Škola musí dať absolventom kompetencie [HN]

ĽUDIA PRE PRAX
Názory na to, ako intenzívne majú firmy vplývať na vysokoškolské osnovy, sa rôznia. Časť expertov hovorí, že univerzity stratili potrebnú dynamiku, a to, čo človek reálne potrebuje do praxe, sa naučí mimo nich. Na druhej strane sú názory, že poslaním univerzít je poskytnúť rozhľad aj za profesijnú špecializáciu.
Podiel obyvateľov s vysokoškolským diplomom na Slovensku je v porovnaní s priemerom Európskej únie čoraz nižší, postupne však tento rozdiel dobiehame. Zdá sa však, že až hrozivo rýchlo. Analytici Centra edukačného manažmentu Fakulty manažmentu Univerzity Komenského hovoria o expanzii vysokoškolákov. ,,Počas posledných desiatich rokov vstupuje do štúdia na vysokej škole na Slovensku alebo v zahraničí v priemere okolo troch štvrtín slovenskej populácie zodpovedajúceho veku. Je to viac ako dvojnásobok oproti 90. rokom," všimli si analytici v správe ešte v minulom roku. Boom univerzitného vzdelávania zažíva celý vyspelý svet. Dáta krajín OECD ukazujú, že za dve dekády vzrástol podiel ľudí do 34 rokov s dosiahnutým univerzitným (terciárnym) vzdelaním z 23 na 43 percent. Až neuveriteľne vyzerá chuť po vzdelaní v Južnej Kórei, kde v roku 1995 malo ukončené univerzitné štúdium 25 percent populácie do 34 rokov, o dvadsať rokov neskôr až 70 percent. Rast, ktorý zažíva Slovensko, má skôr korene v premenách post socialistických krajín. V snahe otvoriť možnosti vzdelania väčšej časti populácie, prešlo vysoké školstvo unáhleným kvantitatívnym rozmachom. Podobný apetít prijímať čo najviac študentov riešili a riešia aj v Českej republike, Poľsku či v Slovinsku. Rast počtu poslucháčov zastavili populačne slabšie ročníky a masívny odchod stredoškolákov do zahraničia, predovšetkým k našim západným susedom. Veľký počet vysokoškolákov dlhodobo však eroduje kvalitu, a tak je otázka obsahu vysokoškolského štúdia viac ako aktuálna.

Kompetencie budúcnosti
Problém počtu študentov a s tým súvisiaca kvalita štúdia je v diskusii o budúcnosti našich vysokých škôl menej výrazná téma. Do popredia sa posúvajú formy financovania, hodnotenie výsledkov vysokoškolskej vedy či prehodnotenie procesu akreditácie. Ľudí za bránami akademického sveta však oveľa viac trápi, že z univerzít vychádzajú nekvalitní absolventi. Trh práce sa čoraz naliehavejšie pýta, či vysokoškoláci dostávajú počas štúdia to, čo v praxi potrebujú. Kompetencie absolventov slovenských univerzít veľmi dôsledne v tomto roku zmapovalo Centrum edukačného manažmentu FM UK. Na vzorke 15-tisíc respondentov analýza sleduje kompetencie, ktoré absolventi získali počas vysokoškolského štúdia a ktoré sú od nich požadované v zamestnaní. Závery hovoria, že kompetenciami budúcnosti sú viac prierezové a nadodborové vedomosti. Na trhu dnes podľa analýzy chýbajú ľudia, ktorí majú sektorové zručnosti, ako aj schopnosť pracovať v tíme alebo prispôsobiť sa novým situáciám. ,,Súčasný vzdelávací systém na našich vysokých školách stále ťaží z minulosti. Vidíme, že vzdelávanie je často poznačené formalizmom, čomu napomáhajú aj málo zdôrazňované medzipredmetové a medziodborové väzby," všíma si František Petrovič, dekan Fakulty prírodných vied UKF v Nitre. Práve smerom k prierezovým vedomostiam sa dnes uberá uvažovanie na bratislavskej Fakulte informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity. Najmladšia z fakúlt vychováva ročne 150 informatikov, ktorí sú na trhu mimoriadne žiadaní. Inžinierske štúdium je aktuálne doplnené o niekoľko humanitných predmetov. ,,Naším zámerom je poskytnúť študentom impulz v oblasti rozhodovania, etiky a reputácie firiem. Predmety sú vedené formou diskusií o prípadových štúdiách. Problémy iných firiem slúžia na to, aby sa v budúcnosti študenti vedeli správne zorientovať v náročných etických rozhodnutiach," približuje sylabus jedna z lektoriek programu Michaela Benedigová z komunikačno-poradenskej spoločnosti SEESAME Communication Experts. Mária Bieliková, profesorka informatiky a zároveň dekanka spomínanej fakulty, hovorí, že moderné kurikulum má vyzerať tak, aby dobre pripravilo študenta na ďalších 40 rokov. ,,Stojíme pred érou, keď čoskoro po ukončení štúdia budú profesie, o ktorých človek v čase, keď sa hlásil na vysokú školu, ani nevedel. Univerzitné vzdelávanie je špecifické tým, že sa týka už dospelých ľudí. Je tu rovnako aspekt výchovy, ale aj socializácie a etiky." Na Prírodovedeckej fakulte UK je uvažovanie podobné. ,,Dnes sa už hranice medzi vedami stierajú a je absolútne nevyhnutná ich kooperácia. S úspechom sme zaviedli dva študijné programy (Environmental Studies, Biological Chemistry), kde dominantnou črtou je interdisciplinarita," hovorí prodekan fakulty Branislav Bleha.

Kontakt s praxou
Oslovení akademici sú zajedno v tom, že názor neziskového či súkromného sektora má byť v tvorbe študijných programov zapracovaný. ,,Treba objektívne priznať, že akreditovaním profesijne orientovaných študijných programov viazaných na externé inštitúcie by vysoké školy stratili istú autonómiu v realizácii vzdelávania. Získali by však významnú spätnú väzbu a zbavili by sa izolovanosti od ostatných oblastí života spoločnosti," približuje František Petrovič. Mária Bieliková považuje spojenie s praxou za nevyhnutné predovšetkým v momente, keď sa prax napája na základné princípy, ktoré prináša univerzitné štúdium. ,,Na fakulte máme mnohé technologické predmety vedené ľuďmi z praxe. Často sú zamerané na konkrétnu technológiu, idú do hĺbky, rozoberajú problémy, ktoré v akademickom svete často nemajú šancu vzniknúť." Profesorka však upozorňuje aj na to, že dnes sa prepojenie univerzitného vzdelávania a praxe preceňuje. ,,Našťastie je stále viac firiem, ktoré chápu, že nastavenie na znalosť aktuálnych technológií v univerzitnom študijnom programe je krátkozraké a aj pre firmy z dlhodobého hľadiska nevýhodné." Cieľom študijného programu je podľa nej pripraviť absolventa na veľa rokov, a to v meniacom sa svete. O dlhodobosti hovorí aj David Kahánek, senior manažér ľudských zdrojov pre región centrálnej Európy spoločnosti Dell. Firma takmer dekádu spolupracuje na celom Slovensku predovšetkým s biznisovými vysokými školami. ,,Naša spolupráca nemá jeden univerzálny spôsob. V diskusii s univerzitou ponúkame prípadové štúdie, exkurzie a takzvané job shadowing alebo tiež dlhodobejšiu absolventskú prax. Špeciálnu pozornosť venujeme ponukám pre pedagógov." Pre firmy sú podľa Davida Kaháneka efektívnejším a koncepčnejším spôsobom dialógu s vysokými školami spoločné iniciatívy. Tie dnes ponúkajú obchodné komory alebo neziskové organizácie, ktoré pôsobia na škole a dlhodobo rozvíjajú svoje aktivity. ,,Prostredníctvom Centra severoamerických štúdií Ekonomickej univerzity v Bratislave sa už päť rokov zapájame do jedinečného vzdelávacieho programu, v rámci ktorého môžu študenti získať poznatky o politických, ekonomických a kultúrnych aspektoch života v USA a Kanade," ilustruje David Kahánek.