Rektori a študenti chcú viac peňazí [TA3]

Peter Bielik, moderátor: „Som veľmi rád, že v štúdiu televízie TA3 môžem privítať najprv rektora Slovenskej technickej univerzity Roberta Redhammera, vitajte u nás.“
Robert Redhammer, rektor STU, podpredseda SRK: „Dobrý večer.“
Peter Bielik: „Ako aj generálneho riaditeľa Sekcie vysokých škôl na ministerstve školstva, pána Jozefa Jurkoviča.“
Jozef Jurkovič, gen. riaditeľ sekcie vys. škôl, MŠVVaŠ: „Dobrý večer.“
Peter Bielik: „A je tu s nami aj Bálint Lovász, predseda Študentskej rady vysokých škôl, vitajte.“
Bálint Lovász, predseda Študentskej rady vysokých škôl: „Dobrý večer.“
Peter Bielik: „Páni, ďakujem veľmi pekne za to, že ste si našli čas pre divákov televízie TA3. Je to pomerne čerstvá téma. Hneď na úvod sa musím, pán rektor, opýtať, šesťdesiat miliónov eur v rámci celého rozpočtu nie je nejaká prevratná položka. Na druhej strane je to dosť veľká položka na to, aby sa v poslednej fáze, na poslednú chvíľu ešte menili rámce štátneho rozpočtu, tak, ako boli stanovené pre jednotlivé ministerstvá. Ja viem, že ešte je to pomerne ohybný proces, lebo sa návrh nachádza v parlamente a nie je definitívne schválený, ale komu presne ste teda určili alebo adresovali túto výzvu? Je to parlamentný výbor pre školstvo, sú to poslanci Národnej rady, je to ministerstvo školstva, ministerstvo financií, kto by vám s tými šesťdesiatimi miliónmi mohol pomôcť?“
Robert Redhammer: „Ďakujem za pozvanie do dnešnej relácie. V prvom rade dovoľte mi, aby som povedal, že ide o vyhlásenie všetkých troch reprezentácií vysokých škôl, tak, ako zákon dáva tento mandát a rámec. Druhá vec, že ide o schvaľovanie štátneho rozpočtu na budúci rok, kde vysoké školy majú približne päťstomiliónový rozpočet. To je štandardné financovanie vysokých škôl, ktoré je na úrovni predchádzajúceho roka, teda roku 2018, po zohľadnení valorizácie v priebehu roku 2018. Čiže nie je tam navýšenie na, na manévre, na skvalitňovanie, na, na nejaké iné, nové prvky. Tá suma šesťdesiat miliónov vychádzala ešte z analýzy, respektíve správy o stave vysokého školstva za pána ministra Čaploviča. A v roku 2016 tieto reprezentácie spolu s Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy, vysokého školstva a vedy deklarovali túto požiadavku nahlas a veľmi, veľmi jasne. A odvtedy sa stále s touto, tým pravidelným navyšovaním o šesťdesiat miliónov každoročne tohto rozpočtu na vysoké školy sa vôbec nepohlo. A bolo to preto, aby, teda preto sa požadovalo to navýšenie, aby sa financovanie vysokých škôl na Slovensku dostalo do medzinárodne porovnateľnej úrovne v nejakom časovom horizonte niekoľkých rokov. Takže tá požiadavka je tu dlho na stole. A teraz, vlastne ako sa zverejnilo to, aký štátny rozpočet je navrhovaný, tak vlastne tieto reprezentácie vyjadrujú opätovnú nespokojnosť. A ja v podstate teraz momentálne zastupujem pána profesora, docenta, doktora Mareka Šmida, prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie.“
Peter Bielik: „Dobre. A ten adresát tej vašej výzvy je teda kto, ministerstvo financií, ministerstvo školstva alebo poslanci?“
Robert Redhammer: „Samozrejme, tie inštitúcie, ktoré ešte môžu do, do prípravy a schvaľovania rozpočtu, štátneho rozpočtu vstupovať, to znamená predovšetkým parlament, ale samozrejme, aj obidve tieto ministerstvá.“
Peter Bielik: „Ďakujem pekne. Je to, pán generálny riaditeľ, aj otázka ešte na ministerstvo školstva alebo už je všetko s ministerstvom financií dojednané, ten rámec je uzatvorený a takáto požiadavka prichádza neskoro?“
Jozef Jurkovič: „Tak to má viacero aspektov. Ako takéto požiadavky asi nikdy neprichádzajú neskoro, čiže ten priestor v Národnej rade ešte stále je. Ale ako čo sa týka ministerstva, tak vláda rozpočet schválila a predložila ho Národnej rade na schválenie. To znamená, na úrovni ministerstva tento proces je viac-menej ukončený alebo uzavretý. Samozrejme, sú tu viaceré rozbehnuté rokovania aj s ministerstvom financií na nejaké dofinancovanie niektorých záležitostí v budúcom roku. A súčasne treba povedať, že každá, každá organizácia v nejakom rezorte alebo sektore má, samozrejme, záujem o vyššie a navýšenie zdrojov, takže to je legitímna požiadavka zo strany vysokých škôl. Na druhej strane ako vysoké školy a v prípade Slovenska ako v ostatných rokoch nominálne výdavky na vysoké školy a vysokoškolské vzdelávanie rastú. Vieme, že v niektorých štátoch aj po kríze redukovali výdavky na vysokoškolské vzdelávanie, ako, hej, čiže my sme ... stále ako investujeme do vysokých škôl a do vysokoškolského vzdelávania. Súčasne, áno, v rozpočte je viac ako päťsto miliónov momentálne transfer na vysoké školy, ale je potrebné súčasne povedať, že v budúcom roku je zvýšenie tarifných platov o desať percent v prípade zamestnancov vysokých škôl, čiže to sú ďalšie peniaze, ktoré prídu ešte na vysoké školy. Zvyšujú sa platy výskumných pracovníkov, kedy sú preraďovaní do tej istej tabuľky ako vysokoškolskí učitelia, čiže to sú ďalšie nejaké výdavky. Je dofinancovaná Agentúra na podporu vedy a výskumu, čiže tam je už od začiatku nejaký ten rozpočet tridsať miliónov. Samozrejme, každý si vieme predstaviť, že by to bolo ešte viac, ale ako aj toto už považujeme za relatívne pozitívny signál a pozitívny krok. No a súčasne, ako budú prebiehať rokovania aj s ministerstvom financií a na úrovni vlády, ako zatraktívniť celkovo pedagogické povolanie pre začínajúcich učiteľov, vrátane vysokoškolákov, čo budú zase nejaké výdavky, ktoré očakávame v budúcom roku, že ešte do kapitoly budú, bude navýšená. Rovnako tá otázka teda diskusie o študentských internátoch a domovoch, sú tam rozpracované viaceré aktivity na to, aby v budúcom roku pokračovala rekonštrukcia internátov a bolo dokončené tie projekty, ktoré boli dohodnuté.“
Peter Bielik: „Pán Lovász odpustí, ešte jedna otázka na pána rektora. Tam v tej tlačovej správe, aspoň keď som ju mal možnosť si ju preštudovať, sa hovorí o tom, že žiadate peniaze mimo tých, ktoré máte z európskych investičných a štrukturálnych fondov, na sociálnu, na sociálne podpory študentov a valorizáciu miezd. To znamená, tam je to v poriadku, v týchto jednotlivých ako keby sektoroch alebo kapitolách, obálkach, keď hovoríme o európskych peniazoch a hovoríme o sociálnej podpore študentov a hovoríme o valorizácii miezd?“
Robert Redhammer: „Treba si uvedomiť, že sociálna podpora študentov, napríklad sociálne štipendiá sú zákonom nárokovateľné. Čiže to je mechanizmus, tam sú výdavky, respektíve tituly, s ktorými vysoká škola vlastne nemôže manipulovať. Ale na samotnú činnosť vysokej školy tá vysoká škola potrebuje finančné prostriedky a tie sú, tie sú limitované. Čo sa týka eurofondov, tak áno, eurofondy, dneska máme koniec roku 2018, tento, toto programovacie obdobie začalo v roku 2014. Máme koniec piateho roku a ešte stále sme nemali možnosť siahnuť na tie peniaze. Vysoké školy, aj v tej dokrútke sa hovorilo, to bolo, myslím, stanovisko ministerstva školstva, že aby sme čerpali, aby sme sa tam obracali. No ale keď my tú možnosť nemáme reálne, tak je to problém. Tie výzvy sa začali až teraz objavovať, pred možno dvomi mesiacmi, prvé. Prvý bol tíming, ďalšie boli dlhodobý strategický výskum, teraz sa chystajú ďalšie. Ja musím naozaj pochváliť ministerstvo školstva a agentúru, ktorá s týmto pracuje, že, že sa to naozaj zdynamizovalo. Ten posledný rok je naozaj akože, že to ide, ale toto sa malo diať pred tromi – štyrmi rokmi, viete. Čiže vlastne aj vysoké školy boli relatívne nainvestované, aj do infraštruktúry, aj do ľudí, a potom zrazu tri roky nič. Tí ľudia, my sme nemali z čoho platiť, čiže oni ukončili pracovné pomery a odišli.“
Peter Bielik: „No, ukončilo sa jedno programovacie obdobie, a kým sa rozbehne ďalšie, tak to chvíľu trvalo.“
Robert Redhammer: „Áno, ale plynule malo, viete, to programovacie obdobie predchádzajúce bolo do roku 2013, plus dva roky, čiže v dvetisíc pätnástom sa to domíňalo, ale to už bol druhý rok, koniec druhého roka programovacieho obdobia. /čiže v ďalšom roku sa predpokladalo, že tie ďalšie finančné nabehnú, a nenabehli.“
Peter Bielik: „Pán Lovász, ako to teda vnímate v tých jednotlivých kapitolách, u ktorých nežiadate to zvyšovanie? Už som sa pýtal a pán rektor mi vysvetlil ohľadne sociálnej podpory študentov. Vidíte tam nejaké iné medzery? Môžeme spomenúť aj tie internáty.“
Bálint Lovász: „Samozrejme, ako treba pripomenúť jednu maličkosť, že keď, keď porovnáme financie na sociálnu podporu študentov, tak v roku 2015 to bolo päťdesiatšesť miliónov eur a v dvetisíc osemnástom to je štyridsaťdeväť miliónov, čiže skoro sedem miliónov eur pokles. Samozrejme, tam sú nárokovateľné zložky, čiže tých desať percent, čo dostane motivačné štipendium, to sa nemení v súvislosti s počtom študentov alebo tých desať percent je vždy v podstate porovnanie, porovnané, porovnateľné a tam tie, tam tie sumy sa výrazne nemenia. Môže sa meniť suma na dotáciu na stravu, môžu, môže sa stravovať menej študentov. A ja sa len pýtam teda, že ak je tam, ak je tam rozdiel siedmich miliónov eur od roku 2015, tak či sme sa snažili, alebo či teda ministerstvo školstva sa snažilo tých sedem miliónov eur napríklad dať, dať do, do rozvoja internátov alebo späť teda na podporu, sociálnu podporu tých študentov. Čo sa týka tých internátov.“
Peter Bielik: „Tam mala byť, myslím, suma päťdesiat miliónov.“
Bálint Lovász: „Čo sa internátov týka, tak tam je suma päťdesiatich miliónov eur a tam už dlhodobo, dlhodobo komunikujeme tú potrebu. Ako treba poznamenať, že naozaj, tie prvé kroky tu boli, dostali sme dvadsať miliónov eur na účet. Ale keď porovnávam, porovnáme prvé, prvú tlačovú konferenciu z decembra 2015, kedy tie, tie peniaze boli sľúbené, potom prišiel február 2016, keď Slovenská rektorská konferencia na žiadosť ešte vtedajšieho pána premiéra rozdelila tie finančné prostriedky, a len v roku 2018 sme sa k tomu vrátili, vo februári bola ďalšia tlačovka a zase štyri – päť mesiacov sme sa k tým finančným prostriedkom nedostali a tie univerzity tie peniaze dostali niekedy až v lete. Žiadať od tých univerzít, aby teraz za štyri – päť mesiacov vyčerpali tie finančné prostriedky, je viac-menej absurdné a nemožné. Tu je potrebné povedať, že tie univerzity tie peniaze nepotrebujú preto, aby, aby, tak hovorene povedané, hovorovo povedané, že vykešovali peniaze v tomto momente. Oni potrebujú preto, aby mohli prekryť tie, tie verejné obstarávania, ktoré sú veľmi komplikované a zdĺhavé. A na to, aby my študenti sme videli reálny záver tých prác, čiže ten študent, ktorý príde, vidí nové okná, vidí, vidí nový nábytok, vidí tam nové priestory pre tých študentov, tak potrebujeme, aby tie verejné obstarávania boli aspoň vypísané už v tomto roku. Vieme, že Univerzita Komenského napríklad dostala tri celá šesť milióna eur a dlhodobo komunikuje, že tie peniaze stoja na účte, lebo nemajú krytie. To je veľmi jednoduchá požiadavka.“
Peter Bielik: „No, ale uvádzalo sa tam niečo aj o energetických auditoch.“
Bálint Lovász: „A k tomu by som sa veľmi rázne chcel vyjadriť.“
Peter Bielik: „To znamená, ak majú byť spracované tie, tie budovy, a musí byť jasné, na čo tie peniaze majú byť investované.“
Bálint Lovász: „Áno. Vtedy sme riešili energetické audity a bola jasná, jasne komunikované zo strany univerzít aj, aj od nás, že financie na znižovanie energetickej náročnosti sú síce fajn, ale vtedy bolo komunikované, že to ide cez EPC projekty. Väčšina univerzít hovorila v negatívnej konotácii o EPC projektoch. Je to veľmi komplikovaný proces, nebudem do toho teraz zachádzať. My potrebujeme tých päťdesiat miliónov eur z verejného rozpočtu, a to nemá nič spoločné s energetickými auditmi. Keď sa tu hovorí o tom, že potrebujeme energetický audit na to, aby sme dostali tie finančné prostriedky, tak to nie je celkom pravda, lebo tie peniaze boli dohodnuté a vtedy, v roku dvetisíc pätnástom, keď tá dohoda vznikla, ešte o žiadnych energetických auditoch sa nehovorilo.“
Peter Bielik: „Takže vidíte problém v tom, že sú to európske peniaze a nie peniaze vlastné, štátneho rozpočtu, takže je tam iná, iná, iná intenzita spracovania alebo vykazovania.“
Bálint Lovász: „To nie je problém, môže byť nad rámec. My môžeme otvoriť diskusiu, ako ideme financovať internáty nad rámec tých päťdesiatich miliónov eur, ale chceme mať garanciu, že to, čo bolo sľúbené, to naozaj na tie účty škôl dorazí.“
Peter Bielik: „Pán generálny riaditeľ, rozdeľme si to na drobné, ak môžem navrhnúť. Na prvý pohľad je pomerne zarážajúci nepomer v peniazoch. Ak teraz hovoríme o tom celkovom finančnom rámci, ktorý je dohodnutý na koaličnej úrovni a na vládnej úrovni, tak vidíme, že zo štátneho rozpočtu jedna miliarda dvadsaťsedem stotín je z rozpočtu, to teda znamená z našich vlastných peňazí, a zo štrukturálnych fondov, vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu je iba osemdesiatosem celá osem milióna. To je naozaj veľký nepomer. Ako tomu máme rozumieť? Súvisí to s tým, čo hovoril aj pán rektor, teda že tu bolo isté hluché obdobie nejakých troch rokov pri čerpaní eurofondov, alebo ako by ste vysvetlili tento nepomer?“
Jozef Jurkovič: „Ja by som možno najskôr zareagoval na niektoré veci, ktoré odzneli. Samozrejme, akože však vieme, že boli problémy pri vypisovaní výziev, operačný program bol vlastne zastavený, čiže kolegovia vrátane pani ministerky spravili strašne, strašne množstvo krokov na to, aby odblokovali operačný program Výskum a inovácie. Ale aj ministerstvo hospodárstva robilo nejaké výzvy, kde sa mohli zapojiť aj vysoké školy, a ten dopyt bol veľmi malý, hej. Čiže je, je tu stále priestor aj v tých veciach, ktoré sú spustené, aj v tých výzvach, ktoré sú zverejnené, že tam vidíme nižší dopyt aj zo strany aj akademického prostredia, ako by sa očakával. Druhá vec je, samozrejme, že tie veľké výzvy v podstate ešte sa len rozbiehajú, a ako uvidíme, aká bude reakcia prípadne zo strany vysokých škôl a ako sa podarí to čerpanie rozbehnúť. Úspory v sociálnej oblasti, tie ostali v systéme. Akože, ak, ak teda ste tam identifikovali nejaký, úsporu sedem miliónov, tak tá úspora akože je stále vo vysokých školách a používajú ju vysoké školy, čiže ako slúži to na vysokoškolské vzdelávanie a tvorivú činnosť, hej, čiže z toho profitujú študenti. To je otázka, že či teda zvýšime o päť eur sociálne štipendium, minimálnu výšku, alebo motivačné štipendium, alebo príspevok na ubytovanie študentov. Nám sa zdalo nateraz efektívnejšie znížiť možno výdavky na sociálnu oblasť a investovať to do samotnej prevádzky alebo do činnosti vysokých škôl, pretože vysokoškolskí učitelia a tvorivá činnosť sú základom pre kvalitné vysokoškolské vzdelávanie. Tým nechcem podceňovať kvalitu sociálnej infraštruktúry. Energetické audity, alebo ako z môjho pohľadu to je prioritne o tom, že sú, je tu možnosť, ako nejakým pákovým efektom získať väčší investičný balík zo súkromných zdrojov na rekonštrukciu internátov, hej, čiže do obnovy budov. Čiže, ak sa nám podarí cez súkromný kapitál, lebo teda tie EPC projekty sú založené na súkromnom kapitále, spraviť hrubé stavby, hrubé úspory, tak ako ten, tak sa môžeme baviť o výrazne väčšom balíku, ako len o tých päťdesiat miliónov. Samozrejme, znamená to kooperáciu na strane ministerstva financií, ktorí spravili množstvo krokov, čo sa týka úpravy legislatívy, bola tam intenzívna komunikácia so samotnými vysokými školami. A čiže hovoriť teraz, že my tieto peniaze alebo nemáme záujem, lebo je to nejaké komplikované, to asi nie je úplne šťastné riešenie. Proste berme to tak, je tu možnosť, kde tie hrubé stavby, hrubé investície je možné akože robiť cez súkromný kapitál, čiže nenavyšuje to deficit verejných.“
Peter Bielik: „Ale energetický audit zostáva podmienkou, je.“
Jozef Jurkovič: „Energetický audit je tam podmienkou na to, aby ste mohli vyhodnotiť, že či tá investícia je návratová, hej, to znamená, či tie úspory na energiách sa vám v priebehu, ja neviem, piatich – desiatich rokov vrátia. Ak nie, tak potom, samozrejme, musíte hľadať iné možnosti, ako investovať do tej budovy, či už teda, ja neviem, zatepľovanie budov, oprava striech, oprava rozvodov, výmena osvetlení a tak ďalej, hej. Čiže ako ten proces.“
Peter Bielik: „Dobre, ale to si musí univerzita urobiť sama na vlastné náklady, takýto energetický audit.“
Jozef Jurkovič: „Tak môžeme sa zase baviť o tom a diskutovať o tom, že či je možné, a to nie sú nejaké veľké peniaze, môžeme sa baviť o nejakej schéme, ako podporiť vysoké školy prípadne, aby takéto audity boli. Myslím, že taká diskusia aj zo strany ministerstva financií s vysokými školami bola.“
Peter Bielik: „Dobre, dobre. A už nakoniec len tá moja otázka, čo sa týka toho nepomeru financovania školstva zo štátneho rozpočtu a z europrostriedkov, tam by človek očakával, že tých europeňazí bude naozaj viac.“
Jozef Jurkovič: „Tak to je nejaká projekcia toho, ako sa očakáva teda nejaké čerpanie z hľadiska výziev, ktoré budú vypísané. Momentálne sú, čo sa týka napríklad operačného programu Ľudské zdroje, sú prioritné výzvy, hlavne čo sa týka zase regionálneho školstva, pripravujú sa výzvy aj pre vysoké školy, ale ako je to momentálne takto projektované, hej, čiže.“
Peter Bielik: „Pán rektor.“
Robert Redhammer: „Tak ono to je len jeden fragment, ako treba to vidieť v súvislostiach. A na, na, v operačnom programe Výskum a inovácie, tam je podstatne väčšia čiastka, na ktorú môžu vysoké školy dočiahnuť. Ste spomínali, že ministerstvo hospodárstva pripustilo vysoké školy, o to sme museli veľmi dlho bojovať. A najprv musia teda ale podnikatelia požiadať o inovačné projekty a tam je trošku problém. A vysoké školy, alebo školy aj stredné odborné napríklad môžu privziať, pribrať si do, ako partnera do tých, do tých projektov inovačných, ale to sú inovačné, pre nás je dôležité výskumné projekty. A teraz ale sa bavíme o financovaní normálneho, riadneho chodu univerzít, a teraz nielen prevádzka, ale normálny akože rozvoj univerzít, toho, tej činnosti. Tam je totiž rozdiel medzi štrukturálnymi fondmi, tie sú predominantne určené na odstraňovanie disparít regionálnych, to znamená nedostatkov, a tie sú predominantne určené na investície. Ale opäť, ten hlavný zdroj je operačný program Výskum a inovácie, to znamená na výskum. Takže pracoviská výskumné, univerzitné vedecké parky, veľmi úspešná schéma, po celom Slovensku sú vlastne vybudované na siedmich vysokých školách moderné pracoviská, akurát že nemajú tie univerzity zdroje na prevádzkovanie, na, na to, aby tam pracovalo tri – päťkrát viac, viac ľudí, mladých ľudí. A o tom to, o tom to je.“
Peter Bielik: „No, to som počul, že nakúpila sa pomerne, pomerne zaujímavá prístrojová infraštruktúra.“
Robert Redhammer: „Áno.“
Peter Bielik: „A je niekde uložená, zatiaľ zabalená v krabiciach. Je to tak?“
Robert Redhammer: „Nie, to nie je celkom tak, ona sa využíva. Ona sa využíva, lebo jednoducho to potrebujeme a my to využívame, ale mohli, mohlo by tam byť päťkrát viac doktorandov, ale na nich už nemáme zdroje, tie projektové, tie, ktoré nám chýbajú. Keby sme mali väčšie projektové zdroje, to znamená zo súťaživých zdrojov v rámci štandardných schém, tak sa rozrastajú tie pracoviská, ktoré sú úspešné v projektoch. Čiže my by sme aj privítali, keby značná časť alebo podstatná časť týchto projektových, tých, týchto aditívnych zdrojov išlo na projektové financovanie, napríklad grantové agentúry pre výskum, pre, pre kultúrne a edukačné aktivity a tak ďalej. Čiže tých, tie mechanizmy existujú. Mne sa zhodou okolností dneska dostal do ruky taký graf, kde bol vývoj, vývoj tohto projektového financovania z domácich grantov, zo slovenských grantov rôznych škôl v čase. A to veľmi prudko kleslo okolo roku 2009 – 2010, to spadlo dolu. A my sme sa, pomaly sa teraz šplháme hore, ale stále nie sme tam, kde sme boli v roku 2009 – 2010. A ja si pamätám, že v tom čase, v tom čase my sme videli, ako niektoré pracoviská rástli, mali tam veľa mladých ľudí. Samozrejme, oni potom po čase odišli, ale v rámci doktorandúr, postdoktorand boli projekty riešené a mnohé výsledky aj, aj v spolupráci s praxou, normálne to žilo. A iné pracoviská odumierali, jednoducho nemali, neboli úspešné, ani sa nepokúšali a postupom času zanikali. Potom sa museli zlučovať a univerzity robili reorganizácie.“
Peter Bielik: „Dobre.“
Robert Redhammer: „Takže toto by sme potrebovali, to je veľmi dôležitý krok k tomu, aby sme ozdravili vysoké školstvo.“
Peter Bielik: „To je, samozrejme, úplne zásadná otázka, čo s tým urobiť, a či je to len v jednotlivostiach, alebo či urobiť úplne novú štruktúru vysokého školstva. Poďme teda k tým šesťdesiatim miliónom, ktoré teraz žiadate touto výzvou, to znamená tie peniaze, ktoré majú zvýšiť kvalitu vysokého školstva. Čo môže šesťdesiat miliónov, pán Lovász, urobiť s kvalitou nášho vysokého školstva? Vieme, že ona tak nejak kontinuálne, alebo sa drží na jednej úrovni, alebo mierne klesá. Môže to, šesťdesiat miliónov byť nejakou rozhodujúcou sumou, ktorá toto zastaví, alebo naopak zlepší?“
Bálint Lovász: „Tak z hľadiska študentov je dôležité presvedčiť mladých ľudí prioritne ostať na Slovensku. A keď sa bavíme o sume šesťdesiatich miliónov eur, tak to nie je suma, ktorá by nás spasila a výrazne by zmenila či už kvalitu, kvalitu vzdelávacieho procesu alebo kvalitu prostredia. Ale vidíme tu, že napríklad ministerstvo financií dlhodobo akosi žiadalo od školského prostredia nejaké veľké reformy. A teda treba povedať, že prvé dva zákony prešli parlamentom, čiže nejaký náznak reforiem tu je, ministerstvo školstva prvé kroky spravilo, a teda boli by sme radi, keby sa to odzrkadlilo aj, aj v tom rozpočte. Ten nástroj ministerstva školstva identifikovať tú kvalitu tu je. A my teda nehovoríme, že chceme šesťdesiat miliónov eur všeobecne do školstva a hoďme to školám a je jedno viac-menej, kam tie peniaze idú.“
Peter Bielik: „Čo by sa teda s tými malo peniazmi stať, aby sa tá kvalita zvýšila, aby sa to prejavilo v tej kvalite?“
Bálint Lovász: „Tak jednak, ak to chceme rozdeliť cez metodiku, tak tam sú ukazovatele, ktoré, ktoré hovoria o kvalite. Sú, máme špičkové vedecké tímy, akreditačná komisia identifikovala najvyššie, teda najkvalitnejšie pracoviská. Takže tie financie môžu byť, jednak, keď tie, tie financie budú, budú rozdelené na, na, na kvalitu, teda, teda existuje v rámci metodiky taká položka teda, že kvalita vysokoškolského vzdelávania, tak už to zlepší podmienky, ale z pohľadu študentov je tu veľký investičný deficit do infraštruktúry. Čiže, keď sa len pozrieme na, na tie budovy či už v Brne, v Prahe a pozrieme sa na Slovensku, tak aj keby sme investovali časť týchto finančných prostriedkov na kapitálové výdavky, alebo teda na investície do, do infraštruktúry a zlepšenia podmienok pre štúdium, tak to pre študentov by už bol istý motivačný faktor. Ale vravím, šesťdesiat miliónov eur nie je suma, ktorá, ktorá by to, by to výrazne zmenila. A ja by som ešte veľmi krátko, ak môžem, sa vrátil.“
Peter Bielik: „Nech sa páči, dokončite.“
Bálint Lovász: „Vrátil k tým, k tým internátom, naozaj len veľmi, veľmi krátko, že teda naša požiadavka, naša požiadavka smeruje naozaj len k tomu, aby, aby tu bolo vidno tú úprimnú snahu ministerstva financií a politickej reprezentácie čo najrýchlejšie začať tie rekonštrukčné práce, lebo keď sa bavíme o odlive študentov do Českej republiky, tak vieme, že v Českej republike za uplynulý, uplynulé roky len do jednej budovy investovali alebo dostavby jednej budovy investovali v Prahe stotridsaťpäť miliónov eur. A dá sa povedať, že ako reakcia na našich päťdesiat, päťdesiat miliónov eur vláda schválila v Českej republike investičný plán, kde len na internáty ide vyše sto miliónov eur. čiže ide o to, že my chceme vidieť, že tá snaha tam je. A tá snaha začína tým, že ministerstvo financií, ak sľúbi nejaké peniaze, tak dá, to dá, dá hneď na rezort školstva a nepodmieni to energetickými auditmi, nechá vysoké školy samé, aby podľa dohody s pánom bývalým premiérom aj s aktuálnym premiérom, čo Slovenská rektorská konferencia má takú dohodu, kde sú tie sumy rozpísané, na ktorú univerzitu, koľko peňazí ide, aby nechali tie univerzity vo vlastnej réžii tieto peniaze, finančné prostriedky využiť, a následne, aby sme otvorili ďalšiu diskusiu o ďalších možných financiách.“
Peter Bielik: „Nechám zareagovať pána generálneho riaditeľa a potom si dáme krátku pauzu. Nech sa páči, zaznelo tu viacero otázok, videl som, že ste si zapisovali.“
Jozef Jurkovič: „Ako v minulom roku sa uskutočnila revízia výdavkov vo vysokom školstve, v rámci nej sme identifikovali nejaké vnútorné úspory, ktoré ten systém má. Ja nehovorím teraz, že sú to nejaké spásonosné peniaze. Ale tá diskusia, ktorú sme otvorili aj s viacerými rektormi, je, ako napríklad optimalizovať štruktúru študentov. Ukazuje sa, že máme veľa študentov, ktorí sú na druhom stupni. Čiže sú to, sú tam nejaké isté, nejaké vnútorné rezervy, ktoré potrebujeme riešiť. Druhá vec je, že vysoké školy zatiaľ nie úplne pozitívne reagujú na tieto otvorené otázky, a budeme musieť hľadať nejakým, nejaké nástroje, ako, ako toto zabezpečiť. A ako som už povedal, Agentúra na podporu výskumu a vývoja, čiže hlavná agentúra, momentálne má stabilizovaný rozpočet na budúci rok a výhľadovo na ďalšie roky, čiže toto sa riešilo v minulom roku, tam nebude ju potrebné dofinancovať, čiže tam nejaká stabilizácia tých grantových schém tu je. To, čo my vidíme zatiaľ ako nejakú výzvu, je, ako naštartovať alebo aktivizovať vysoké školy pri získavaní projektov z horizontu dvadsať dvadsať, hej, kde dneska, alebo teda nového programovacieho obdobia, kde zatiaľ naše vysoké školy alebo celkovo výskumné prostredie na Slovensku zaostáva, aj čo sa týka podávania žiadostí a spolupráce teda v nejakých konzorciách, ale to je zase samostatná téma na nejakú širšiu diskusiu. Campusy, alebo teda ako nejaká kvalita infraštruktúry, samozrejme, ako je to dôležité, ako, hej, vizuálne. Ale treba povedať, že na Slovensku máme, ja ako, ja, ja ako si nedovolím tvrdiť napríklad, že campus Žilinskej univerzity, že je nejaký zastaralý, alebo že je nejaký, nejaký starý. Bratislavské vysoké školy pripravujú tiež veľký projekt, ktorý by mal ako výrazne pohnúť s rekonštrukciou a infraštruktúrou v Bratislave, hej. Čiže ako snáď sa dokončia a snáď teda bude úspešne financovaný a tá Mlynská dolina alebo niektoré ďalšie, ďalšie areály budú teda posunuté vpred. A opäť, tie energetické audity, to je pre ne pákový efekt, hej. Ako ja rozumiem tomu, že predseda Študentskej rady vysokých škôl teraz očakáva mať v rozpočte nejaké konkrétne číslo, ale to je na nejakom, to je nejaký proces, je to nejaký dialóg, hej. Čiže my si, potrebujeme naozaj ako pozrieť sa na to, čo reálne vysoké školy vyčerpali a ako sú pripravené na pokračovacie projekty. Je to aj možno impulz nejaký pre nás, že mať nejaký zásobník projektov, odkomunikovaný vysokými školami, aby sme boli pripravení, že keď bude nejaký balík finančných prostriedkov, že vieme ho hneď použiť a rýchlejšie čerpať. Čiže takéto niečo, to je aj možno nejaká výzva pre nás. Ale tie vysoké školy sú rôzne, niektoré sú pripravenejšie, niekde ten, procesy trvajú dlhšie.“
Peter Bielik: „Ešte pán rektor, nech sa páči.“
Robert Redhammer: „Ak dovolíte, ja by som k tým internátom. V každom prípade my vítame to, že je možné, že sa naštartovali tých, používanie tých päťdesiatich miliónov euro, pretože tie študentské domovy a jedálne, a študentské domovy predovšetkým, na Slovensku naozaj potrebujú rekonštrukcie. Do mnohých sa neinvestovalo až štyridsať rokov a už, mnohé z nich mali systémové poruchy už vtedy, keď boli postavené. Takže my to naozaj veľmi, veľmi vítame. Nebude to stačiť, ale, ale to má určitý proces, určitú, nábeh. A my sme naozaj finančné prostriedky dostali zhruba v máji, v júni, v lete, v lete tohto roku. Musím povedať, že ministerstvo financií do toho relatívne silne vstupovalo a zaujímalo sa o mieru rozpracovanosti každého jedného projektu rekonštrukcie, takže, takže má veľmi podrobnú mapu. A my to vnímame ako starostlivosť o ten proces, aby to dobehlo do cieľa, ale naozaj, tie procesy sú veľmi dlhé. Verejné obstarávanie najprv musíte urobiť, vyobstarávať si projektovú dokumentáciu, potom sa tá projektová dokumentácia musí urobiť, potom sa súťaží dodávateľ stavby, to je niekedy aj trištvrteročný proces, potom sa, potom sa to musí zrealizovať a potom vlastne môžete to uhradiť. Čiže od pridelenia financií po úhradu tam prebehne možno aj rok a pol v niektorých prípadoch. Tam, kde sú menšie tie operácie, výmena okien, to je relatívne jednoduché, to sa dá urobiť rýchlejšie. Tak napríklad my sme si to rozdelili, na našej škole sme to rozdelili na viacero menších operácií, výmena okien, výmena fasády na jednej budove, potom druhá budova, potom ďalší blok.“
Peter Bielik: „A to išlo rýchlejšie.“
Robert Redhammer: „A niektoré sa robia, riešia paralelne. Ale museli sme etapizovať verejné obstarávanie, pretože sme nemali celkovú sumu na to a museli sme to podmieňovať, čiže, lebo, lebo najväčší problém, a na to upozorňujú študenti, že oni to nenašli v rozpočte, explicitne tú sumu tridsať miliónov na toto na ďalší rok, preto je to predmetom aj toho vyhlásenia, ale je problém, lebo keď máte verejne obstarávať veľký, veľkú jednu budovu, ktorú treba zrekonštruovať naraz, tak potrebujete mať celú tú alokáciu finančných prostriedkov, alebo, a to v tej dokrútke nebolo, alebo máte to zazmluvnené so štátnym rozpočtom. Lenže my sme zazmluvňovaní vždy na jeden rok, aktuálne na ten najbližší, a to znamená, že veľké investičné celky tam nemáte.“
Peter Bielik: „Rozumiem.“
Robert Redhammer: „Takže aspoň, aspoň túto stranu, keby sme mali, tak niektoré univerzity, Univerzita Komenského napríklad má veľký, veľký internát v Mlynskej doline a ona s tým nevie efektívne pohnúť.“
Peter Bielik: „Chápem, chápem, pretože v kratšom čase zrejme sa dostáva na strop nejakých tých možností, čo sa týka financovania, a nemá to k dispozícii v celku.“
Robert Redhammer: „Minimálne, minimálne zazmluvnené by to mala mať, aby sa vedeli pohnúť ďalej.“
Peter Bielik: „Páni, teraz si dáme krátku prestávku, o malú chvíľu sme späť. Sme naspäť v Téme dňa, rozprávame sa o vysokom školstve. Páni, veľmi pekne ďakujem za doterajšie postrehy. Skúsim to trochu obrátiť, predsa len, dostaneme sa už teda k tej konkrétnej sume, o ktorú, o ktorej hovorí vaša výzva, reprezentácií vysokoškolských organizácií, je to šesťdesiat miliónov eur. Viem si predstaviť, a je to pomerne obľúbená replika ministra financií Petra Kažimíra, ktorý hovorí, no dobre, tak keď chcete viac peňazí, najprv zvýšte vy kvalitu a potom vám môžeme dať dodatočne nejaké ďalšie peniaze. Vidíte to aj vy v tomto garde, že teda najprv by malo niečo urobiť sa na pôde tých vysokých škôl, najprv by sa mala preukázať napríklad vyššia konkurencieschopnosť tých absolventov, ktorí odchádzajú z vysokých škôl, istá väčšia efektívnosť v tom, koľko tých vysokých škôl máme a že sa nie každá jedna drží zubami, nechtami pri živote, pretože má istý počet študentov a otvára vždy len odbory, ktoré sú pomerne sexi, každý tam chce ísť, pretože málo povinností a málo, málo vedomostí tam musí preukazovať, no ale má vysokú školu, hej, je to, je to pomerne zaujímavé, nevidíte to naozaj aj, aj v tomto garde, viete si tú šachovnicu otočiť a pozrieť sa na to z hľadiska ministra financií, od ktorého teda pýtate peniaze, ale on od vás pýta najprv vyššiu kvalitu? Skúsme u študentov.“
Bálint Lovász: „Ja len veľmi krátko, ako takto. Ja nezodpovedám za univerzity a mojou úlohou je prezentovať náladu a názor študentov. Študentov zaujíma.“
Peter Bielik: „No, aký máte z nich dojem, keď, keď opúšťajú vysoké školy, uplatnia sa v tom obore, ktorý študovali? Viem si predstaviť, že lekári idú na dračku, viem si predstaviť, že IT-čkári idú na dračku, ale, ale už keď sa dostaneme humanitným smerom a tak ďalej.“
Bálint Lovász: „Áno. To sa, samozrejme, diskutuje, že či sa uplatnia v praxi. Samozrejme, otázka finančných prostriedkov smeruje aj k tomu, že teda čím kvalitnejší je personál na tých univerzitách, čím kvalitnejšie je to vybavenie, tak tým je, tým je väčšia šanca na to, že ten študent sa stretne.“
Peter Bielik: „No ale vybavenie sa nové nakúpilo už predchádzajúcom v programovacom období, naozaj veľké množstvo prístrojov. A to sa ľahko obstarávalo a ľahko to prichádzalo.“
Bálint Lovász: „K tomuto sa asi vyjadrí, áno, k tomuto sa asi vyjadrí pán rektor, ale ja by som chcel povedať, poznamenať takú, takú maličkosť, že keď tí študenti, dajme tomu stredoškoláci, keď ja mám šestnásť – sedemnásť rokov, tak ja neviem pomenovať, čo je to kvalita, ja sa nepozerám na, na akreditačné spisy, alebo, alebo na vnútorný systém hodnotenia kvality. Ja tu mám nejakú emóciu, nejaký pocit, že, že či teda ten štát sa stará o tých mladých ľudí a či je naozaj záujem o tých mladých ľudí. A ak tu hráme takú pingpongovú hru, že teda vy dajte kvalitu, potom dáme peniaze a potom prídu nejaké zákony, za ministerstvo školstva tie peniaze nedáme a ešte, ešte aj tie peniaze na internáty, že teda audity, a viete, to tí študenti vnímajú tak, že, že chcú naozaj tie, tie orgány štátnej správy tých mladých ľudí udržať na Slovensku? A skôr by som to otočil tak, že, že ak to ministerstvo financií, alebo teda vláda má reálne záujem tých študentov udržať na Slovensku, tak sa to musí prejaviť nejakým spôsobom aj v tom rozpočte a aj, aj v tom postoji tej, toho ministerstva. A keď to ministerstvo financií vidí, že je tam, sú tam nejaké nedostatky, tak teda nech spolupracuje s ministerstvom školstva alebo s univerzitami, tie nedostatky pomenuje, ale zároveň aj pomôže tým univerzitám. Napríklad dlhodobo univerzity žiadajú o dlhodobejšie financovanie, napríklad na tri alebo štyri roky, čo je v zahraničí bežné, aby tie univerzity autonómne si mohli vytvárať tú kvalitu.“
Peter Bielik: „Rozumiem, dobre.“
Bálint Lovász: „A takú možnosť tu nemajú. A nie je tam, neviem, ja mám taký pocit, že, že nedôverujú tým univerzitám tie ministerstvá. A možno tým kvalitnejším, keby dôverovali, tak tie kvalitnejšie by mali voľnejšie ruky v tom, aby tých študentov sem prilákali. Aktuálne tí študenti necítia, že, že tá politická reprezentácia by sa o nich starala viac, ako napríklad v takej Českej republike, kam naši študenti odchádzajú.“
Peter Bielik: „Tak sa opýtam pána generálneho riaditeľa na túto premisu. Tak čo, najprv kvalita, potom peniaze najprv peniaze, potom sa dá očakávať nejaká kvalita? Mali by sme tam chytiť aspoň nejakú priamu úmeru, že teda dobre, keď zainvestujeme povedzme šesťdesiat miliónov, tak tá kvalita sa nám pohne takýmto spôsobom .Vidíte aspoň takýto nejaký reálny, reálny obraz toho, aby tie peniaze boli minuté a investované efektívne a naozaj sa v tom zvýšení kvality aj prejavili?“
Jozef Jurkovič: „No, už vo svojej tej pôvodnej otázke ste otvorili strašne veľa rôznych tém, hej, čiže to nie je iba otázka kvalita a investovanie, a že čo má byť skôr, či sliepka alebo vajce. Ako to, ideálne je, keď to ide ruka v ruke. To znamená, že ak sú nejaké extra peniaze, tak ich vieme efektívne investovať do toho, čo je potrebné rozvinúť. Ako zase teda padlo niekoľko vecí, že štát sa nestará alebo nemá záujem. Ako je tu jasný prísľub, je tu jasná dohoda medzi vládou a rektormi. Ako to, že teraz technicky nevidíme ako v rozpočte význačné nejaké peniaze, tak ako ja neviem, mne to príde racionálne, pretože ako náhle to do rozpočtu už dáte, tak už tá alokácia tam je daná, pričom tu sú otvorené niektoré procesy, je tu potrebné dodiskutovať niektoré veci ... vysokých škôl. Čiže ako ja by som to zase ako nepodceňoval, že teraz akože tu komunikujeme, že vláda nemá záujem dokončiť túto investíciu, a že sa tomu všemocne bráni. V štátnom rozpočte, ako v komentároch je uvedené, že teda je, sú tam predpoklady na to, aby tá investícia minimálne na tej úrovni päťdesiat miliónov, čo sa týka internátov, bola dokončená. Ako je tu bezplatná doprava pre študentov, zase môžeme sa baviť, či tu je, je to tá starostlivosť o študentov, alebo či, či tu je, či tu je potrebné.“
Bálint Lovász: „Vieme, ako sa to zmenilo v Českej republike ...“
Jozef Jurkovič: „No dobre, ale akože, ako ten signál ako na Slovensku bol ako skôr zavedený, ako môžeme diskutovať o rôznych ďalších aspektoch, ako diskutovať o ďalších sociálnych opatreniach v prospech študentov a mladých ľudí. A čo sa týka štruktúry vysokých škôl, tak samozrejme, to je komplexnejšia otázka. ako som už naznačil aj v rámci revízie výdavkov, keď sa rozprávame so zamestnávateľmi a predstaviteľmi zamestnávateľov, vidíme tu množstvo príležitostí alebo viacej príležitostí na to, ako optimalizovať niektorú štruktúru. A to už je zase širšia diskusia o tom, že kde končí napríklad autonómnosť vysokých škôl, kde už má mať nejaké silnejšie kompetencie možno štát, možno ministerstvo, hej. Čiže to, že komplexnejší balík otázok, to nie je iba otázka financovania a úrovne financovania. Trojročné zmluvy, no, áno, akože viacerí rektori komunikujú, že teda malo byť financovanie dlhodobejšie. Rozpočet, štátny rozpočet alebo rozpočet verejnej správy je tiež prijímaný rámcovo na tri roky, ale realita je v podstate vždycky, že ten až aktuálny rok, čiže my dneska vieme výdavky, kapitoly na budúci rok. Tie sú záväzné a tie ďalšie sú, nazvime to indikatívne. Čiže očakávať od ministerstva školstva uzatvoriť nejaký trojročný kontrakt, keď ono samo, samo, samo má isté ako výdavky len na budúci rok, tak to je možno na nejakú širšiu diskusiu, že o čom sa, ako to nastaviť. A súčasne viacerí rektori, keď sme sa, keď som, sa ja s nimi rozprávam, tak zas nie sú úplne nadšení, lebo ako to viete spraviť, viete to spraviť tak, že zmrazíte ako keby tie podiely, ktoré dneska vysoké školy majú. Ale vysoké školy, ktoré napredujú a ako zlepšujú tie výkonové indikátory, tak ich, ich ten systém bude trestať.“
Peter Bielik: „Tam bol, myslím, návrh, že by to mohol byť napríklad podiel z hrubého domáceho produktu a vlastne nejaký výpočet veľmi jednoduchý, na základe vzorca, ktorý by, ak je ten hrubý domáci produkt vyšší, no tak aj podiel, podiel pre vysoké školy bude vyšší.“
Jozef Jurkovič: „No a to je o celkovom balíku peňazí, hej, ako to, jedna, lebo to sú dve, to sú rôzne roviny. Jedna rovina je ako celkový objem výdavkov na vysokoškolské vzdelávanie. Ďalší objem, ďalšia otázka je celkové výdavky na výskum a inovácie, kde tiež ako, akože v medzinárodnom porovnaní sme na tom horšie, ako čo sa týka výdavkov na vysokoškolské vzdelávanie. A tretia úroveň je, ako tie zdroje alokovať medzi jednotlivé vysoké školy.“
Peter Bielik: „Pán rektor nesúhlasí.“
Robert Redhammer: „Nie že nesúhlasíme, ale zamotávame sa do detailov, ktoré možno nie sú tak podstatné. Zásadná vec, zásadná vec pre Slovenskú republiku je dneska máme devätnásťročných študentov päťdesiatšesťtisíc. Pred desiatimi rokmi ich bolo deväťdesiatšesťtisíc. To je viac ako štyridsaťpercentný prepad, jednosmerný. To sa nebude vracať trošku, málinko, ale nie veľa.“
Peter Bielik: „Ale počet vysokých škôl nám zostáva konštantný, nie?“
Robert Redhammer: „Ale to nie je podstatné. Podstatné je, že na trh práce bude chodiť stále menej a menej ľudí a ešte aj z tých, ktorí sa narodili, ktorí tu žijú pred vysokou školou, na vysokú školu odchádzajú do zahraničia študovať obrovské počty ľudí. Len v Českej republike, české ministerstvo školstva ich vyhodnocuje cez dvadsaťdvatisíc. To máte, keď podelíte piatimi, dostanete v jednom ročníku priemerne tam je štyri, možno päťtisíc mladých ľudí, Slovákov študujúcich v Čechách a nehovorím v iných krajinách koľko ich odchádza a nehovorím o tých, ktorí odchádzajú tam na iné, za inými účelmi, nie štúdium. Hovorím len o tých, čo študujú Slováci študujú v Čechách. To je prosím vás pekne obrovské číslo a oni sa potom spravidla nevracajú na Slovensko, pretože tam im ponúkajú samozrejme zamestnanie, ktoré je vysoko platené a z toho sú vysoké odvody. Majú štátny príspevok odvodový, zdravotné, sociálne zabezpečenie na dôchodky zdaňované sú tam, nie na Slovensku. Slovensko prichádza o obrovské finančné prostriedky tým, že si púšťa mladých ľudí von a my potrebujeme konečne začať robiť rozumnú politiku v oblasti vysokého školstva tak, aby sme týmto mladým ľuďom dali rozumnú atraktívnu alternatívu tu doma na Slovensku. Aspoň niekoľko škôl musíme dostať do stavu európskej konkurencieschopnosti. O tomto to je, o tom je kvalita a to nevieme urobiť inač ako súťaživými formami a my sa stále bránime súťaživým formám. Pretože nie všetci môžu s tým súhlasiť. No určite nebudú všetci súhlasiť.“
Peter Bielik: „Súťaživá forma, lepší dostane viac peňazí?“
Robert Redhammer: „Áno a rastie. Tie pracoviská, ktoré sú lepšie, tie rastú. Aj v rámci jednotlivých škôl to musí mať dynamiku.“
Peter Bielik: „To znamená, tam by ste videli napríklad väčšie šance pre sedem výskumných univerzít, ktoré máme, alebo...“
Robert Redhammer: „Ale to nemusí byť len o výskumných univerzitách, nemusí byť len o prírodných vedách.“
Peter Bielik: „A v čom by teda súťažili potom tie univerzity medzi sebou?“
Robert Redhammer: „No o tie zdroje musia súťažiť. Tam musí byť smart politika. Tam musí byť premyslená politika. Pokiaľ to má, ja súhlasím s ministrom financií, že ak to nalejeme do plochy, tak to sa minie účinku. S tým absolútne súhlasím. No ale nerobiť nič a nezvyšovať, to je veľmi zlý signál pre mladých ľudí. Oveľa viac mladých ľudí odíde preč. Veď už konečne to musíme pochopiť.“
Peter Bielik: „No napríklad lekári, tí sa mladí sťažujú, že sa ani nedostanú možno na tie školy, máme istý počet, ktoré môžu lekárske fakulty obsadiť, alebo prijať študentov. To štúdium je pomerne náročné. Tam bola požiadavka zvýšiť počet možností týchto študentov. Tam by mali byť tie peniaze investované?“
Robert Redhammer: „Ale vidíte, vláda sa začala zaoberať tým, že potrebuje viac lekárov. Začala riešiť konkrétny problém. Ale tu je veľa problémov a treba ich riešiť. Čiže my potrebujeme politiku v oblasti vysokých škôl na Slovensku. Slovensko to potrebuje. To nie len že necháme tak a školy to neriešia. To jedna škola nevie vyriešiť, pretože my dostávame financie na kohokoľvek, kto bude študovať. No tak hľadáme a poďte študovať a to je problém, lebo v niektorých disciplínach chce veľa mladých ľudí študovať to isté a potom sa nevedia uplatniť na trhu práce a potom v iných oblastiach je to nedostatok. Technické vysoké školy za posledných desať rokov v podstate ani veľmi nešli hore. Niektoré iné disciplíny išli výrazne hore. Viete a s tým treba pracovať a treba pridať.“
Peter Bielik: „A nie preto, že sú perspektívne, ale že sú povedzme ľahké na vyštudovanie a človek dostane skôr ten diplom?“
Robert Redhammer: „To je zložitá téma. To je zložitá téma. Ale v princípe stredoškolák, gymnazista si musí vybrať už na konci druhého ročníka na gymnáziu si musí vybrať semináre, hej, semináre. Čiže keď si vyberie matematiku, môže ísť maturovať z matematiky. Keď si ju nevyberie, keď chce ísť na medicínu, musí si vybrať biológiu. Ak si ju nevyberie, nemôže maturovať z biológie a má hendikep pri prijímaní. Oni vlastne už v druhom ročníku sa nastavujú, že či pôjdu na techniku, či pôjdu na prírodné vedy, na medicínu, alebo na iné disciplíny. A mnohí volia cestu ľahšieho odporu, čiže zostávajú neutrálni a potom maturujú z náuky o spoločnosti. Čiže všeobecného predmetu. To je tuším až osemdesiat percent maturantov si nevolí matematiku, ale náuku o spoločnosti. No a potom idú študovať politológiu, sociológiu, filozofiu, proste veci, ktoré na to nadväzujú. A tam vzniká ten nepomer. Ale musíme sa vrátiť do hlbokej strednej školy a musíme teda v tom celom kontexte to vnímať. Preto to vyžaduje smart riešenia.“
Peter Bielik: „Otázka je, že či nemáme ale aj príliš pestrú ponuku práve tam, kde ste povedali, že odchádzajú tí študenti. Možno kvôli menšiemu odporu, možno kvôli tomu, že tá škola sa im zdá byť jednoduchšia a načo potom máme ale také vysoké školy?“
Robert Redhammer: „Áno, ale keď deti tam idú študovať, tak oni to ponúkajú. Viete, to je dopyt-ponuka. To je dopyt-ponuka. Musí...“
Peter Bielik: „No ale tu štát by mal mať asi nejakú regulačnú schopnosť.“
Robert Redhammer: „No a to je to, čo zrejme absentuje. Musím ale povedať ešte jednu vec, že to čo sme pociťovali posledné dva roky, výrazný prepad v kvalite pripravenosti z matematiky a týchto disciplín, tak teraz máme signály, že na základných školách sa to už istým spôsobom skorigovalo. Tohoroční prváci už boli na tom relatívne lepšie, naozaj mali viac poznatkov, vedomostí, už vedeli tú základnú matematiku zo základných škôl a máme signály, že sa to zlepšilo. Čiže urobilo sa určite kus roboty, ale treba ísť výrazne ďalej a treba naozaj do toho veľmi inteligentnej regulácie.“
Peter Bielik: „Teraz možno vydesím viacerých stredoškolákov. Kedysi bola maturita z matematiky povinná a bolo to naozaj pomerne ťažké. Tesne predtým, než som maturoval ja, to ale zrušili. Nech sa páči, pán generálny riaditeľ.“
Jozef Jurkovič: „Treba možno ako povedať pár vecí, ako napríklad polka študentov, hej akože ten pokles je naozaj výrazný. Ale treba súčasne povedať, že ako finančné ... v systéme zatiaľ ostávajú. Ako to znamená, že na jedného študenta vám dáme výrazne väčšie zdroje ako v minulosti. Vždycky môžeme hovoriť o tom, že tých peňazí byť mohlo byť viacej...“
Robert Redhammer: „Prepáčte, že vám skočím do toho. Akože bude to ešte viac, bude to drahšie. Každý jeden človek bude ešte drahší, pretože nám utekajú. Tak budeme ich musieť preplácať. Česi ich platia viac. Rozumiete.“
Jozef Jurkovič: „Akože to nie je iba problém Slovenska a Čiech. Ako ten problém majú viacero štátov Európskej únie, kde ten demografický vývoj nejakým spôsobom je. Tá diskusia, ktorá, tá diskusia, ktorá je, ako my dneska máme v podstate súťaživý systém financovania. To čo je ako na diskusiu sú pravidlá tejto súťaže a nastavenie kritérií a tuto ako súhlasím. Ako je naozaj otvorený problém študijných programov. Pre mňa nie je ani tak dôležitá otázka počtu vysokých škôl, ale naozaj ako niekedy tie kapacity, ktoré máme ako je potrebné do toho a to je diskusia, ktorá proste bude otvorená, že nakoľko je úloha štátu aktívne regulovať, keď to tak poviem akože počty jednotlivých študijných programov.“
Peter Bielik: „No … problém akreditačnej komisie, ktorá má problém s európskymi pravidlami, európskymi štandardmi.“
Jozef Jurkovič: „To nie je úloha úplne akreditačnej komisie. Akreditačná komisia má pozerať na kvalitu vzdelávania. Vy môžete mať kvalitne pripraveného filozofa, ale to neznamená, že kvôli tomu, že nie je dopyt na trhu po filozofoch, že teraz budete zatvárať ten študijný program z pohľadu akreditácie. Toto je otázka skôr financovania, spoplatnenia, prípadne spoluúčasti študentov na financovaní štúdia. Zamestnávatelia ako otvárajú tieto otázky a to je téma, ktorá je na stole dňa. Čiže ako budeme sa jej musieť aktívne venovať. Ale ešte by som možno zdôraznil, že v rámci národného programu rozvoj ... vzdelávania je reakcia na viaceré opatrenia, po ktorých aj pán rektor volá. Je tam záujem spraviť, nechcem povedať audit, ale lepšie prepojenie medzi stredoškolským vzdelávaním a potrebami vysokých škôl. Čiže my ... potrebujeme poznať z vysokých škôl definovanie, že čo sa očakáva momentálne od toho maturanta, ako to má byť nastavené, aby sme vedeli tomu prispôsobovať štátne vzdelávacie programy. Matematika, ako je tu veľký národný projekt IT akadémia, ktorý sa snaží inovovať spôsob vzdelávania aj v prírodovedných vedách, aj v technikách aj v matematike. Čiže to sú veci, ktoré môžu pomôcť ako k lepšej pripravenosti absolventov na aj technické smery a súčasne asi bez toho, aby som chcel dehonestovať technické vysoké školy, ja si pamätám, že keď som sa uchádzal v deväťdesiatych rokoch o vysokoškolské štúdium, tak tiež som si podal prihlášku na technickú univerzitu a technickú fakultu a bral som to ako zálohu, hej, že proste tam berú každého a proste, keď už nikde inde, tak budem na technike. Čiže toto je otázka toho ako sú slovenské vysoké školy a techniky vedia dneska a teda aj v minulosti a dnes...“
Peter Bielik: „To je otázka možno prijímacích pohovorov a ich náročnosti a či vôbec nejaké sú. Krátko pán rektor, potom pán Lovász, nech sa páči.“
Robert Redhammer: „Ešte raz. Teraz ide o signál pre mladých ľudí, že sú prioritou Slovenskej republiky. Lebo keď do iných rezortov dávame násobne väčšie priority na tento budúci rok, tristo miliónov, päťsto miliónov, tak je otázka prečo mladí ľudia nie sú prioritou. Lebo ešte raz hovorím, nám bude chýbať pracovná sila na to, aby utiahla sociálny, zdravotný systém. Už o päť, o desať rokov určite. Určite Slovensko bude mať vážne problémy. Veď prečo to tie vyspelé krajiny robia, prečo lákajú, investujú do vlastných škôl a lákajú tam cudzincov, aby tam študovali, aby si ich otestovali a ponúkli im prácu. Veď to je úplne logické. To je úplne logické a Slovensko sa musí chovať ako vyspelá krajina aj v oblasti vysokých škôl.“
Peter Bielik: „Len tá otázka znie, že keď tam dáme tie peniaze, aby ten efekt sa dostavil a aby sme tam mali tú priamu úmeru, že dosiahneme to čo chceme. Pán Lovász, nech sa páči.“
Bálint Lovász: „Ja by som chcel reagovať na tie počty programov. Je tu samozrejme diskusia o zavedení nejakých smerných čísiel, že ministerstvo školstva, alebo teda vláda bude určovať kde koľko študentov chce mať. Ja by som chcel poukázať na to, že na to existuje oveľa lepší nástroj a to je práve zvyšovanie náročnosti. Presne ako pán generálny riaditeľ povedal, že to, že budeme mať veľa humanitne vzdelaných ľudí nie je problém. Spoločnosť takýchto ľudí potrebuje. Možno priamo pracovný trh ich nebude potrebovať, ale spoločnosť takýchto ľudí potrebuje. Tam je otázka tej kvality a teda snažme sa zvyšovať tú náročnosť. My na Slovensku práve kvôli nastaveniu aj metodiky vzdelávania a práve aj kvôli tomu, že máme málo finančných prostriedkov, univerzity majú málo a potom sa bijú, je to treba povedať, že ak univerzity zvyšujú výkony, tak nezvyšujú sa finančné prostriedky alokované na univerzity, ale univerzity sa bijú vždy o tú istú sumu, o tú istú tortičku, kde raz niekto dostane viac, niekto dostane menej. Keď jedna univerzita sa zlepší, tak to neznamená, že dostane viac finančných prostriedkov. Znamená to, že na úkor niekoho tie finančné prostriedky dostane a toto motivovalo univerzity napríklad k tomu, aby zvyšovali, alebo bojovali o študentov v tom zlom slova zmysle, aby zvyšovali počty tých študentov.“
Peter Bielik: „No nemajú riadne prijímačky, prijmú každého.“
Bálint Lovász: „Nemajú prijímačky a podobne a je to, toto je práveže kontraproduktívny efekt, lebo my napríklad zrušíme prijímačky, aby tí študenti sem prišli. Ale tí kvalitní študenti, možno tomu nebudete veriť, ale tí kvalitní študenti hľadajú školy, kde sú prijímačky. Kde oni majú ten pocit, že to, že ja na tú školu som sa dostal, to niečo pre mňa znamená. To je že prvý krok a druhý krok je, že tí študenti, ktorí sa na tú školu potom univerzitu dostali napríklad do zahraničia, alebo na kvalitnejšie univerzity na Slovensku, tak oni musia cítiť, že to čo, to úsilie, čo oni proste dali do toho, že sa pripravili na to štúdium a oni chcú už naozaj študovať niečo kvalitné, tak to je v súlade aj s ako škola sa stavia k tomu študentovi. Že pre tú školu a teda na to sú potrebné finančné prostriedky. Ten študent je priorita. Ja som bol v nemenovanej univerzite pred týždňom v zahraničí práve sa pozrieť na to čo tam znamená teda starostlivosť o študentov a tam majú dvadsaťštyrihodinový servis, otvorené študovne, dvadsaťštyri hodín počítače, notebooky pre študentov. Krásne prostredie a to vidíte, že aj firmy investujú do prostredia a sú na to vynikajúce kvalitné zahraničné štúdiá o tom, že keď to prostredie je kvalitné, tak ten študent tam ide. Len musíme zvyšovať tú náročnosť, tú kvalitu a musíme presvedčiť tých kvalitných študentov, aby nám neodchádzali do zahraničia, lebo potom sa nám napĺňajú univerzity tými študentmi, ktorí tam idú preto, lebo majú tú informáciu, že nepotrebujem až takú kvalitu sa dostať na tú výšku, tak tam pôjdem na tú výšku.“
Peter Bielik: „Áno, raz budem môcť povedať, že som inžinier, alebo magister a tá snaha nebola príliš adekvátna tomu takémuto titulu. Pán rektor, vy si teda viete predstaviť, že ruka v ruke, rozprávame sa teda o tom, že tých šesťdesiat miliónov, dobre, možno že ešte poslanci sa rozhodnú, alebo ministerstvo školstva zabojuje akokoľvek, by sa malo dostať do systému za predpokladu, že naozaj príde aj k sprísneniu náročnosti, že teda tá náročnosť bude na vysokých školách vysoká. Žiadne také, že ja si pamätám chemicko-technologická univerzita mala bez prijímačiek a to je naozaj teda ako veľmi ťažké učivo chémia a technika, že tie prijímačky budú štandardom, že tá vedomosť a skúsenosť s matematikou bude nevyhnutnosťou a tak ďalej, a že nebudeme otvárať zbytočne odbory, kde naozaj tí študenti len si to tam odchodia tie štyri roky, možnože sa nachádzajú v nejakom peknom prostredí, možnože stretnú veľa zaujímavých ľudí, ale reálne sa nič nenaučia pre život.“
Robert Redhammer: „Takto, že školy reagujú na to, ako ich financuje ministerstvo školstva. Ministerstvo školstva v tomto systéme má dve možnosti. Legislatívne a finančné. Ako ich financuje, tak sa tie školy prispôsobia a teraz ich financuje od počtu študentov. No ak uzavriete vstup, znížite počet študentov, budete musieť prepúšťať ľudí. To je priama úmera. To je priama úmera. My sme klesli počtom študentov aj relatívne, teda lebo však je menšia natalita a my máme o dvadsať percent menej učiteľov. Teraz sme to počítali za posledných nejakých sedem, osem rokov. Sme klesli dvadsať percent dolu. Čo to ale znamená? No, že intelektuálna kapacita v tejto krajine klesá. Lebo nemáte kapacity výskumné. Raz bola taká, takú frčku sme dostali do nosa, že tie slovenské školy nie sú tam, kde ETH Zürich. ETH Zürich je v prvej desiatke top svetových výskumných univerzít, vôbec svetových univerzít. Ale oni majú jedna celá dve miliardy, len tá jedna škola dotáciu priamo a ďalších pol miliardy majú na grantoch. Aj my máme tretinu na grantoch, získame, niekedy až polovicu rozpočtu. Tak máme šesťdesiat miliónov. Nula celá nula šesť a oni nás chcú porovnávať. Ako nemáme šancu. Lenže oni majú päťtisíc výskumníkov, my ich máme tristopäťdesiat. Viete, to je kapacita, intelektuálna kapacita. Potom príde niekto z firmy, ktorá vyrába lesné traktory a povie, že my máme tu problém v motori, poďte nám pomôcť a oni odložia dvadsať ľudí tie svoje výskumné veci, svoje projekty a venujú sa dva-tri mesiace tomu problému v tom motori a vyriešia ho a na Slovensku máte jeden a pol človeka na tú tému, ktorý má robiť všetky výskumné projekty, aby sa uživil a aby sa mohol venovať študentom, ktorý potrebuje takmer všetky automobilky na Slovensku. Rozumiete, tých študentov.“
Peter Bielik: „To znamená univerzity si neuplatňujú ten štatút tej výkonnej, tej výskumnej univerzity do takej miery, alebo nemôžu si ho uplatňovať do takej miery, ako by...“
Robert Redhammer: „Pardon, prepočul som začiatok otázky.“
Peter Bielik: „Že vysoké školy, univerzity si neuplatňujú ten štatút, alebo ten status výskumnej univerzity v dostatočnej miere? To znamená nie sú na to ľudia?“
Robert Redhammer: „Štatút výskumnej univerzity sa len teraz zaviedol a ešte nevieme čo to obnáša, čo sa týka slovenskej legislatívy. My nemáme špeciálne financovanie na to, že je niekto výskumný. Ale...“
Peter Bielik: „No ale môžete zobrať napríklad takú výzvu, o akej ste hovorili, že má súkromná firma taký, alebo onaký problém. Univerzita ho môže pomôcť vyriešiť. Tam môžete získať zdroje.“
Robert Redhammer: „Áno, my, naša univerzita má zhruba dva a pol milióna príjmu ročne na zákazkách z priemyslu. No ale to je málo. To je málo, my by sme ich trebovali, aby sme boli porovnateľní so svetom, my by sme ich potrebovali aspoň dvadsaťpäť miliónov, rádovo inde.“
Peter Bielik: „Takže aj tu je problém s tým ako aj pristupuje súkromný sektor celkovo k vede a výskumu na Slovensku. To sa týka samozrejme aj ďalších oblastí. Dobre, ale to je teraz tá otázka sprísnenia jednotlivých tých kritérií. Vy teda hovoríte, že ak sa sprísnia podmienky pre študentov, zavedú sa tvrdé prijímacie pohovory, bude to štúdium celkovo náročnejšie, tak v podstate školstvo príde, alebo univerzity prídu o ľudí a budú musieť žiť z menších peňazí, takže by išli sami proti sebe.“
Robert Redhammer: „No v istom zmysle áno.“
Peter Bielik: „Ďakujem pekne.“
Robert Redhammer: „V istej miere.“
Peter Bielik: „Pán generálny.“
Jozef Jurkovič: „Ako tá otázka opäť to je komplikovanejší problém. To nie je ako dneska univerzity majú stále nižší počet študentov a ako systém neprichádza o zdroje. Čiže zatiaľ tie zdroje sú v systéme. Otázka je teda tá alokácia v rámci aktív vysokých škôl. My vnímame, že samozrejme tento systém tak ako je dneska nastavený si vyžaduje istého regulátora. Tú úlohu mala plniť akreditačná komisia. Keďže tam vidíme, že to až tak nefungovalo, boli tam isté rezervy, tak preto a to je jeden z dôvodov, prečo sa pristúpilo k reforme akreditačného procesu. Ten proces je na začiatku, takže uvidíme, že či sa nám podarí naplniť tie očakávania, ktoré od neho máme. Ale tá otázka, ako tá otázka je skôr tu niekde inde. To, čo pán redaktor hovoril viackrát je, že naozaj diskusia základná v tomto prípade a pri riešení týchto problémov je otázka štátu a otázka ministerstva pri alokácii zdrojov medzi jednotlivé vysoké školy. My dneska máme súťaživú formu financovania. Financie nasledujú študenta. Čiže tu občan má možnosť si vybrať čo má záujem študovať a je tu potom otázka trhu práce, vysokých škôl mu ponúknuť teda tú lepšiu alternatívu a tam je tá otázka potom, že či ten študent a či ten uchádzač, či ten maturant zvolí tú racionálnu voľbu, tú perspektívu do budúcna, alebo teda ako sa uspokojí s nejakou pozíciou, že...“
Peter Bielik: „No len keď má širokú ponuku a otvárame naozaj rôzne druhy odborov. Jeden ľahší, druhý ešte ľahší a tretí, štvrtý náročný, no tak ktorý si vyberie? No tak vyberie si ten ľahší. Nemyslí na tú svoju budúcnosť, na tú svoju uplatniteľnosť. Vidí štyri-päť rokov v podstate pohodlného života, ktorý mu niekto financuje, býva u rodičov, fantasticky sa mu žije, na prednášky chodiť nemusí, semináre ako-tak. Potom jeden, druhý semester vyrieši nejakou seminárnou prácou. Viete to je...“
Jozef Jurkovič: „Je to veľmi zjednodušené ako.“
Bálint Lovász: „Toto je generalizovanie.“
Peter Bielik: „Prepáčte, že to zjednodušujem.“
Bálint Lovász: „Jasné, toto je generalizovanie, ako deje sa to samozrejme na Slovensku, vidíme menej kvalitné univerzity, to je pravda, ale otočme trošku túto otázku, alebo to čo hovoríte, že jednoducho tí kvalitnejší, nehovorím, že všetci, ale tí kvalitnejší majú záujem odísť do zahraničia preto, lebo tam cítia lepší servis, lepší servis pre tých študentov a ja si nemyslím, že je to vo veľkej miere chyba univerzít, že ten servis tam nie je. Je tu jednoducho investičný deficit. Keď sa pozriete na Masarykovu univerzitu, tak tam je naozaj všetko tip-top. My sa hneváme vyslovene na tie české univerzity, alebo konkrétne na Masaryčku sa hneváme, že majú zdroje na to, aby tak vyzerali. Majú zdroje na to, aby robili kvalitné PR, aby informovali tých študentov. My sa na nich hneváme. Nie, my to musíme na Slovensku zmeniť a ten študent, ten kvalitný študent, ktorý následne ak sa dostane do systému na Slovensku, tak on, keď tí kvalitnejší študenti, alebo náročnejší takpovediac študenti sa stretnú, tak oni sa navzájom motivujú. Oni budú vytvárať motivujúce prostredie, čo bude lepšie aj pre tie univerzity. Lebo keď tie univerzity pracujú s nemotivovanými študentami, tak môžete mať hocijako kvalitných vedeckých pracovníkov a učiteľov. Jednoducho nepracujete s kvalitnou skupinou a my týchto kvalitných púšťame von do zahraničia práve preto, lebo jednoducho nedávame im ten signál. Pán rektor tu povedal veľmi veľmi dôležité slovo, signál tým mladým ľuďom, že záleží nám na tých mladých. Toto je dôležité, aby sme my vydali. Aby politická reprezentácia dala jasný signál. Ak vieme dať, naozaj je to trošku demagógia, ale proste musíme to povedať. Ak vieme dať tristo, štyristo miliónov eur viac na niektoré rezorty, tak jednoducho povedzme, postavme sa pred kamery spoločne, aj ministerstvo financií, aj ministerstvo školstva, rektori, študenti, že naozaj máme tu veľký záujem nie trošíčku financovať, nie hovoriť o nejakých päťdesiatich miliónoch a možno dostaneme a teda audity a podobne, nie. Povedať si, že naozaj ideme do toho a všetky súčiastky toho systému budú mať pred sebou prioritu osloviť mladých ľudí, aby ostali na Slovensku. Ja si nemyslím, teda môžu to milí diváci vyhodnotiť, že nemyslím si, že aktuálne sa toto na Slovensku deje.“
Peter Bielik: „Páni, veľmi pekne ďakujem. Ako ste spomínali, tých tém je obrovské množstvo. My sme možno načali len niektoré z nich, ale budem veľmi rád, ak možno v ďalších reláciách Téma dňa budeme môcť niektoré veci dohovoriť. Konieckoncov budeme sa určite zaujímať aj o osud tejto vašej výzvy, ktorú ste dnes adresovali. Predpokladám, že teda to je k tej množine politikov, či už sú na ministerstvách, alebo v Národnej rade, aby prípadne pouvažovali ešte nad touto sumou šesťdesiatich miliónov. Budem veľmi rád, keď nás opäť navštívite a dozvieme sa ako to dopadlo, minimálne v tejto záležitosti. Ďakujem veľmi pekne.“
Robert Redhammer: „Ďakujeme pekne.“
Bálint Lovász: „Ďakujeme pekne.“
Jozef Jurkovič: „Dovidenia.“
Peter Bielik: „Želám príjemný večer.“