Rektor STU: Nutne potrebujeme viac učiteľov informatiky [zive.sk]

Keď štát nezmení financovanie vysokých škôl a nezahrnie do vzorca požiadavky trhu práce, odliv študentov do zahraničia sa nezastaví.
IT sektor zamestnáva na Slovensku momentálne 50 tisíc ľudí, rastie export počítačových služieb a zamestnanci sú veľmi adaptívni a flexibilní, takže po strate zamestnania si vedia nájsť nové pôsobenie oveľa rýchlejšie ako v iných odvetviach, čoho dôkazom boli severské krajiny.
Do budúcnosti ale hrozí, že nových informatikov nebude mať kto vychovávať. Myslí si to rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer.
Alarmujúci stav za pár rokov
Predstaviteľ akademickej obce pripomenul, že už 1. novembra začne pre všetky štátne a verejné inštitúcie platiť povinnosť komunikovať medzi sebou výlučne elektronicky. Požiadavky na počet počítačových odborníkov sa tak môže len zvyšovať.
Robert Redhammer Už dnes ale podľa IT firiem chýba na trhu práce viac 10 tisíc ľudí, ktorých by vedeli v najbližšom období zamestnať, konkretizoval na konferencii Itapa šéf Atosu a člen prezídia IT Asociácie Slovenska Emil Fitoš.
„Budeme potrebovať veľa ľudí, ktorí rozumejú informatike, procesom, mnohým ďalším veciam a neraz sú interdisciplinárni,“ uviedol Redhammer s tým, že naďalej evidujú záujem mladých ľudí študovať IT odbory.
Na druhej strane za problém označil vysoký počet absolventov stredných škôl, ktorí uprednostňujú zahraničné školy. „Treba sa snažiť vyvarovať tomu, aby odchádzali, lebo sa už potom nevrátia,“ vystríha.
Robert Redhammer o odchode absolventov stredných škôl do zahraničia a chýbajúcich učiteľoch informatiky:
Rektor upozornil, že počet študentov všetkých smerov len v susednom Česku údajne narástol v posledných rokoch z 20 tisíc na 30 až 35 tisíc, čo popísal ako „veľmi alarmujúci stav“.
Ideál by oproti tomu nenastal ani za predpokladu, že všetci začnú navštevovať slovenské školy. „Stále je veľa mladých ľudí, ktorí chcú študovať informatiku na Slovensku, avšak máme málo učiteľov,“ dodal.
„Budeme potrebovať veľa ľudí, ktorí rozumejú informatike, procesom, mnohým ďalším veciam a neraz sú interdisciplinárni.“ Robert Redhammer, rektor STU
Dilemu čo ďalej nemajú
Redhammer nežiadúci stav demonštroval na číslach, keď porovnal počet študentov na jedného učiteľa v rôznych odboroch. Zatiaľ čo stavebníctve ide o 15 študentov na pedagóga, v informatike je to viac ako dvojnásobok - 38 študentov. Situáciu sa podľa neho ani nedarí zlepšovať.
„Nedarí sa presviedčať mladých ľudí, aby prišli učiť informatiku svojich ďalších mladších kolegov,“ poznamenal Redhammer, niekdajší dlhoročný dekan Fakulty informatiky a informačných technológií.
Problém vidí v motivácii absolventov univerzít pokračovať v kariére na školách. Kým nástupný plat učiteľa sa nachádza na úrovni 575 eur, v komerčnom sektore vyštudovaný IT odborník môže získať až 1500 eur a v rozhodovaní má tak jasno.
Za príčinu považuje spôsob financovania VŠ, v rámci ktorého sa do vzorca premieta počet študentov jednou tretinou a ak sa niektorí k štátniciam nedostanú, tak možno jednou šestinou.
Robert Redhammer o súčasnom modeli financovania škôl:
„Všetko ostatné sú iné parametre a výkony, ktoré učitelia musia robiť, aby si zarobili na plat. Musia písať publikácie, uchádzať sa o projekty, granty. Toto všetko samozrejme vyžaduje čas, ktorý sa nemôžu venovať študentom. Ak sa teda venujete naplno študentom, máte menšiu výplatu,“ kritizuje Redhammer.
Zároveň naznačil nedostatky v hodnotení odborných článkov. „Ak by boli svetovo nové, určite to má hodnotu. Ale ak sa len počítajú čiarky, tak je potom otázne, či je to nastavené správne,“ konštatoval.
„Nedarí sa presviedčať mladých ľudí, aby prišli učiť informatiku svojich ďalších mladších kolegov.“ Robert Redhammer, rektor STU
Na požiadavky trhu nereagujú
Ilustračná snímka (zdroj: Shutterstock.com) Neuspokojivý vývoj vraj môže zmeniť zmena financovania najvyššieho stupňa vzdelávania. Usilujú sa o ňu už päť rokov, počas ktorých sa v kresle šéfa rezortu školstva vystriedalo päť rôznych ministrov a optimistickejší výhľad nemajú ani dnes, tvrdí rektor.
Nepýta pritom od štátu viac peňazí. „Nehovorím, že všetkým treba zvýšiť platy, hoci všetci by mali mať vyššie platy. Kritické je prerozdeľovanie medzi odbormi,“ spresňuje.
Myslí si, že kľúčové je zakomponovať do výpočtu požiadavky trhu práce a praxe, nielen záujem študentov. Podčiarkol to príkladom konštruktérmi: „Firmy ich zúfalo potrebujú, ale nikto za nich nechce študovať.“
Robert Redhammer o tom, čo by sa malo zmeniť v modeli pre rozdeľovaní peňazí v školstve:
Väčšie zainteresovanie podnikov
Tlačový brífing Roberta Redhammera a Emila Fitoša na konferencii Itapa (zdroj: Itapa.sk) Vyzval tiež k väčšej spolupráci s firmami, ktoré síce už dnes pomáhajú vybavovať laboratória a participujú na prednáškach. Domnieva sa však, že stále to nie je v dostatočnom rozsahu. „Nie je to zadarmo, ale za prípravu a zameriavanie študentov na problémy firiem,“ nabáda podnikateľov.
Ponúknuť by vraj mohli aj vyššiu úroveň spolupráce. Okrem dohôd o príprave študentov na konkrétne špecifické podmienky napríklad formou diplomových prác si dokáže predstaviť, že komerčný sektor poskytne financie na stabilizovanie pedagogických síl a ich motivovanie v prospech tém podniku.
Na záver vyzval k spoločnému postupu firiem a škôl. Kritiku adresoval i do vlastných radov: „Vždy to dopadne tak, že sa opýtajú reprezentácie škôl a ako bolo aj nedávno, sedem bolo za diskusiu a riešenie problémov a 16 za zachovanie súčasného stavu.“
„Nehovorím, že všetkým treba zvýšiť platy, hoci všetci by mali mať vyššie platy. Kritické je prerozdeľovanie medzi odbormi.“ Robert Redhammer, rektor STU
Bojujú o európske projekty, zlepšenie prostredia
Slovenská technická univerzita sa v najbližšom období zameria na zlepšovanie prostredia pre štúdium a výskum. Pomôcť majú štrukturálne fondy Európskej únie. Zlepšenie sa dá očakávať na strane priestorov aj prístrojov.
„Doteraz sme sa venovali viac-menej úspore energií a opatreniam, ktoré nám generujú vnútorné zdroje. Teraz sa budeme viac venovať kultúrnej stránke a príjemnému prostrediu,“ prezradil pre Živé.sk Redhammer.
Súčasne bojujú o takzvané tímingové projekty, ktorých je len niekoľko v rámci celej Európy. „V prvej fáze sme boli zo 160 projektov vyhodnotení ako ôsmi. Slovensko celkovo zabodovalo a malo až štyri schválené projekty,“ pochválil sa rektor.
Z asi 30 najlepších projektov vyberú desať najlepších o necelý mesiac. Inštitúcie získajú približne 15 miliónov eur na obdobie piatich rokov.