môžu spôsobiť nádorové ochorenia. Čiže asi takáto je moja odpoveď.“