Dnes uplynuli štyri roky od katastrofy v Nižnej Myšli.
BRATISLAVA. Vyzerá to ako hĺbenie studne. Do zeme sa urobí vrt a hĺbi sa dovtedy, kým nenarazí na šmykovú plochu. Z nej sa odoberú vzorky a v laboratóriu sa zistí, nakoľko je skúmaný zosuv nebezpečný. Keby si takéto prieskumy na Slovensku objednávali všetci stavebníci, zosuvov, ktoré spôsobujú škody ako pred štyrmi rokmi v Nižnej Myšli, by bolo menej. Náchylných na zosuvy je u nás vyše päť percent územia, najmä sever Slovenska a okraje vulkanických pohorí. Na okraji jedného z nich je aj Nižná Myšľa. V týchto lokalitách hrozia zosuvy až na 12 percentách územia.
Vrt proti zosuvu
„Ak je to možné, už pred kúpou stavebného pozemku by mal každý stavebník myslieť na inžiniersko-geologický prieskum,“ hovorí Miloslav Kopecký zo Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Prieskumom sa na nej venujú pracovníci katedry geotechniky. Prieskum sa podľa Kopeckého kolegyne Jany Frankovskej začína vrtom na pozemku. Vŕta sa tzv. jadrovnicou. „Je to dutá rúra, do ktorej sa pri vŕtaní dostáva zemina,“ vysvetľuje odborníčka. Jadrovnica zo zeme vytiahne jednotlivé vrstvy zeminy, ktoré sa ukladajú v jej odberných valcoch. Vrt sa podľa Kopeckého robí najmä na to, aby sa zistilo, v akej hĺbke je šmyková plocha. Môže byť napríklad v desiatich, ale aj v osemdesiatich metroch, vysvetľuje odborník. Jej hrúbka môže byť centimeter aj meter a zvyčajne je vlhkejšia ako iné vrstvy zeminy. Po šmykovej ploche sa môže posúvať zemina, odborníci preto musia poznať jej zloženie a vlastnosti. „Najlepšie sa šmýkajú ílovité zeminy,“ vysvetľuje Frankovská. Na to, aby projektanti vedeli, aké opatrenia proti zosuvom majú urobiť, potrebujú od expertov zo stavebnej fakulty vedieť, aké sú parametre šmykovej pevnosti zeminy, čiže aká je odolná proti šmyku. Zisťuje sa to dvomi spôsobmi.
Šmýkajú zeminu
Pri prvom zeminu vložia do medzikružia kruhového zariadenia, ktoré zvonka pripomína veľké ložisko. Na zeminu v ňom sa vyvíja tlak zhora aj zboku. Zároveň sa vzorka posúva. „Zeminu šmýkame rýchlosťou 0,002 milimetra za minútu,“ hovorí Frankovská. Aby zistili odolnosť vzorky proti šmyku, musí byť v kruhovom zariadení tri až štyri týždne. Druhou možnosťou je dať zeminu do čeľusťového zariadenia. Vyzerá ako škatuľa, v ktorej sa zemina šmýka. Zariadenie je napojené na počítač, kde sa dá nastaviť tlak na zeminu zhora a zboku, aj rýchlosť, akou sa vzorka šmýka. Aj podľa šmykovej pevnosti zeminy projektant môže navrhnúť vhodné opatrenia, aby nedošlo k zosuvu pôdy. Kopecký hovorí, že sa napríklad odvodňujú svahy, lebo nasýtenie zeminy vodou najčastejšie prispieva k zosuvom. Okrem toho sa môže urobiť oporný múr alebo pilotová stena, ako napríklad v Nižnej Myšli. V obci pri Košiciach žijú aj štyri roky po katastrofe v kontajneroch štyri posledné rodiny, ktoré prišli o svoje domy. „Som bez práce, nemám kam ísť. Bývam tu so ženou a tromi deťmi,“ hovorí Martin Zupko.
Ján Krempaský, Jaroslav Vrábeľ
5,25 % územia Slovenska je ohrozených zosuvmi pôdy.
PUBLIKOVANÉ 4. jún 2014