Recyklácia je len odloženie problému [Trend ]

Vysvetľuje profesor Pavol Alexy z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave.
* Je podľa vás reálne recyklovať všetky plastové obaly do roku 2030?
Otázka je, či sa bavíme o čisto plastových obaloch, alebo o kombinovaných obaloch, pretože aj tetrapak je obal, ktorý obsahuje plast - vnútri je polyetylénová fólia. Obsahuje však aj papier a hliník, čo je pre recykláciu veľký problém, oddeliť od seba tieto zložky nie je vôbec jednoduché. Preto predpokladám, že Európska komisia [EK] má na mysli čisto plastové obaly.
* EK to však explicitne neuviedla a kompozitné obaly sa naozaj javia ako najväčší problém. Čo všetko patrí do tejto skupiny?
Niektoré z nich sú zjavné na prvý pohľad, ako tetrapaky. Ale zoberte si napríklad obaly na mnohé sladkosti, trebárs napolitánky. Zdá sa vám to ako jednoduchá fólia, ale v skutočnosti je to niekoľkovrstvový materiál, kde môžu byť tri, päť až sedem rôznych polymérov. Každý z nich má iné vlastnosti a to komplikuje ich recykláciu.
* Takých obalov je na trhu množstvo. Možno ich vôbec zrecyklovať?
Ide o to, či ich chcete zrecyklovať materiálovo alebo len energeticky v podobe spaľovania. To je tiež jedna z vecí, ktorú Brusel zatiaľ nešpecifikoval.
* Dlhodobým cieľom EK je však minimalizovať spaľovanie odpadu.
Presne tak. Treba sa však pozrieť aj na to, čo vlastne znamená recyklácia. Mnohým sa to nebude páčiť, ale recyklácia nie je riešenie. Je to len odloženie problému na neskôr. Pretože polyméry sa nedajú recyklovať donekonečna. Nie je to železo, ktoré môžete stokrát roztaviť a pretaviť do niečoho nového. Plast postupne počas spracovateľských cyklov stráca svoje vlastnosti a zrecyklovať ho môžete tak trikrát a dosť.
* Je teda cieľ EK absurdný?
Skôr by som to označil za isté riešenie, ktoré je len dočasné a čiastočné, pretože sa nemôže vzťahovať na všetky obaly, ktoré obsahujú plasty.
* Čo by sa potom malo robiť s plastovými obalmi?
Jediné udržateľné riešenie je používať na obaly také materiály, ktoré je možné vrátiť späť do prírody. Nedá sa to uskutočniť zajtra ani o rok či dva, ale mala by to byť jedna z výrazných línií takýchto strategických dokumentov.
* Takýmto typom plastu sú aj biodegradovateľné igelitky, na ktoré máte patent?
Ten patent nie je len na tašky, je to plast všeobecne. Ale nejde o to, či na to máme patent. Áno, je to riešenie, ale biodegradovateľnosť nie je jediná vec, ktorá je dôležitá. Keby sa dnes rozložil všetok polyetylén, z ktorého sú igelitky a je na skládkach, tkvôli uvoľnenému CO2 by to pre ekológiu a globálne otepľovanie bolo horšie, ako keby sa nerozložil.
* Čo je teda dôležité?
Treba si uvedomiť, že plastový odpad škodí v podobe fyzického znečistenia krajiny, pláží a morí, odkiaľ sa následne dostáva do tráviaceho traktu rýb a iných živočíchov. Druhý problém je to, z čoho je vyrobený. Ak by sme aj dokonale všetok plast vyseparovali, je v podstate jedno, či ho materiálovo zrecyklujeme alebo spálime. Pretože napokon ho aj tak musíme definitívne likvidovať, pričom ak sa uvoľní CO2, ten negatívne vplýva na globálne otepľovanie. Podstata problému je teda aj v tom, z čoho je ten plast vyrobený. Nemalo by to mať fosílny pôvod - ani uhlie, ani ropa, ani zemný plyn. Mala by to byť obnoviteľná surovina ako zelená masa či bioodpad.
* Existujú takéto riešenia?
Existujú, aj keď ich je relatívne málo. Napokon, inovatívne materiály ako riešenie pre obalové hospodárstvo sa uvádzajú aj v dokumente o plastovej stratégii EK.
* Takéto riešenie však nie je v popredí celej stratégie.
To nie. Ale prečo je to tak? Nechcem pôsobiť, že som proti recyklácii, to by nebola pravda. Ale problém je zložitejší. Viete, recyklačný biznis je už vybudovaný a je v ňom veľa peňazí...
* Takže EK nechce poškodiť záujmy recyklačného biznisu v Európe?
Najväčší argument proti zavedeniu biodegradovateľných materiálov je práve to, že by sa tým znehodnotil recyklát. A to je uvedené aj v tejto stratégii. Pretože klasické plasty, ktoré sa separujú, sa neznesú v jednom zbernom koši s biodegradovateľnými obalmi. Recyklát by stratili svoju kvalitu. Nedá sa to vyriešiť lepším separovaným zberom? Jasné, že sa to dá. Je to vec logistiky, legislatívy, manipulácie s odpadmi aj osvety vo verejnosti.
* A napriek tomu do toho Brusel nejde...
Ide, ale veľmi opatrne. Podľa mňa je za tým v prvom rade silná lobby recyklátorov. A pozrite sa aj na načasovanie vydania toho dokumentu - keď Čína zakázala dovoz plastového odpadu a Európa sa o chvíľu začne topiť v recykláte.
* Už teraz je v Európe nadbytok plastového odpadu a chýbajú kapacity na jeho spracovanie, tak ako možno dosiahnuť jeho úplnú recykláciu?
Podľa mňa sa úplná materiálová recyklácia nedá dosiahnuť. Aj preto Brusel plánuje podporovať projekty, kde by sa prepojili recyklátori s chemickým priemyslom, ktorý by odoberal recyklované materiály ako surovinu na ďalšiu výrobu.
* Je tam široké využitie?
Neviem či široké, ale určité možnosti tam sú. Napríklad PET sa dá recyklovať aj tak, že z neho urobíte naspäť monomér, z ktorého vznikol, teda hydrolýza a opäť syntéza. Len je to finančne, energeticky aj technicky náročné. Napokon, otázka peňazí do týchto ekologických riešení vstupuje vždy. Treba si uvedomiť, že aj plasty z obnoviteľných zdrojov sú drahšie ako ich syntetické ekvivalenty. Takže veľká časť súčasných plastových obalov sa dá nahradiť nejakou plne ekologickou alternatívou, ale vo výsledku to môže byť drahšie. Kilo bežného polyetylénu stojí 1,5 eura, kilo alternatívnych ekomateriálov stojí dnes na trhu približne od tri až do desať eur.
* EK sľubuje vyčleniť sto miliónov eur na vývoj nových a lepšie recyklovateľných materiálov. Je to dobrá biznis príležitosť pre Slovensko?
Určite. Aj naša univerzita má spoluprácu s priemyslom, snažíme sa uviesť tieto materiály do života. Uvidíme, či sa nám podarí získať nejaké granty.
* Aké finančné dosahy bude mať táto stratégia na výrobcov i spotrebiteľov?
Je zrejmé, že chystaná zmena zaťaží novými poplatkami tých, ktorí uvádzajú tieto plasty na trh. To už sa, napokon, deje aj teraz. Myslím, že sa začal trend, ktorý postupne vyrovná ekonomickú nevýhodnosť biodegradovateľných materiálov s klasickými plastmi. Ale to spoplatňovanie bude mať nepochybne ekonomický dosah aj na spotrebiteľov, ktorým to výrobcovia premietnu do cien
---
1,5 eur stojí dnes kilogram bežného polyetylénu, kilo alternatívnych ekomateriálov tri až desať eur
---
Do ekologických riešení vstupuje vždy otázka peňazí

[Trend 08/02/2018]
Autor: Eva Mihočková