Protipovodňová ochrana [STV Dvojka]

Miro Frindt, moderátor: „Častejšie žiadame v týchto dňoch o spoluprácu hydrológov, rovnako aj teraz. Dobrý večer želám cez telemost hydrológovi Petrovi Parditkovi.“
Peter Parditka, hydrológ, Slovenský hydrometeorologický ústav: „Dobrý večer.“
Miro Frindt, moderátor: „Pán Parditka, večer má Dunaj kulminovať. Podľa čoho dokážete odhadnúť, že hladina už stúpať viac nebude a že dosiahla vrchol? A aký je teda ten aktuálny stav, samozrejme?“
Peter Parditka, hydrológ, Slovenský hydrometeorologický ústav: „No, aktuálny vodný stav v Devíne je zhruba deväťstošesťdesiatdeväť centimetrov. V Bratislave je to tisíc dvadsaťdeväť. Táto hodnota je teraz taká ustálená. Kulminácia už prebieha zhruba od štrnástej hodiny a bude trvať asi počas celej noci táto ustálenosť a v raňajších hodinách môžeme očakávať postupne mierny pokles. Táto kulminácia sa stanovuje na základe postupových dôb. Čiže máme informácie z horného toku Dunaja, čiže z rakúskeho, z nemeckého a na základe týchto údajov a postupových dôb vieme určiť zhruba čas kulminácie aj vodný stav.“
Miro Frindt, moderátor: „Vy ste spomenuli, že to bude pravdepodobne celú noc , ak som dobre postrehol. Viete odhadnúť, že ako dlho potrvá, že kým tá hladina nejako výraznejšie klesne? Dá sa to odhadnúť?“
Peter Parditka, hydrológ, Slovenský hydrometeorologický ústav: „No, keď si uvedomíte, že bežný stav v Dunaji je tri metre a teraz je to nad tých desať, tak ten vzostup trvá zhruba už od štvrtku, od piatku minulého týždňa, tak proste ten pokles tiež nebude takýto rýchly. Ako som povedal, nasledujúce hodiny očakávame ustálenosť a ráno môžeme hovoriť o postupnom miernom poklese.“
Miro Frindt, moderátor: „Posledná otázka. Je ešte niekde inde na Slovensku na nejakom toku riziková situácia?“
Peter Parditka, hydrológ, Slovenský hydrometeorologický ústav: „Na Váhu v profile Kolárovo máme dosiahnutý druhý stupeň povodňovej aktivity, ale tiež je to zapríčinené vďaka Dunaju, keďže takisto ako bola situácia na Morave, došlo k vzdutiu a vlastne Dunaj vháňa vodu proti prúdu a je tam dosiahnutý tento druhý stupeň. Situácia sa zlepší až po kulminácii v Komárne, ktorú očakávame večer, vo večerných hodinách v sobotu. Potom by sa mala ukľudniť situácia aj na Váhu, na Dolnom Váhu v tomto profile Kolárova.“
Miro Frindt, moderátor: „Na telemoste hovoril hydrológ Peter Parditka. Ďakujeme pekne, dovidenia.“
Peter Parditka, hydrológ, Slovenský hydrometeorologický ústav: „Dovidenia.“
Miro Frindt, moderátor: „No a my sa vráťme do štúdia, kde prišiel ako hosť vedúci Katedry vodného hospodárstva krajiny STU Viliam Macura, dobrý večer, vitajte.“
Viliam Macura, vedúci Katedry vodného hosp. krajiny SVF STU v Bratislave: „Dobrý večer prajem.“
Miro Frindt, moderátor: „Pán profesor, často sme v týchto dňoch hladinu rieky odhadovali, merali. Ako sa meria takáto hladina, keď je takto vysoko?“
Viliam Macura, vedúci Katedry vodného hosp. krajiny SVF STU v Bratislave: „Technicky sú na to vodomerné laty, ktoré jasne zadefinujú, aký je vodný stav. Okrem toho pochopiteľne Slovenský vodohospodársky podnik má tam aj merania, kde to sa priamo zaznamenáva v podobe v súčasnosti už digitálnej.“
Miro Frindt, moderátor: „Protipovodňová ochrana zatiaľ zabraňuje tým veľkým škodám a chráni Bratislavu. Je dostatočná z vášho pohľadu?“
Viliam Macura, vedúci Katedry vodného hosp. krajiny SVF STU v Bratislave: „No, takto. Na Slovensku tak ako ja v celej Európe je trend zvyšovania prietokov, čo to konkrétne znamená? Keby sme si zobrali dajme tomu stavbu, ktorá bola realizovaná pred tridsiatimi rokmi, nech je to tá ochranná hrádza a bola navrhnutá an storočný prietok, tak v súčasnosti by už určite tieto parametre nespĺňala. Z toho teda vyplýva spolu s poddimenzovaným financovaním vodného hospodárstva, že tá protipovodňová ochrana Slovenska ako celku sa znižuje.“
Miro Frindt, moderátor: „Hrádze nie sú jediným spôsobom, ako sa chrániť pred povodňami. Aké sú tie ďalšie?“
Viliam Macura, vedúci Katedry vodného hosp. krajiny SVF STU v Bratislave: „No, máte pravdu. Hrádze sú len súčasť vodohospodárskych opatrení. V konečnom dôsledku, je to jeden z objektov v úpravách tokov. Okrem toho sú to poldre, predovšetkým retenčné nádrže...“
Miro Frindt, moderátor: „To je čo?“
Viliam Macura, vedúci Katedry vodného hosp. krajiny SVF STU v Bratislave: „Retenčná nádrž je nádrž, ktorá dokáže určitý objem povodňovej vlny zachytiť vo svojom zásobnom objeme. To znamená, že keď máme povodňovú vlnu a táto vlna prechádza cez retenčnú nádrž, tak určitá časť tohto objemu zostane v retenčnej nádrži a tým to, čo sme sledovali, tá kulminácia je nižšia. A potom sa to postupne vypúšťa, lebo nie je rozhodujúce, aký je celkový objem povodňovej vlny, ale rozhodujúce je, aká je výška, maximálna výška. A zjednodušene povedané, tá retenčná nádrž dokáže ten vrchol odrezať.“
Miro Frindt, moderátor: „Hlavné mesto už roky nezažilo Dunaj taký vysoký, ako je teraz. Čomu pripisujete také množstvo tej vody?“
Viliam Macura, vedúci Katedry vodného hosp. krajiny SVF STU v Bratislave: „No, Slovenský hydrometeorologický ústav zaznamenáva údaje. Tieto údaje štatisticky vyhodnocuje a z toho potom vypracováva čiaru prekročenia, teda tie n-ročné prietoky. Čiže to je teoretická hodnota opakovania vody. Čiže keď hovoríme o storočnom prietoku, tak by sa mal opakovať raz za sto rokov. Sledujeme, že sa to nedeje, lebo je zvyšujúci sa trend prietokov. Čiže to, že sa vyskytuje povodeň, je normálna súčasť prírody a tie povodne tu boli aj budú. Takže jet o jednoducho súčasť prírody.“
Miro Frindt, moderátor: „Pán profesor, čo všetko má vplyv na tú povodňovú vlnu, ktorá sa rúti dolu tou riekou? Je to napríklad aj počet lodí, ktoré sú an rieke? Ak áno, tak ako to vplýva? Lebo čítal som aj takýto názor.“
Viliam Macura, vedúci Katedry vodného hosp. krajiny SVF STU v Bratislave: „Áno, názorov môže byť veľa, tak samozrejme, tých faktorov, prvá otázka, je veľa. To asi by sme tu nedokázali všetko zadefinovať...“
Miro Frindt, moderátor: „Aspoň niektoré...“
Viliam Macura, vedúci Katedry vodného hosp. krajiny SVF STU v Bratislave: „Ale sa vrátime k tým lodiam. Tak, loď je navrhnutá tak, aby mala čo možno najmenší hydrodynamický odpor, čiže má malý odpor. Keď si zoberieme jej prierez ponorený, tak je takisto malý. A keď to zoberieme v kontexte s Dunajom, tak môžeme jednoznačne konštatovať, že to nemá žiaden vplyv na kapacitu koryta a teda ani žiaden vplyv na protipovodňovú ochranu.“
Miro Frindt, moderátor: „Čiže lode to nie sú.“
Viliam Macura, vedúci Katedry vodného hosp. krajiny SVF STU v Bratislave: „Lode to nie sú.“
Miro Frindt, moderátor: „Odborníci hovoria, že koryto rieky je zanesené. Čo to znamená? Musí sa to koryto čistiť? A ak áno, tak akým spôsobom na takej veľkej rieke?“
Viliam Macura, vedúci Katedry vodného hosp. krajiny SVF STU v Bratislave: „No, neviem akí odborníci, ale stav je trošičku zložitejší. Kým nebolo postavené Vodné dielo Gabčíkovo, tak vodohospodári mali problém, čo s korytom Dunaja, ktoré sa zarezáva. Síce z pohľadu protipovodňovej ochrany by to bolo fajn, ale akonáhle by sme si uvedomili, že dajme tomu pod Starým mostom už bola iba malá vrstva, krycia vrstva štrkopieskov a pod tým je vrstva piesku, tak už by nastali vážne stabilitné problémy na Dunaji. Keď sa postavilo Vodné dielo Gabčíkovo, tak morfológia, čiže tvar toho koryta sa stabilizoval a v súčasnosti tak ako aj minulosti sa udržiava plavebná dráha pomocou usmerňovacích stavieb a pomocou aj bagrovania. Ale celkovo sa už tá morfológia nijako výrazne nemení. Čiže môj názor je, že morfológia koryta neovplyvňuje súčasnú protipovodňovú ochranu Bratislavy a to aj vďaka Vodnému dielu Gabčíkovo, ktoré túto morfológiu stabilizovalo.“
Miro Frindt, moderátor: „Posledná otázka, pán profesor. Dá sa nejakým spôsobom pripraviť na povodňové hrozby do blízkej budúcnosti?“
Viliam Macura, vedúci Katedry vodného hosp. krajiny SVF STU v Bratislave: „Má to viacero aspektov. Najskôr by som sa priklonil k názoru, respektíve stotožňujem sa s názorom pána premiéra, ktorý jasne zadefinoval, že protipovodňová ochrana, ktorá bola realizovaná v Bratislave a musím povedať, ale zásluhou vodohospodárskeho podniku, lebo ten to inicioval a začal to na Morave na ľavom brehu, kde si sám zobral pôžičku, lebo cítil, že je potrebné to zrealizovať. Čiže je to predovšetkým odbornosť Vodohospodárskeho podniku a druhá záležitosť je získanie dostatok financií. Čiže on spomenul, že to je investícia s vysokou efektivitou, ktorá sa nám už pri tejto udalosti niekoľkokrát vrátila. Čiže ja verím, že táto myšlienka, tento projekt, tento návrh bude úspešný a neodpláva tak, ako povodňová vlna, čo určite by pomohlo strategickej otázke, to znamená protipovodňovej ochrane územia Slovenska.“
Miro Frindt, moderátor: „Ďakujem veľmi pekne za váš čas, aj za váš komentár. Dovidenia.“
Viliam Macura, vedúci Katedry vodného hosp. krajiny SVF STU v Bratislave: „Dovidenia.“