S titulom a bez práce?! [zenskyweb.sk ]

Vysokoškolský titul sa stal u nás doslova modlou. Nové univerzity a vysoké školy vyrástli na Slovensku ako huby po daždi. Zareagovali na dopyt „trhu“. Mnohí študenti však otvorene hovoria, že vysokú školu nenavštevujú kvôli vedomostiam, ale kvôli diplomu, ktorý im zabezpečí väčšie šance na trhu práce, zvýši príjem a posilní ich sociálny status. Na Slovensku totiž až na pár fakúlt stále víťazí kvantita nad kvalitou. Možno aj preto sa naše vysoké školy neobjavujú medzi najlepšími svetovými univerzitami.
Podľa štatistík Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (MŠVVaŠ SR) je u nás 38 univerzít a vysokých škôl. Patrí k nim 20 verejných , 3 štátne, 11 súkromných a 4 zahraničné vysoké školy, na ktorých študuje v dennom či externom štúdiu približne 230-tisíc ľudí. Každoročne sa na vysoké školy hlási asi 60 percent populácie osemnásťročných, pričom vysokoškolský titul prvého stupňa získa vyše 34-tisíc študentov, titul druhého stupňa okolo 24-tisíc študentov.
Študujem kvôli diplomu
Martina Comissová študuje štvrtý semester žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Priznáva, že prednášky navštevuje najmä preto, aby získala magisterský titul. „Vedela som, že chcem pracovať v médiách a byť v epicentre verejného diania. To boli kritériá, ktoré rozhodli, že ak mám byť na Slovensku, tak jedine v Bratislave a ak mám študovať niečo, čo by ma mohlo baviť, tak jedine žurnalistiku na UK,“ vysvetľuje mladá Popradčanka. Pri nástupe do školy vedela, že sa jej budú venovať charizmatické osobnosti a odborníci. Napriek tomu tvrdí, že až 95 percent toho, čo sa doteraz naučila, získala z praxe, ktorú jej nezabezpečila škola, ale postarala sa o ňu sama, keďže si našla prácu moderátorky-redaktorky v nemenovanom rádiu. „Trošku ma prekvapuje, že medzi povinné predmety nepatrí redakčná prax. Na druhej strane, predmety, ktoré nepovažujem za najdôležitejšiu súčasť novinárskeho vzdelania, musím bezpodmienečne absolvovať. Absorbujem kvantum literatúry, ktorá však v hlave ostáva len do úspešného absolvovania skúšky. Myslím si, že škola, ktorú teraz študujem, ma nepripraví dostatočne na prax,“ zhodnotila študentka. Tvrdí, že prácu v odbore, ktorý má rada, by si našla aj bez vysokoškolského titulu. Ale človek s titulom v našej spoločnosti vyzerá v očiach ostatných dôležitejšie, kvalifikovanejšie a vzdelanejšie. „U nás je to tak nastavené a ja kráčam s dobou. Ľudia bez titulu budú čoskoro považovaní za analfabetov. Najhoršie je, že málokoho zaujíma, čo máte v hlave a do akej miery bola pre vás škola prínosom,“ zamýšľa sa budúca novinárka.
Vzdelanie je biznis
Dvadsaťšesťročná Lenka z mestečka na východe Slovenska má štúdium na vysokej škole už úspešne za sebou. Jej magisterský titul v odbore sociálna práca je jej momentálne nanič. Už takmer pol roka poberá podporu v nezamestnanosti, prácu vo svojom odbore si v regióne s vyše 20-percentnou nezamestnanosťou nájsť nevie. Lenka študovala popri zamestnaní, pracovala ako terénna sociálna pracovníčka a ročne zaplatila školné takmer 450 eur. K štúdiu na vysokej škole ju donútil zamestnávateľ, ale aj sama si chcela doplniť vzdelanie, pretože dovtedy pracovala za minimálnu mzdu. Hoci Lenka školu úspešne absolvovala a získala diplom, jej bývalý zamestnávateľ miesto zrušil a ona sa ocitla bez práce. „Predpokladala som, že si po skončení vysokej školy nájdem zamestnanie v odbore, ktorý som vyštudovala, no nestalo sa. Na trhu práce je veľa absolventov tohto odboru, ale miesta v tejto sfére sa posúvajú po známosti a uvoľňujú zriedka. Takže budem vďačná za akúkoľvek prácu, pretože viem, že nie je doba na vyberanie. Ale predsa, päť rokov som študovala na vysokej škole, a ak by som si našla inú prácu, vedomosti by som nezužitkovala, ani by neboli finančne zhodnotené,“ smutne konštatuje východniarka. Podobne ako Martina aj ona si myslí, že veľa ľudí študuje iba pre diplom. Podľa nej sa z vysokoškolského vzdelania na Slovensku stala fraška. „Dnes je to biznis. Zaplať školné a môžeš študovať. A tak máme veľa vysokých škôl a veľa študentov, ktorí si titul doslova kúpia,“ hovorí s trpkosťou v hlase Lenka.
Kariéra vďaka škole
Existujú však aj príklady, keď pri získavaní pracovného miesta zavážili najskôr vedomosti a zručnosti a až potom inžiniersky diplom. René vyštudoval Chemicko-technologickú fakultu na Slovenskej technickej univerzite (STU) v Bratislave, dnes šéfuje skupine výskumníkov v nadnárodnej firme v Česku, má prístup k najmodernejším technológiám a na české pomery vysoko nadštandardný príjem. „Mal som šťastie, bol som tam na stáži a neskôr si ma vybrali, preto neľutujem, že som si vybral technickú vysokú školu. Chémia ma vždy bavila, ale bez vedomostí, ktoré som získal na fakulte vďaka profesorom, ako aj študijným pobytom v zahraničí, by som bol len nejakým laborantom,“ konštatuje rodený Bratislavčan.
Rebríček bez Slovenska
Všetci traja oslovení respondenti sa zhodli na tom, že kvalita slovenského vysokého školstva nie je najlepšia. Hovoria o tom aj rebríčky, ktoré zostavujú vo svete. Medzi najprestížnejšie patrí rebríček svetových univerzít, ktorý podľa mnohých kritérií každoročne zostavujú a zverejňujú akademici z čínskeho Šanghaja. Medzi 500 najlepšími univerzitami nie je dlhodobo ani jedna zo Slovenska, pritom Česi tam majú jednu, Maďari a Poliaci dokonca po dve univerzity. Prím hrajú univerzity zo Spojených štátov amerických a Veľkej Británie. Predseda Rady vysokých škôl Slovenskej republiky Viktor Smieško pripúšťa, že kvalita vzdelávania na slovenských vysokých školách vo všeobecnosti stagnuje, prehlbuje sa rozdiel medzi výbornými a zlými fakultami. „Sú fakulty, ktoré znesú prísne, prinajmenšom stredoeurópske, ale aj európske hodnotenie, napríklad Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK či Prírodovedecká fakulta UK, ale sú fakulty, ktoré výrazne zaostávajú. Kedy sa dostaneme do rebríčka, závisí od mnohých faktorov,“ reaguje Viktor Smieško.
Informatici sú stále v kurze
Úrady práce k 31. marcu 2011 evidovali vyše 26-tisíc uchádzačov o zamestnanie s vysokou školou, čo z celkového počtu vyše 392-tisíc nezamestnaných, predstavuje asi 5,6 percenta. Je to veľa alebo málo? Faktom je, že nie všetci absolventi vysokých škôl pracujú vo svojom odbore a nie všetci pracujú v zamestnaní, kde od nich vyžadujú vysokoškolský diplom. Samozrejme, šanca získať zamestnanie absolvovaním vysokej školy stúpa. Podľa údajov webového portálu Profesia.sk v čase našej uzávierky bolo z vyše 8-tisíc pracovných miest 55 percent pracovných ponúk s požadovaným vysokoškolským vzdelaním II. stupňa. Minulý rok urobil portál analýzu, o absolventov z akých odborov majú zamestnávatelia záujem.Vyplynulo z nej, že najväčší záujem majú o informatikov, stavebníkov a ekonómov, naopak najmenej šancí nájsť si prácu mali teológovia, pedagógovia a prekvapujúco aj právnici. Od záujmu sa odvíjajú aj mzdové podmienky, preto je zrejmé, že práve IT pracovníci sú najlepšie platení. V porovnaní s učiteľmi zarábajú štvornásobok. To, že v dnešných podmienkach je vysokoškolský titul nevyhnutnosťou, si myslí aj sociologička Silvia Porubänová. „Platí úmera, že titul umožní lepšie uplatnenie na trhu práce. A toto je aj motivácia pre študentov. Akýkoľvek titul môže otvárať priestor pre neraz veľmi atraktívne a dobre finančne ohodnotené zamestnanie a môže zlepšovať sociálny status človeka,“ tvrdí sociologička.
Koho zaujíma prax?
Ako je teda možné, že slovenské vysoké školy nedokážu vyprodukovať dostatok kvalitných informatikov či stavebných inžinierov a na druhej strane „produkujú“ húfy pedagógov a právnikov, ktorí si len ťažko hľadajú prácu? Je tento štát naozaj taký bohatý, aby mohol platiť študentom vzdelanie a potom ešte aj sociálne dávky? Viktor Smieško si myslí, že model financovania VŠ na Slovensku nie je dobrý. Školy totiž dostávajú peniaze na žiaka. „To umožňuje čerpať značné zdroje z rozpočtu aj slabším vysokým školám. Stačí im len zvyšovať počty študentov, ktorých udržia na štúdiu znížením nárokov na ich výsledky štúdia,“ konštatuje predseda Rady VŠ SR. Výkonný riaditeľ Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Branislav Masár hovorí, že v rámci vzdelávania ľudí pre potreby praxe by to chcelo reformu. „Máme veľa humanitne zameraných študentov a chýbajú nám ľudia z technických smerov. Chceme to zmeniť, odhaliť potreby zamestnávateľov v dlhodobom horizonte a potom by sa podľa toho nastavil vzdelávací systém. Nepodporovali by sa tak neperspektívne odbory,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ. Viktor Smieško tvrdí, že niektoré fakulty, najmä technického zamerania, s firmami komunikujú, snažia sa upravovať štúdium tak, aby študenti získavali vedomosti, ktoré firmy potrebujú. Zároveň upozorňuje, že na kvalite vzdelávania sa nemalým percentom podieľa aj financovanie škôl štátom. Slovensko je v tomto ukazovateli na chvoste štátov Európskej únie a OECD, na VŠ dáva asi 0,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Menej na vzdelávanie dávajú už len Malta a Cyprus, pričom naši postkomunistickí susedia až dvakrát viac ako Slovensko.
Nevyrábajme nezamestnaných
Univerzity a vysoké školy sú samostatné a slobodné subjekty, ktoré samy rozhodujú o tom, aký odbor otvoria. Štát však môže zasiahnuť zákonmi, v ktorých nastaví pravidlá tak, aby VŠ „nevyrábali“ ďalších nezamestnaných, ale zvyšovali kvalitu vysokoškolského vzdelávania na Slovensku a vychovávali odborníkov, ktorí nájdu uplatnenie nielen doma, ale aj v zahraničí. Má vôbec príslušné ministerstvo snahu niečo riešiť? „Nepovažujeme za správne, aby ministerstvo predpisovalo vysokým školám kvóty na jednotlivé študijné odbory. Za lepší prístup považujeme skvalitnenie rozhodovania na strane uchádzačov o štúdium na vysokej škole, aby zvážili možnosti následného uplatnenia na trhu práce. Je potrebné si uvedomiť aj to, že medzi rozhodovaním o štúdiu na vysokej škole a začatím práce je niekoľkoročný rozdiel a situácia na trhu práce sa môže výrazne zmeniť. Súčasne nie je možné vnímať vysokoškolské vzdelanie len ako prípravu na trh práce. Kompetencie, ktoré absolvent takéhoto štúdia získa, sú obvykle aplikovateľné v rozličných sektoroch, a nie sú viazané na výkon konkrétneho povolania. Aby ministerstvo pomohlo študentom pri rozhodovaní, zverejnilo prehľad o nezamestnanosti absolventov vysokých škôl a pripravuje ďalšie analýzy,“ uvádza sa v stanovisku MŠVVaŠ SR.
Top 5 fakúlt podľa záujmu zamestnávateľov o absolventov (2010)
1. Fakulta informatiky a informačných technológií STU Bratislava
2. Fakulta riadenia informatiky Žilinskej univerzity
3. Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity Bratislava
4. Fakulta elektrotechniky a informatiky STU Bratislava
5. Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK Bratislava
ZDROJ - profesia.sk
VŠ s najvyšším percentom nezamestnaných absolventov (2009)
1. Vysoká škola medzinárodného podnikania, Prešov –26 %
2. Trenčianska univerzita A. Dubčeka, Trenčín – 12,5 %
3. Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra – 11,3 %
4. Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií, Bratislava – 11,1 %
5. Univerzita J. Selyeho, Komárno – 10,9 %
ZDROJ - MŠVVaŠ SR
Najlepšie svetové univerzity (2010)
1. Harvardova univerzita (USA)
2. Kalifornská univerzita, Berkeley (USA)
3. Stanfordská univerzita (USA)
4. Massachusettský technologický inštitút (USA)
5. Cambridgeská univerzita (V. Británia)
6. Kalifornský technologický inštitút (USA)
7. Princetonská univerzita (USA)
8. Columbijská univerzita (USA)
9. Chicagská univerzita(USA)
10. Oxfordská univerzita (V. Británia)