Moderátor: „Na Slovensku je veľa starých a už nevyužívaných železničných tratí, ktoré nikam nevedú a mohli by slúžiť ako nové cyklotrasy. V roku 2021 predstavili projekt Trail panel, ide o moderné cyklocesty z recyklovaných materiálov. Ruku k dielu pridala aj Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity. Čo navrhli strojári a ako sa posunuli ďalej? To už sa Mária Babinská opýtala dekana prof. Ľubomíra Šooša.“
Ľubomír Šooš, dekan Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity: „Základom tej myšlienky bolo využívanie nevyužiteľných železničných tratí, ktorých máme na Slovensku približne sto a ich prekrytie vlastne našim originálnym patentovým riešením. Prekrytie takými panelovými blokmi, skladačkou.“
Mária Babinská, redaktorka: „Tu máte aj vzorku materiálu, je to farebná tabuľa.“
Ľubomír Šooš: „Tento materiál vyvíjame spolu so Stavebnou fakultou VUT Brno a prvé sme urobili analýzu, koľko vlastne takých materiálov máme. My sme zistili, že optimálne zloženie toho je, keď do základnej cementovej hmoty pridávame približne 20 percent plastových odpadov a 20 percent odpadov z gumy. Ten samotný panel je ešte dostatočne pevný, má podstatne nižšiu hmotnosť, ako keby bol celý z betónu a nakoniec je aj veľmi estetický. Ďalšia vec, je protišmykový. Čiže pri určitej povrchovej úprave nedochádza k nejakým možnostiam úrazu, takže myslíme si, že ten materiál je pripravený na konečné skúšanie a testovanie.“
Mária Babinská: „Nevyužívate samotné PET fľaše, ktoré sa teraz zálohujú, ale vy ste sa rozhodli pre iný typ plastu. Čiže konkrétne o čo ide?“
Ľubomír Šooš: „Keď sme robili túto analýzu odpadov, ktoré sú na trhu, tak práve nám veľmi sa hodilo, že začala recyklácia PET fliaš. Tým pádom vieme, že z plastových odpadov sú veľmi prísne vytriedené PET obaly a ten ostatný plastový odpad, s ním je problém. A práve tento ostatný odpad my chceme použiť na výrobu tých panelov ako prísadu. Áno, sú to odpady plastové fľaše z aviváží, na pracie prostriedky, sú to rôzne sprchovacie gély, ale aj iné polyetylén, polypropylén, vieme tam využiť takéto plasty. Trošičku ich chemicky upravujeme povrchovo, aby získali lepší kontakt, alebo lepšiu pojivosť so samotnou betónovo zmesou, ale to je veľmi ľahká chemická úprava a tieto plasty vieme takto veľmi pekne materiálovo zhodnotiť.“
Mária Babinská: „To znamená, že tento typ farebného plastu sa nebude potom musieť spaľovať.“
Ľubomír Šooš: „Alebo vyvážať na skládky. Ešte ten lepší prípad je, keď už nevieme čo s ním a my ho energeticky zhodnocujeme, tak si z neho berieme aspoň tú energiu a takto ho zhodnotíme. Úplne smutné a žalostné je, keď sa takéto kontajnery vyzbierajú od obyvateľov a nakoniec relatívne veľké percento ide priamo na skládky.“
(hudobný predel)
Moderátor: „Stále hovoríme o projekte Trail panel. Je to výborný nápad, ako premeniť nevyužívané železničné trate na cyklotrasy, bez potreby odstránenia starých koľají, len ich jednoduchou zmenou účelu. Panely sú vyrobené z recyklovaných pneumatík a plastu. Strojnícka fakulta STU sa podieľala na vývoji špeciálneho materiálu. Mária Babinská opäť oslovila dekana Ľubomíra Šooša.“
Ľubomír Šooš: „Ukončili sme návrh jednak formy na výrobu týchto panelov, je to taká univerzálna forma, museli to zase robiť po nás ešte stavbári technológovia. Ukončili sme takisto kompozity, ako budú vyzerať, v súčasnosti sme vo fáze, kedy chceme začať vyrábať skúšobné vzorky a testovať. Tak to je jedna vec, to je tá stránka vývoja. Tá stránka realizácie, komunikujeme jednak s Nitrianskym samosprávnym krajom o prvej takej pilotnej trati, ktorá by bola z Nitry do Zlatých Moraviec s tým, že samozrejme, k tomu potrebujeme peniaze a my tie peniaze z Fondu obnovy nemôžeme žiadať, tak chceme urobiť rokovania aj so štátnymi orgánmi. Ale to je na realizáciu. My ešte potrebujeme teraz finančné prostriedky na výrobu tých foriem.“
Mária Babinská: „Čo to znamená, koľko stojí výroba takejto formy?“
Ľubomír Šooš: „Jedna forma odhadom okolo 2,5-tisíca a potrebujeme ich 300. Čiže len výroba foriem je finančne dosť náročná, potrebujeme aj dva špeciálne stroje. Taký špeciálny vibrátor na vibrovanie toho betónu a ešte aj tzv. betónový lis, ktorý ešte po tých vibráciách zatlačí tú formu, vytvorí povrchový reliéf, ale stlačí ten betón a tieto dva stroje potrebujeme.“
Mária Babinská: „A tú výrobu samotnú máte tu na fakulte, alebo kde konkrétne robíte tento materiál?“
Ľubomír Šooš: „Skúšobné vzorky nám robia na našej univerzite, na Stavebnej fakulte s tým, že potom už samotnú realizáciu panelov bude zabezpečovať konkrétna stavebná firma.“
Mária Babinská: „Vyzerá to tak, že tento projekt je už doslova na spadnutie?“
Ľubomír Šooš: „Áno, ak sa nám podarí zohnať ešte finančné prostriedky na dofinancovanie tých finálnych skúšok, výroby tých jednotlivých foriem, tak tento projekt je vysoko reálny.“
Mária Babinská: „Oslovili sme aj ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky Andreja Doležala.“
Andrej Doležal, minister dopravy a výstavby: „Zase si to nepredstavme tak, že všetky železničné trate teraz prestaviame na cyklotrasy. Našim záujmom ako ministerstva dopravy je rozvíjať železničnú dopravu. Naozaj, tu sa bavíme o často starých, nepoužívaných tratiach, ktoré slúžili ako vlečky a nie ako hlavné dopravné tepny. Takže budeme v týchto projektoch pokračovať tam, kde to bude dávať zmysel.“
Mária Babinská: „K projektu Trail panel sa vyjadrila aj hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky Ria Feik Achbergerová.“
Ria Feik Achbergerová, hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky: „Železnice Slovenskej republiky podporujú projekty, pri ktorých sa skvalitní ekologická doprava na Slovensku. Budovanie cyklotrás na železničných koľajách je jedným z možných riešení do budúcnosti na tratiach, ktoré nie sú využívané dopravcami. Výhodou systému Trail panel je takmer okamžitá možnosť obnovenia trate v prípade obnovy dopravy.“