Reforma vysokých škôl [Rádio Slovensko, 12:30]

Zuzana Hanzelová, moderátorka: "Tím odborníkov pri ministerstve školstva predstavil základ reformy vysokého školstva. Je to asi 30 cieľov na najbližších desať rokov. Medzi zásadné veci patrí radikálna zmena Akreditačnej komisie. Kvalita by mala konečne nahradiť kvantitu škôl. Návrh prichádza aj s možnosťou spoplatnenia časti vysokoškolského štúdia. Naopak, niektoré oblasti reforma nerieši, napríklad financovanie odpočtu študentov. Aké sú plusy a mínusy navrhovaných zmien? To budú otázky, ktoré sa dnes pýtam mojich hostí. V štúdiu už sedí Milan Ftáčnik, jeden z autorov reformy, vitajte."
Milan Ftáčnik, jeden z autorov reformy: "Pekný dobrý deň."
Zuzana Hanzelová: "A diskutovať s ním bude Robert Redhammer, rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, vitajte."
Robert Redhammer, rektor STU: "Dobrý deň."
Zuzana Hanzelová: "Od mikrofónu vás pozdravuje Zuzana Hanzelová.
Poďme teda rovno na tú tému. Pán Ftáčnik, vy ste teda predstavili asi 30 cieľov, poďme ale tak najprv všeobecne, čo je vlastne tým hnacím motorom pre takúto veľkú reformu vysokých škôl, čo sú najväčšie ako keby medzery toho súčasného systému?"
Milan Ftáčnik: "Hnacím motorom je vlastne zámer pristúpiť ku reforme školstva ako celku. Vy viete, že sme predstavili ciele, ktoré sa týkajú regionálneho školstva, to znamená vzdelávania od veku 0 až po skončenie strednej školy. Na to prirodzene nadväzuje ďalšie vzdelávanie študenta na vysokej škole, pokiaľ má na to predpoklady a schopnosti. A potom samozrejme budeme hovoriť aj o celoživotnom vzdelávaní. Čiže až tento komplex tvorí vlastne celý návrh Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorého verzia, vrátane teda opatrení, akými sa ciele, ktoré sme už predstavili majú dosiahnuť, má byť predstavená vlastne v polovici januára. A teraz chceme špecificky hovoriť o cieľoch, ktoré sa týkajú vysokých škôl. Všetci cítime, že situácia je taká, že máme zrejme priveľa vysokých škôl, priveľa v tom zmysle, že máme pokryté územie Slovenska aj školami, ktoré majú pobočky praktiky v každom okresnom meste. Hovoríme o tom, že kvalita našich vysokých škôl nie je taká vysoká ako je v iných krajinách. Nesúvisí to len s tými rebríčkovými umiestneniami našich špičkových vysokých škôl, ale aj s tým pocitom, že nám zo Slovenska odchádza časť študentov najmä do Českej republiky, od čoho si sľubujú, že budú študovať možno na kvalitnejších školách. Čiže sú tu veci, o ktorých treba hovoriť. Kvalita je určite jedna z nich, kvantita takisto je téma, pretože my sme sa sústredili v reforme vysokých škôl zhruba spred 15-tich rokov na poskytnutie možnosti štúdia pre čo najväčší počet študentov, pretože Slovensko stále zaostáva v počte študentov na tisíc obyvateľov a ešte stále sme nedobehli európsky priemer, čiže riešime aj kvantitu, ale je tu teraz naliehavá doba pozrieť sa detailnejšie na zabezpečovanie kvality, aby sme našim študentom poskytli čo najkvalitnejšie vzdelávanie, ktoré im umožní uplatnenie sa na trhu práce."
Zuzana Hanzelová: "Pán Redhammer, poďme teraz rovno k tej kvalite a teda k tomu, že máme veľa tých vysokých škôl. Vy dlhodobo patríte s technickou univerzitou k špičke vlastne na Slovensku, aj vás často chvália. Máme tu ale množstvo vysokých škôl, ktoré naopak sú na chvoste a dlhodobo proste čelia kritike a teraz sa má zmeniť podľa tej reformy Akreditačná komisia. Naposledy ale prešli vysoké školy komplexnou akreditáciou vlani a piatim z nich hrozilo, že prídu teda o svoj titul a nakoniec sa tak nestalo. Čiže mala by sa tá Akreditačná komisia zmeniť tak, aby keď to naozaj odporučia ministrovi, aby sa to udialo? Lebo dnes to funguje tak, že to je nakoniec politické rozhodnutie a nie odborné."
Robert Redhammer: "Tak áno, je to nakoniec politické rozhodnutie a akokoľvek budeme merať, pokiaľ budeme naozaj merať kvalitu, respektíve kvantitu, ktorá súvisí s kvalitou, lebo vždy sa tam aj nejaká početnosť meria, akokoľvek to budeme robiť, ale budeme to robiť svedomite, tak vždy dojdeme približne k tomu istému výsledku. Toto sa udialo aj pred šiestimi rokmi, aj predtým každoročne, v 90-tych rokov sa robili evaluácie jednotlivých fakúlt dokonca. Ale nikdy to nemalo nejaký výsledok, také nejaké v politickej konsekvencie podľa kvality. Dneska je nejaký priemet výsledku komplexnej akreditácie dofinancovania vysokých škôl, s tým ale nie sme úplne spokojní, lebo tam došlo k určitým vzájomným nejakým neporovnateľným porovnávaniam medzi jednotlivými odbormi výskumu, ale to je sekundárna vec. Zásadné rozhodnutia toho typu, že by sa nejaké univerzity preklasifikovali, zrušili alebo zlúčili samozrejme nedošlo, a to všetci vedia, ale teda nie je to o veci spôsobu hodnotenia, je to skôr potom politického záveru."
Milan Ftáčnik: "K tomu chcem povedať, že vlastne tá reforma, ktorú navrhujeme hovorí o tom, že naša Akreditačná komisia by z hľadiska postavenia mala priblížiť ku Akreditačným komisiám ostatných európskych krajín, kde funguje systém, že komisia musí byť nezávislá. Nezávislá v tom zmysle, že kreuje sa vlastne mimo politických štruktúr, respektíve mimo vysokých škôl, teda nie je závislá. Ako sa kreuje, to možno nie je to najdôležitejšie, ale podstatné je to, že to postavenie je také, že jej rozhodnutia sú konečné. Teda už neprechádzajú rozhodnutím ministra školstva a nedošlo by k tomu, že keby komisia povedala, že týchto päť nemôže ísť ďalej, no tak proste jej verdikt by bol definitívny. Takto to funguje v iných krajinách, to znamená, tá komisia má podstatne silnejšie postavenie, toto navrhujeme aj na Slovensku, pretože my máme dnes situáciu, kedy naša Akreditačná komisia nie je súčasťou systému kontroly kvality v rámci Európy. Nemôže byť, pretože je to poradný orgán vlády a pokiaľ je to poradný orgán vlády, tak nemôže byť prijatá do tohto európskeho združenia. Keby sme to jej postavenie zmenili, ako to navrhujeme, tak sa tam môže dostať. Samozrejme, bude musieť vo svojej práci rešpektovať odporúčania a štandardy, ktoré sú prijaté pre prácu Akreditačných komisií v Európe."
Zuzana Hanzelová: "Pán Ftáčnik, v akom horizonte uvidíme zrušenie najhorších vysokých škôl, ktoré máme a dlhodobo sú pod priemerom, sú kritizované a majú zlú kvalitu."
Milan Ftáčnik: "Toto náš program takto radikálne ako ste to povedali nerieši, ale hovoríme o tom, že ak sa pozrieme teda dôrazne na otázku kvality a budeme ju riešiť tak nezávislo, ako sme teraz povedali, to znamená tak, ako to robia v iných európskych krajinách, tak potom verdikt Akreditačnej komisie nemôže zvrátiť politické rozhodnutie. Ak teda nebude spĺňať tie základné nároky a kritériá, tak jednoducho tá škola nebude môcť pôsobiť na vysokoškolskom vzdelávacom trhu. Ako rýchlo sa to stane, to závisí od toho, ako rýchlo dokážeme uplatniť tie spomínané štandardy a odporúčania, ktoré platia pre kontrolu kvality v Európe a ako rýchlo dokážeme našu Akreditačnú komisiu etablovať ako nezávislý orgán. To sa ale môže stať v horizonte roka, dvoch, potom by mala nasledovať vlastne tá konkrétna činnosť Akreditačnej komisie. Čiže ten tlak na kvalitu by mohol urobiť poriadok aj v sieti vysokých škôl."
Zuzana Hanzelová: "V tom dokumente, v tej reforme sa hovorí aj o obsadzovaní miest docentov a profesorov. Tam sa hovorí, aby sa to teda neviazalo na ten akademický titul, ale aby to boli miesta, ktoré sa obsadzujú vo verejnom výberovom konaní. Pán Redhammer, kde vidíte vy najväčšie úskalia tohto, lebo už to prešlo aj takou diskusiou, čiastočne sa hovorí o tom, že by to mohlo priniesť ľudí z praxe na školy. Je to dobrý nápad, podľa vás?"
Robert Redhammer: "V prvom rade by som ako chcel rozlíšiť, ako my vnímame návrh tohto materiálu. Tento materiál nehovorí o zrušení titulov ako profesor, docent a podobne, on hovorí navrhuje zrušiť to pokračovanie, to posudzovanie, pokračovanie v zmysle dlhého nejakého procesu posudzovania kvality uchádzača a kritérií, ktoré má spĺňať, ktoré končí u prezidenta na vymenovaní. V zásade treba povedať, habilitačné konanie je základným právom univerzít od vzniku univerzít pred možno viac ako 800 rokmi a je to istá známka toho, že dotyčný človek vie prednášať, môže prednášať, má právo prednášať a platí to všade vo svete. Ak on získa ten titul alebo tú hodnosť, tak môže prednášať. Podľa môjho názoru toto sa nesmie zrušiť, má to byť zodpovednosťou príslušnej školy a má to byť jeden z kvalifikačných predpokladov na výkon profesorskej alebo docentskej funkcie."
Zuzana Hanzelová: "Ako ale pritiahnuť tých ľudí z tej..."
Robert Redhammer: "To je druhá vec. Ako tu sa chce jedným opatrením riešiť veľa funkcií, ale to celkom takto nemôže fungovať. Čiže súhlasím, v podstate nemám problém s tým, že by proces vykreovania, ak to tak poviem, profesora nekončil u prezidenta, ale bol by vnútornou záležitosťou vysokej školy, teda bol by nejaký konkurz na miesto profesora. Toto funguje už aj dneska. Dneska máme tiež funkčné miesta profesor a docent, my si tam ale dávame samozrejme podmienku, že už získal titul profesor, teda bol u rezidenta vymenovaný. A ten návrh hovorí, že by toto tam nebolo, teda to menovanie u prezidenta, tým by ale sa dalo uvoľniť pravidlá pre vysoké školy, pre obsadzovanie týchto miest, čo je dobré, ale zase nesúhlasím s tým, aby ani tá habilitácia nebola podmienkou na obsadenie docenta, alebo profesora. Čiže tá vysoká škola si musí tú kvalitatívnu úroveň postrážiť. Pri uplatnení ľudí z praxe dneska neblokujú ani tak ten dlhý proces, ktorý končí u prezidenta, ako určité lehoty, ktoré sa tam v minulosti dostali ako podmienka z hľadiska, teda zo strany ministerstva školstva a bolo to dvakrát päť rokov. To bolo naozaj veľmi dlhé. Dneska je to na vysokých školách a vedia to podstatne skrátiť a vedia uplatniť aj tých ľudí z praxe priamo vo výuke už teraz. Čiže tuto treba to viac rozdiskutovať, ale nemalo by to znamenať úplnú katastrofu, ja to takto vnímam."
Zuzana Hanzelová: "Pán Ftáčnik, chceli ste reagovať."
Milan Ftáčnik: "Ja chcem reagovať preto, lebo myslím si, že toto bude veľmi citlivý bod v diskusii s vysokými školami, práve o tom návrhu tohto reformného opatrenia. Ale tak, ako to pomenoval pán rektor, tak vlastne je to kompatibilné s tou našou predstavou. My sme návrh tohto programu predstavili aj pánovi prezidentovi, ktorý povedal, že nemá problém s ústavnou zmenou, aby prezident republiky, čo je tradícia ešte od Prvej československej republiky menoval profesorov, a že by sa tá vec posunula naozaj na vysoké školy a nie je to len kvôli odborníkom z praxe, ale aj odborníkom zo zahraničia. Naše vysoké školy nie sú dostatočne otvorené pre zahraničných študentov, pre zahraničných odborníkov, my sa sústreďujeme pri tých výberových konaniach skôr na ten priestor slovenský, ale potrebovali by sme tu odborníkov. My by sme potrebovali ten impulz zvonku, že by sa na katedre diskutovalo s kolegom povedzme v anglickom jazyku, prednášali by sa predmety v anglickom jazyku. Kapacitu na to tie dobré školy naozaj majú, len ten systém treba otvoriť. Keby dnes prišiel profesor, ktorý pôsobí na profesorskom mieste povedzme v zahraničí a mal by prísť k nám, my ho reálne môžeme zamestnať ako odborného asistenta, čo je úplne smiešne..."
Zuzana Hanzelová: "Pretože nemá slovenský profesorský titul..."
Milan Ftáčnik: "Pretože nemá slovenský profesorský titul, neprešiel, mohol by byť hosťujúcim profesorom, to je pravda, to náš zákon pripúšťa, ale ak ho chceme urobiť profesorom tej školy, tak by to bolo naozaj nastavené na tej škole, a ak si škola povie, že podmienkou k tomu, aby získal to miesto je nejaké pokračovanie, ktoré je v jej rukách, to budú tie kvalitné školy podľa mňa robiť naďalej, ale bude to v ich právomoci. Zákon a ministerstvo stanoví len minimálne kritériá, že toto musíš, aby sa nám nestalo to, že hocikto bude docentom, hocikto bude profesorom, musí prejaviť isté kvalitatívne parametre, ale tie si bude strážiť samotná škola a podľa toho bude hodnotená. Čiže myslím si, že tu sa bude dať nájsť cesta, ako toto opatrenie, ktoré nám má pritiahnuť odborníkov zo zahraničia a aj odborníkov z praxe najmä na tzv. profesijné študijné programy, o ktorých tie hovoríme v tom reformnom návrhu, pretože prax ich potrebuje a máme ich na tých školách relatívne málo, pretože sme sa tomu doteraz nevenovali, napriek tomu, že v zákone takáto možnosť je. To je ďalší reformný krok, s ktorým súvisia odborníci z praxe pôsobiaci na vysokých školách."
Zuzana Hanzelová: "Vy ste trochu nesúhlasili pán Redhammer, prečo? Čo je ten hlavný bod, pri ktorom ste tak krútili hlavou, že prečo myslíte, že by to nepritiahlo tých profesorov zo zahraničia, alebo že toto nie je problém?"
Robert Redhammer: "Nehovorím, že to nie je problém, práve naopak. Treba vysoké školy otvárať smerom k spoločnosti a smerom k zahraničiu, to je asi kľúčová vec. Na to, aby sa to dalo urobiť, respektíve to, čo tomu bráni je určitá uzavretosť vysokých škôl, ktorá ale vyplýva z dikcie zákona, ktorý momentálne platí v kombinácii s financovaním. Je to trošku zložitejšie na vysvetlenie, lebo v tom zákone nie je napísané, že škola nesmie byť otvorená, alebo musí byť uzavretá, ale tie nastavenia, ktoré tam sú, ktoré idú veľmi hlboko dovnútra vysokých škôl a definujú, aké orgány majú mať, aké časti univerzít atď., ako sa majú kreovať atď., to ide veľmi do hĺbky a neumožňujú riešiť tie veci iným spôsobom. Neuvoľňujú ruky univerzitným vedeniam a toto je trošku problém. Čiže podľa môjho názoru, ak by sa posunulo vysoké školstvo dopredu na Slovensku, treba univerzity otvoriť a to prostredníctvom zmeny systému riadenia vysokých škôl vo vnútri... zákon dal väčší priestor pre vysoké školy upraviť si svoje vnútorné postupy, procesy, organizačné štruktúry samej tej univerzite."
Zuzana Hanzelová: "S týmto ten návrh nemá problém, pretože hovoríme tam o tom, že chceme upravovať riadenie, chceme posilňovať integritu vysokých škôl, to znamená univerzita je ten nositeľ tej subjektivity tej školy, ona si má veci upraviť a chceme dať viac právomocí a je to v súlade s autonómiou vysokých škôl, ktoré naozaj je istou akademickou hodnotou, ktorá sa stáročia rešpektovala zo strany vládnej moci, či to bol kráľ alebo dnes je to demokratická republika. Čiže tento krok chceme urobiť a nepredpisovať všetko v zákone, len základné veci, ostatné si dorieši univerzita sama."
Zuzana Hanzelová: "Dobre, poďme teraz ďalej. Máme na Slovensku situáciu, že prichádzajú k nám aj noví investori a nemajú pracovníkov, ktorí by boli dostatočne kvalifikovaní. To už je súčasná situácia, bude to predpokladám za súčasného stavu len horšie, ak sa nemýlim, opravte ma, pán Ftáčnik. Ako teda chcete riešiť práve toto, že niektoré odbory, ktoré sú perspektívne aj na Slovensku a potrebujeme ich, sú neatraktívne a študenti tam nechcú študovať."
Milan Ftáčnik: "Ja myslím, že to takto celkom nestojí, ako ste to povedali, že by nechceli študovať. My sme aj z dôvodu hodnotenia kvality uprednostňovali na vysokých školách a jednotlivé školy takto predkladali svoje akreditačné spisy, skôr akademický typ vzdelávania. Systém vzdelávania a stupne vzdelania tak, ako sú rešpektované v rámci UNESCO, poznajú aj akademický a tzv. profesijný typ vzdelávania, kde ten profesijný vás pripravuje priamo pre pôsobenie v praxi. My máme v zákone upraveného bakalára, ktorý môže študovať na profesijne orientovanom študijnom bakalárskom programe, ale keď sa reálne opýtate, koľko takýchto programov poskytujú naše vysoké školy, tak je to veľmi číslo blízke nule. Je to preto, že za ten program získali menej bodov do akreditácie. Jednoducho sa to neoplatilo tej škole to robiť a ani finančne to štát nepodporoval a teraz prichádza doba, lebo pred desiatimi rokmi takáto doba nebola, taký tlak podnikov na to, že pripravte nám ľudí, ktorí budú pôsobiť v konkrétnych projektoch, konkrétnych podnikoch. Teraz sa zisťuje, že my potrebujeme aj tento typ vzdelávania. Človek, ktorý má viac praktické vedomosti, ktorý prešiel praktickými zručnosťami a je pripravený po skončení školy relatívne rýchlo sa adaptovať a nastúpiť do pracovného procesu. Čiže my v našom programe hovoríme, ďalším reformným krokom je podpora rozširovania profesijne orientovaných bakalárskych programov v spolupráci so zamestnávateľmi. Oni by mali mať tiež vplyv na to, aký ten absolvent bude. Samozrejme, nie tak, že pripravujeme absolventa pre konkrétny podnik, pretože to by bola úzka špecializácia, my nevieme, či za desať rokov také povolanie, také zamestnanie bude existovať, vzhľadom na tie zmeny technologické, ktorých sme svedkami v posledných rokoch. To znamená, musíme toho absolventa pripraviť adaptabilne, ale mal by byť aj profesne orientovaný. Čiže študent si bude môcť vybrať medzi akademickým programom, alebo profesijným programom a tie profesijné programy budú podstatne viac prepojené na prax."
Zuzana Hanzelová: "Organizácia M.E.S.A. 10 si zobrala tento nápad a teda čiastočne upozorňuje na to, že aby sa tie školy alebo teda tie profesijné programy, ako hovoríte pán Ftáčnik, nenašili príliš na tie potreby konkrétnych firiem. Pán Redhammer, vy vidíte v tomto riziko, že keď to bude v spolupráci s podnikateľmi, že to bude našité na konkrétnu automobilku, ktorá možno o 15 rokov, keď tu nebude dajme tomu, tak bude mať ten človek problém, lebo bude naučený iba práve na tú konkrétnu ako keby prácu?"
Robert Redhammer: "Ja by som to videl trošičku ináč. My ako by automaticky vždy keď hovoríme o vysokom školstve sa sústreďujeme na formát univerzít, akademických univerzít, akademického vzdelávania a zabúdame na to, že to vzdelávanie ako také má niekoľko prvkov, niekoľko elementov, takých čŕt. Samozrejme, je to výchova, je to aj všeobecné vzdelávanie, ale je to aj profesná príprava. Žiaľ, ako ten systém financovania a motivácie sa odklonil od tých snáh, alebo motivácií k profesnej príprave a je viac-menej všeobecno vzdelávací. Takisto nie je dostatočne motivačný pre špičkové vedecké výkony na tej druhej strane, keď to teda porovnávame a ako keby všetko sa tlačilo do jedného takého stredu akademického všeobecného vzdelávania, to je náš pocit aspoň niektorých rektorov. To, čo chýba je špecializácia alebo diverzifikácia, alebo taká rôznosť, pestrosť toho vysokoškolského vzdelávania. Čiže okrem všeobecno-vzdelávacej funkcie, ktorá je veľmi dôležitá v spoločnosti, potrebujeme výrazne lepšie iným spôsobom hodnotiť a financovať výskum vedecký, ktorý dosiahne na svetovú špičku a na druhej strane profesnú prípravu pre potreby priemyslu. To jednoducho potrebujeme. Teraz aj z hľadiska kvality. Hodnotenie kvality výstupov a práce jednotlivých pracovísk, ktoré zabezpečujú študijný program napríklad pre profesijné vzdelávanie, bude určite iný ako ten akademický, alebo ten silne výskumný, vedecký výskumný. A môže byť kvalitné a môže byť menej kvalitné. Ale to očakávanie je iné, čiže musia tam byť aj iné kritériá. Takže ja si to viem predstaviť, musíme o tom diskutovať, pretože to, čo Slovensku najviac chýba vo vysokom školstve je priemet potrieb spoločnosti, a to sú práve tieto dve ako keby krajné situácie v tom vzdelávaní, profesijné a vedecké. To ešte neznamená, že sa to nedá vhodným spôsobom občas kombinovať, ale tie funkcionality a tie motivácie sú tam iné. Čiže myslím si, že je to správne, že sa o tom začína hovoriť, či takýto systém, alebo takýto návrh cez profesijné bakalárske študijné programy, či to je to správne, alebo jediné, alebo to najlepšie, to je myslím si, že práve teraz vecou na diskusiu, ale určite sa musí v tejto veci niečo urobiť."
Zuzana Hanzelová: "Dobre, poďme ďalej, lebo už nás naozaj tlačí. Je tu ešte jedna vec, ktorá veľmi zarezonovala v tejto predstavenej reforme, a to je tá možnosť, že nejaká časť študentov by platila za vysoké školstvo. To je vždy kontroverzná vec, samozrejme, že zadarmo je lepšie, ako keď si niekto platí pre konkrétneho študenta. Pán Ftáčnik, ten nápad je taký, že teda tí, ktorí by urobili prijímačky, budú mať bezplatné štúdiá a nejakí ľudia pod čiarou by potom mohli mať šancu si ako keby zaplatiť to štúdium. Prečo je tento návrh podľa vás dobrý a čo má riešiť."
Milan Ftáčnik: "Musím povedať, že sa mnoho novinárov a mnoho médií sústredilo práve na túto otázku, lebo je naozaj veľmi citlivá. Jednak pre študentov, pre ich rodičov pre celú verejnosť. A my sme sa pozerali na ten problém takým spôsobom, že u nás je garantované ústavou bezplatné vzdelávanie. Bezplatné vzdelávanie na základných a stredných školách a na vysokých školách to má dva limity. Jeden sa volá schopnosti uchádzača, to znamená musíte urobiť prijímačky, vtedy máte nárok na bezplatné vzdelávanie a ten druhý limit, tá druhá podmienka ústavná, sú možnosti spoločnosti. Ak dnes spoločnosť je schopná zaplatiť 200-tisíc vysokoškolákov za verejné peniaze viac-menej, okrem tých, ktorí chodia na súkromné vysoké školy, tak vlastne to sú tie možnosti spoločnosti reálne dané a títo študenti aj v budúcnosti budú študovať zadarmo. Takto to my vnímame. My sa pýtame otázku, pomohlo by, keby sme vysokej škole umožnili, aby okrem tých prijatých študentov mohla prijať ďalších, od ktorých by si ale vypýtala finančné prostriedky, o tomto chceme diskutovať, ale len z pohľadu zvýšenia dostupnosti. To znamená tí, ktorí by boli nad čiarou, by naďalej boli bezplatne, to znamená neplatili by za štúdium. Tí, ktorí by ale mali záujem študovať odbor, ktorý možno nie je taký atraktívny na trhu práce, ale oni ho chcú študovať, je o to veľký záujem, tak by boli nútení si za ten odbor zaplatiť. Bola by to aj taká istá regulácia. Čiže túto diskusiu chceme otvoriť. Netlačíme teda spoplatnenie, aby sme spoplatnili vysoké školstvo, určite by to narazilo na ústavné limity, ktoré som spomínal, nie je to náš cieľ, ale chceme diskutovať o zvýšení dostupnosti. Lebo ako som spomínal na začiatku, ešte stále Slovensko v podiele vysokoškolákov na tisíc obyvateľov zaostáva zhruba o 10 percentuálnych bodov za vyspelou Európou. Čiže ešte potrebujeme aj viac vysokoškolákov, aby sme sa vyrovnali tomu, čo funguje v iných európskych krajinách. Otázka, keď to nevie celkom zaplatiť spoločnosť, hoci tu hovoríme v tom programe aj o zvyšovaní prostriedkov z verejných zdrojov na úroveň priemeru OECD, respektíve Európskej únie, či by to spoplatnenie nepomohlo. Ak sa ukáže, že to je politicky nepriechodné, že to nepomáha zvýšeniu dostupnosti, ten cieľ jednoducho z toho programu vypustíme a nebude tam ďalej figurovať. To znamená, to nie je taká radikálna zmena..."
Zuzana Hanzelová: "Čiže testujete vody ako keby?"
Milan Ftáčnik: "Áno, testujeme, akým spôsobom sa k tomu postavia politici, ako verejnosť, ale rozhodne to nie je tlačenie spoplatnenia tak, ako ho poznáme v iných krajinách, kde platí vlastne každý študent a štát potom rieši, akú pomoc tým, ktorí by bez toho nemohli, bez pomoci štátu nemohli študovať."
Zuzana Hanzelová: "Pán Redhammer, záver relácie, máme ešte dve minútky. Niektoré oblasti ten návrh nerieši, napríklad zmenu financovania vysokých škôl, aby teda nedostávali peniaze za konkrétny počet študentov ale aj za iné parametre a za kvalitu. Dá sa podľa vás urobiť dobrá reforma, ktorá ale nerieši takú zásadnú vec ako sú peniaze?"
Robert Redhammer: "Ja nemám pocit, že by sa tam nehovorilo o tom, že aj financovanie následne teda bude reflektovať tie ciele, toto je len vymenovanie cieľov a bez zmeny financovania to samozrejme nepôjde. Ja opätovne poukážem na to, že tie školy, ak majú dosiahnuť špičkové výkony, musia byť k tým špičkovým výkonom motivované. Po prvé, treba im rozviazať ruky, hlavne vo vnútornom riadení a po druhé, treba ich motivovať finančne tým, že za tie najlepšie výkony v danom type činnosti budú viac prémiovo oceňovaní, odmeňovaní. Teda motivovať. Vo vedeckom výskume sú to úplne iné ciele, lebo tam je primárny cieľ dosiahnuť nové poznatky a poskytnúť ich do tej pokladnice celosvetového poznania a publikovať ich v renomovaných časopisoch a pri tomto procese sa vzdeláva. A takisto je to iné, ako keď sa profesne pripravuje niekto pre prácu v nejakej spoločnosti, alebo v nejakom odbore. Čiže musia byť iné kritériá, hodnotenia kvality výstupov aj kvantity výstupov, lebo sú iné."
Zuzana Hanzelová: "Pán Ftáčnik, záverečné slovo, môžete reagovať."
Milan Ftáčnik: "Zrejme budeme musieť napísať tie ciele zrozumiteľnejšie, pretože chceme ísť aj do oblasti financovania, musíme. Predstava, že bez peňazí sa dá urobiť reforma, či základného, stredného alebo vysokého školstva, je úplne nereálna. Našou úlohou je identifikovať, kam by tie peniaze mali ísť, čomu majú pomôcť tie ciele. Čiže počítame s tým, že ten systém, ktorý motivuje školy iba nabrať čo najväčší počet študentov sa musí zmeniť a musia sa doňho vložiť aj tie kvalitatívne parametre, tá motivácia, o ktorej hovoril pán rektor. Určite je to súčasťou reformy, rovnako ako požiadavka, aby štát počítal s tým, že na takéto ciele bude musieť alokovať viac peňazí."
Zuzana Hanzelová: "Úplne záverečná krátka otázka, pán Ftáčnik na vás, reforiem už bolo predstavených niekoľko v rôznych oblastiach, stále sú nejaké štúdie, reformy, aké reálne je, že táto reforma bude aj v realite?"
Milan Ftáčnik: "My sme naposledy prijali predstavu o zmenách vo vysokoškolskom vzdelávaní v roku 2000, to je posledný vládny materiál, podľa ktorého sa odvíjali všetky tie ďalšie kroky v oblasti legislatívy a financovania. Keď tento dokument, ktorý predstaví pán minister začiatkom budúceho roku, získa podporu koalície aj opozície a stane sa celospoločenským dokumentom, má veľkú šancu na to, že bude mať možnosť sa aj zrealizovať a dostane aj peniaze na to, aby sa to mohlo skutočne stať."
Zuzana Hanzelová: "Na to si teda samozrejme počkáme. Páni, ďakujem, že ste prišli, dovidenia."

Reforma vysokých škôl

[Rádio Slovensko, 12:30 28/11/2016]