Slováci vytvorili náhradu kože [SME]

Náhrada kože pomáha pri liečení zranení. Lepšie ako kúsky od prasiat či mŕtvych darcov.
BRATISLAVA. Keď ju zodvihnete proti svetlu, akoby ste držali kúsok vlhkého, polopriehľadného papiera či vaty. Jemný predmet, akási zbrázdená štruktúra, ktorou by ste možno chceli obaliť krehké predmety a ktorá ich bude chrániť pred vonkajším nebezpečím. Presne toto však tento predmet robí. Je to koža, presnejšie, umelá náhrada kože, ktorú vytvorili slovenskí vedci a ktorú už testovali na ľuďoch napríklad v ružinovskej nemocnici. Pomáhala pacientom so silnými popáleninami, no na rozdiel trebárs od transplantácie, v jej prípade nehrozia problémy s imunitou. Telo vedci jednoducho šikovne oklamali.
Náhrada kože
„Koža z ošípaných, prípadne od mŕtvych darcov sa používa na rýchle dočasné prekrytie veľkých rán, ako sú rozsiahle popáleniny,“ hovorí Dušan Bakoš z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU. „Lenže to nie je už koža, je to zbavené buniek. Zostávajú len polyméry, ktoré sú súčasťou kože.“ Od toho potom nebolo ďaleko k myšlienke celý postup urobiť v laboratóriu. Aspoň to univerzitné nie je príliš veľké. Ak otvoríte dvere, dostanete sa do na prvý pohľad bežnej, aj keď trochu stiesnenej kancelárie. Z nej však môžete prejsť ešte do ďalších dvoch miestností, a tie už pripomínajú pracovisko chemika. Takého, ktorý pomáha lekárom. Vedci v ňom vytvoria čosi ako kostru, tá sa dá pacientovi a jeho vlastné bunky už urobia zvyšok. Výhodou je, že okrem toho dokážu k látke pridať rôzne ďalšie vlastnosti – také, čo pomôžu rastu buniek i budú bojovať proti nechceným mikróbom. „Trvalo asi pätnásť rokov, kým to prešlo s uspokojivými výsledkami až cez kliniku,“ vysvetľuje Bakoš. „Všeobecne je proces prípravy, predklinických a klinických testov veľmi náročný. U nás to bolo trošku voľnejšie, pretože to bolo od začiatku zahrnuté pod zdravotnícke pomôcky. No teraz sa európske normy sprísňujú.“
Výskum pre ľudí
Tá príprava trochu pripomína prácu v kuchyni. Keď chemici ukazujú vznik ich polymérnej štruktúry, svojej biosyntetickej náhrady kože, použijú mixér aj konvicu, ktorou látku nalejú do zvláštnych priehradiek. No na konci je práve spomínaný materiál – na prvý pohľad papier. „Je to prospešné pre ľudí. Robíme čosi, pri čom vidíme pozitívny výsledok,“ odpovedá vedec na otázku, prečo sa chemik vyberie do sveta lekárov a biológov. „Výskumu sme napokon venovali veľa času a minuli aj veľa peňazí, takže by sme boli radi, ak by sa to v praxi uchytilo.“ Celý rozhovor nájdete na tech.sme.sk Tomáš Prokopčák
Nazval by som to biosyntetická náhrada kože. Dušan Bakoš, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU