Lucia Barmošová, moderátorka: „Vedci sa niekedy zaoberajú aj otázkami, ktoré sú tak trochu uletené. Tiež ste už hľadali odpoveď na otázku, čo bolo skôr? Či sliepka, alebo vajce?“
Ľuboš Sarnovský, moderátor: „Genetici sú za vajce, ale napríklad biochemici za sliepku. K jednoznačnej odpovedi sa síce zatiaľ nedopracovali, ale popritom objavili veci, ktoré sú pre prax užitočné.“
Lucia Barmošová, moderátorka: „Presne tak. Napríklad proteín, ktorý umožňuje za dvadsaťštyri hodín vytvoriť škrupinu. Niečo také by sa hodilo pri liečbe osteoporózy, alebo v stavebníctve.“
Anton Adamčík, redaktor: „Tak teda čo bolo skôr? Sliepka, alebo vajce? Podobnou otázkou sa zaoberali už antickí filozofi najmä Aristoteles a neskôr v stredoveku túto otázku oprášili nanovo. Sporadicky jedna skupina vedcov príde s tým, že prvá bola sliepka a onedlho druhá skupina vyhlási opak. Podobne nejasno v tom majú aj obyvatelia. Podľa britského vedca Collina Freemena sliepka bola skôr, ako vajce. Pretože bez sliepky, ktorá má špeciálny proteín, by vajce nemohlo mať škrupinu.“
Doc. Ing. Albert Breier, DrSc., biochemik FCHPT STU: „Volá sa ovokleidin 17, katalyzuje reakciu kryštalizácie vápenca vo vajcovej škrupine.“
Anton Adamčík, redaktor: „Ak teda vajce má škrupinu, vďačí za to sliepke. Genetici s tým ale nesúhlasia. Podľa nich to vajce musel zniesť nejaký tvor, ktorý nebol sliepkou, ale zniesol vajce s inou DNA, teda s DNA sliepky. Nová DNA vznikla mutáciou. Dilemu sliepka alebo vajce však vedci neberú až tak vážne.“
Doc. Ing. Albert Breier, DrSc., biochemik FCHPT STU: „To je skôr vedecký vtip. Pretože viete, sliepka nie je prvý tvor, ktorý tvoril vajíčka.“
Anton Adamčík, redaktor: „Odpoveď teda nie je podstatná, ale to, čo toto súperenie prináša. Napríklad objav spomínaného proteínu ovokleidin 17.“
Doc. Ing. Albert Breier, DrSc., biochemik FCHPT STU: „Sliepka dokáže tú vápencovú škrupinu urobiť za dvadsaťštyri hodín. A relatívne efektívne.“
Anton Adamčík, redaktor: „Efekt tohto proteínu by mohol byť napríklad návodom pri liečbe porúch vstrebávania vápnika.“
Doc. Ing. Albert Breier, DrSc., biochemik FCHPT STU: „A snažiť sa tú simuláciu nejakým spôsobom niekde zreprodukovať, napríklad pri osteoporóze.“
Anton Adamčík, redaktor: „Ale napríklad aj v stavebníctve. Škrupinu podobnú vaječnej by nám na stenách mohol urobiť proteín a máme vymaľované. To, čo nám laikom pripadá ako ničomné bádanie, je vo vede takzvaným základným výskumom.“
Doc. Ing. Albert Breier, DrSc., biochemik FCHPT STU: „V tom momente objavu sa nedá povedať na čo to bude využiteľné.“
PUBLIKOVANÉ 29. marec 2014