Radšej sa natrieť, ako dostať rakovinu [Denník N]

Vedci skúmajú vplyv látok obsiahnutých v opaľovacích prípravkoch na zdravie a prírodu. Slovenská výskumníčka vysvetľuje, čo je ochranný faktor či aké sú zásady opaľovania na dovolenke pri mori

Ľuďom Bajau v Indonézii sa hovorí aj „morskí nomádi“, keďže na mori trávia celý život. Pred ostrým slnkom, ktoré ich v pobrežných vodách spaľuje, sa chránia pastou zvanou „burak“, čo je zmes rias, ryže a miestneho korenia. Má zelenú farbu a na koži vyzerá nevábne ako vrstva bahna, takže nespĺňa naše estetické nároky na opaľovacie krémy, ktoré na tele nevidno, lebo sa vsiaknu.

Podľa novej štúdie, ktorá vyšla v máji v prestížnom lekárskom časopise JAMA, sa však viaceré látky, ktoré sa bežne používajú v opaľovacích prípravkoch, vstrebávajú nadmerne. Platí to najmä o benzofenóne-3 (v USA ako oxybenzón), najrozšírenejšej účinnej látke v opaľovacích prípravkoch (správne ako „výrobky na ochranu kože pred nadmernou expozíciou slnečnému žiareniu“, ďalej ako opaľovacie prípravky). Uvedené zistenia si podľa zahraničných vedcov vyžiadajú dodatočné výskumy o vplyve benzofenónu-3 a ďalších látok na ľudský organizmus. V tejto chvíli ho totiž celkom nepoznáme.

KRATŠIE TEHOTENSTVÁ ŽIEN

Štúdia z roku 2008 ukázala, že až 97 percent Američanov malo benzofenón-3 vo vzorke moču. „Dvadsať rokov vieme, že má schopnosť dostať sa do krvi,“ cituje CNN dermatológa Adeho Adamsona z univerzity v texaskom Austine. „No do dnešného dňa nevieme, či to má nejaký vplyv na ľudské zdravie,“ dodal lekár a vedec. Okrem krvi a moču ho vedci našli aj v materskom mlieku či plodovej vode. Niektoré výskumy dokonca spojili výskyt benzofenónu-3 v tele s hormonálnymi zmenami mužov či kratšími tehotenstvami žien a zvierat.

Benzofenón-3 je umelo vytvorená chemická zlúčenina, ktorá pohlcuje ultrafialové žiarenie. No nevyužíva sa len na ochranu pokožky a nájsť ju možno aj v lakoch na vlasy alebo vo funkčnom oblečení, píše český týždenník Respekt. Benzofenón-3 je – spolu s inými chemickými filtrami UV žiarenia – na listine potenciálnych endokrinných disruptorov. „V tejto chvíli je látka povolená. Ak by sa naozaj preukázalo, že ide o endokrinný disruptor, benzofenón-3 by sa zakázal,“ povedala pre Denník N pedagogička a výskumníčka v oblasti bezpečnosti kozmetiky Jarmila Hojerová. Docentka pôsobí na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU a je aj prezidentkou Slovenského kozmetologického zväzu. Endokrinné disruptory sú látky, ktoré rozvracajú rovnováhu hormónov v tele. Väčšinou ide o molekuly, ktoré sa podobajú na súčasť ľudského hormónu a nedovolia mu normálne fungovať. „Niektorí spájajú benzofenón-3 s malformáciami pohlavných orgánov narodených detí, sterilitou mužov a žien či ovariálnymi problémami žien,“ vraví Hojerová. V rokoch 2015 a 2017 publikovala s kolegami dva články v prestížnom časopise Food and Chemical Toxicology, v ktorých odporúča znížiť povolené množstvo benzofenónu-3 v kozmetike pre dospelých a obmedziť ho v kozmetike pre deti do troch rokov. Chemické filtre (ako je aj benzofenón-3) v opaľovacích prípravkoch tiež obmedzujú syntézu vitamínu D3. Výskumy naznačujú, že nedostatočné hladiny vitamínu D3 zvyšujú riziko vzniku cukrovky I. a II. typu, obezity, astmy, autoimunitných, infekčných a duševných ochorení či neplodnosti, upozornila Hojerová.

KORALOVÉ ÚTESY

Nová štúdia v JAMA však nepotvrdila, že benzofenón-3 a spolu s ním avobenzón, oktokrylén a Mexoryl SX (obchodný názov) – sú nebezpečné chemické filtre, ktorým by sa bolo treba v kozmetických prípravkoch vyhnúť. Článok hovorí iba toľko, že potrebný bude ďalší výskum. Nevýhodou uvedenej štúdie je, že sa robila iba na malej vzorke 24 ľudí a výskum prebiehal vnútri, takže účastníci experimentu neboli vystavení priamemu slnečnému svetlu. Viacerí tiež varujú, že výsledky výskumov, ktoré sa s chemickými filtrami, napríklad benzofenónom-3, robia na zvieratách, nemožno automaticky preniesť na ľudí. „S kolegom sme pred pár rokmi vydali štúdiu a ukázali sme, že na to, aby ste dosiahli rovnakú úroveň benzofenónu-3 v krvi, akú majú laboratórne krysy, by ste sa museli denne natierať 30 až 250 rokov,“ cituje CNN Henryho Lima, hovorcu Americkej dermatologickej akadémie. O benzofenóne-3 sa v ostatnom čase hovorí nielen pre potenciálny škodlivý vplyv na naše zdravie, keďže sa objavujú hlasy, že škodí morskému životu, najmä koralom. S účinnosťou od 1. januára 2021 preto miestna vláda v Key West na Floride schválila zákaz opaľovacích krémov s obsahom benzofenónu-3 a oktylmetoxycinamátu, čím nasledovala podobné rozhodnutia z Havaja a Palau. Úrady pri rozhodovaní vychádzali z tri roky starej štúdie z magazínu Archives of Environmental Contamination and Toxicology, no kritici tvrdia, že médiá a verejnosť ju značne nafúkli a negatívny vplyv benzofenónu-3 na život v mori prehnali. „Najväčší stres spôsobuje klimatická zmena, nadmerný rybolov a znečistenie,“ cituje web mashablemorského biológa Terryho Hughesa z James Cook University, ktorý pochybuje o zásadnom vplyve oxybenzónu na koraly. S vedcom súhlasí aj spoluautor spomínanej štúdie Craig Downs, ktorý dodal: „Môj profesionálny názor je, že splašky z odpadových vôd sú pravdepodobnejšie zodpovedné za historický kolaps koralových útesov za ostatných 40 rokov.“ V zásade existujú tri typy opaľovacích prípravkov – (1) s chemickými UV filtrami (ako je benzofenón-3), ktoré premieňajú UV na teplo, (2) minerálnymi, čiže fyzikálnymi UV filtrami s obsahom oxidu zinočnatého či titaničitého (UV žiarenie odrážajú), a (3) ich kombinácie. „Klasické prípravky s minerálnymi (fyzikálnymi) UV filtrami, ktorých zrnitosť dosahuje niekoľko mikrometrov, zanechávajú na tele biely povlak. Keď ľudia vyšli z vody, v záhyboch sa im hromadili biele usadeniny týchto pigmentov,“ hovorí o estetickom nedostatku uvedených látok Hojerová z STU. Z toho dôvodu ich začali výrobcovia zmenšovať do nanočastíc, aby krém po nanesení na pokožku vytvoril opticky transparentný film. „Estetika aplikácie sa síce vyriešila, ale neskôr sa tieto nanočastice našli v krvi a moči niektorých spotrebiteľov. A to je neprípustné. Ich nevýhodou je aj to, že nedegradujú a zatiaľ sa nevie, čo spôsobujú v ľudskom tele. Do organizmu človeka sa môžu dostať aj konzumáciou rýb z jazier, v ktorých sa kúpeme, keď na sebe máme nános takýchto prípravkov,“ vysvetlila Hojerová. Podľa nariadenia Európskej komisie musí byť na obale kozmetického výrobku uvedené, že výrobok obsahuje nanočastice. Takým prípravkom by sa však odborníčka z STU skôr vyhla a uprednostnila by prípravky s fyzikálnymi UV filtrami v mikroforme, ktoré považuje za prvú voľbu.

DOMÁCE OLEJE NEODPORÚČAJÚ

Obavy z látok v opaľovacích prípravkoch vedú niektorých k výrobe vlastných výrobkov z bambuckého a kakaového masla, kokosu, mandlí, levandule či malinových semien. „Ochranný faktor sa podľa autorov týchto receptov pohybuje od štyri po šesť. Ak je to naozaj tak, nie je to dosť na ochranu pokožky pred škodlivými účinkami svetla,“ píše pre The Conversation Charareh Pourzandová, ktorá sa zaoberá lekárnictvom na University of Bath. Vedkyňa považuje za nepravdepodobné, aby mali ochranné faktory (SPF, z angl. Sun Protection Factor) okolo 35 až 40 vzhľadom na nízky obsah účinných zložiek. Aj Hojerová z STU súhlasí s tým, že domáce malinové, kokosové či šípkové oleje majú nízky ochranný faktor (maximálne 4 až 6) a na slnenie na pláži nie sú vhodné. Podľa nej sa však vedci inšpirujú prírodou a snažia sa izolovať prírodné fotoprotektívne látky z morských rias, prípadne púšťových rastlín. „Zaujíma nás, ako také rastliny vydržia ostré slnko bez toho, aby boli spálené,“ dodala slovenská odborníčka.

ZÁSADY NA DOVOLENKE PRI MORI

Ak majú výrobky ochranný faktor nižší ako 6, nejde o opaľovaciu kozmetiku. „Taký ochranný faktor môže mať aj denný krém, telové mlieko, lak na vlasy alebo rúž na pery,“ hovorí Hojerová a dodáva, že pri krátkej prechádzke mestom by mohlo stačiť natrieť sa aj takými prípravkami. Ochranný faktor vyjadruje schopnosť opaľovacieho krému blokovať UVB žiarenie. Ak u vás dôjde k začervenaniu pokožky po 10 minútach na slnku, ochranný faktor 30 znamená, že ochranu pred UVB predĺži na 300 minút (10 minút x SPF 30). Týždňový výlet na ostrom slnku v Grécku, Turecku či Egypte koži výrazne škodí, ak sme boli predtým celý rok zavretí v kancelárii. „Taká koža nie je na extrémnu expozíciu slnku pripravená. Je menším zlom natrieť sa ochranným faktorom 50, prípadne 50+, ako keby sme sa nenatreli vôbec a spálili sa do pľuzgierov.“ Hojerová neodporúča soláriá a za najzdravšie považuje, ak sa ľudia postupne vystavujú slnku počas roka, napríklad prácou na záhradke. „Odporúčam aj užívanie betakaroténu, aby sa mal z čoho vytvoriť pigment melanínu v koži.“ Vedkyňa považuje za optimálne, ak sa ľudia vystavujú slnku pravidelne, no krátkodobo, aby nedošlo k spáleniu. Pri nutnosti pobytu na slnku dlhšieho ako polhodinu radí natrieť sa opaľovacím prípravkom. Podľa nej nemusia ľudia chodiť na dovolenky k moru s kufrom opaľovacích prípravkov a postačí, ak si so sebou vezmú faktory 50 a 30, ak sú bledými typmi. „Začnite ochranným faktorom 50, ktorý za tridsiatku vymeňte až na piaty deň, nie hneď na druhý.“ Ak je človek svetlý typ, nech chodí do vody v tričku a je prevažne v tieni. Podľa Hojerovej sa treba natierať opakovane aj v prípade, že opaľovacie krémy deklarujú, že sú odolné vode. „Zväčša si na prvý raz neaplikujeme optimálnu vrstvu prípravku a navyše si ju nechtiac stierame uterákom či dekou, na ktorej ležíme,“ dodala. Výskumníčka z STU radí, aby sa ľudia v čase od jedenástej do tretej poobede vyhýbali ostrému slnku. „Deti do troch rokov by sa vôbec nemali úmyselne vystavovať slnku,“ doplnila. Lekárka Sophie Balková pre CNN k téme povedala: „Keď sa pacientov pýtam, ako sa chránia pred slnkom, povedia, že používajú opaľovacie krémy. No obrátiť by sa mali na ľahké oblečenie, čiapky, slnečné okuliare a opaľovací krém by mali použiť iba na to, čo je odkryté.“ S tým súhlasí aj lekár Len Lichtenfeld z Americkej onkologickej spoločnosti, ktorý dodal: „Je veľa efektívnych spôsobov, ako sa chrániť pred slnkom. Opaľovacie krémy sú jednou z tých stratégií, ale nemali by byť hlavnou.“ Ochranný faktor (SPF, u nás maximálne 50+) vyjadruje ochranu pred UVB žiarením, ktoré má kratšiu vlnovú dĺžku (290 – 320 nm) ako UVA. Koža pozostáva z troch vrstiev: pokožky, zamše a podkožného tukového väziva. UVB preniká priemerne len do spodných vrstiev pokožky (nie hlbšie) a spôsobuje spálenie až rakovinu kože. UVA má dlhšiu vlnovú dĺžku (320 – 400 nm) a preniká cez pokožku až do zamše. Spôsobuje nielen tvorbu škodlivých voľných radikálov, ale narúša aj tvorbu kolagénu a elastínu. „UVA žiarenie je spojené s tvorbou vrások, pigmentových škvŕn a celkovo starnutím kože. Znak UVA v čiernom krúžku sa smie uviesť iba vtedy, ak dosahuje prinajmenšom tretinu hodnoty SPF (ochranného faktora UVB),“ objasnila Hojerová z STU, podľa ktorej sa zvýšená pozornosť UVA venuje najmä ostatných desať rokov.

RAKOVINA KOŽE

Rakovina kože – melanómová alebo nemelanómová – je najčastejším typom rakoviny. Drvivá väčšina prípadov ochorenia je spôsobená nárazovým pobytom na extrémnom slnku. V roku 2012 diagnostikovali v Európe viac ako 100-tisíc nových prípadov melanómu, z toho viac ako 22-tisíc ľudí zomrelo. Podľa údajov z ostatného obdobia má na Slovensku melanóm zhruba 15 ľudí na 100-tisíc obyvateľov. Problémom je však nárast výskytu ochorenia a vyššia úmrtnosť v porovnaní s inými krajinami. Hojerová z STU vraví, že definitívnu odpoveď na používanie opaľovacích prípravkov nemá. „Je to o voľbe medzi možnou rakovinou kože a tým, že na seba natierame aj potenciálne nebezpečné látky. Každopádne, používanie opaľovacej kozmetiky je menšie zlo ako vznik rakoviny,“ vraví slovenská vedkyňa a dodáva: „Ľuďom radím, aby si vyberali výrobky s obsahom účinných antioxidantov (betakaroténu, alfatokoferolu a iných) a aj minerálnych (fyzikálnych) UV filtrov v mikročasticiach, nie nanočasticiach. Prípravky by mali mať na obale uvedenú aj UVA ochranu.“

Je menším zlom natrieť sa ochranným faktorom 50, prípadne 50+, ako keby sme sa nenatreli vôbec a spálili sa do pľuzgierov. Jarmila Hojerová výskumníčka v oblasti bezpečnosti kozmetiky, STU v Bratislave. Niektorí spájajú benzofenón-3 s malformáciami pohlavných orgánov narodených detí, sterilitou mužov a žien či ovariálnymi problémami žien. Jarmila Hojerová výskumníčka v oblasti bezpečnosti kozmetiky, STU v Bratislave.

Autor: O. Horák