Slováci zisťujú, ako využiť mikróby [sme.sk]

Medzinárodný projekt chce nájsť šetrnejšie postupy. Slovenský tím zvolil cestu mikroorganizmov.
BRATISLAVA. Európska únia o ňom hovorí ako o jednej z vlajkových lodí spoločného výskumu. Do projektu, ktorého súčasťou je sedemnásť výskumných inštitúcii a univerzít, sa pritom zapojili aj slovenskí vedci.
Na BIONEXGEN, teda Biokatalýze novej generácie, sa podieľa vedecký tím z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU pod vedením Martina Rebroša.
„Byť súčasťou tohto projektu je veľkým ocenením pre náš tím,“ hovorí v tlačovom vyhlásení STU Rebroš.
„Máme špičkové laboratória a prístroje a náš aplikačne zameraný výskum nachádza uplatnenie vo výrobe. Vieme totiž realizovať výskum priamo u nás vo všetkých jeho častiach - teda od základného v podmienkach laboratória až po výrobu vo veľkých množstvách.“
Využiť mikróby
Medzinárodné tímy v rámci projektu BIONEXGEN skúmajú nové vhodné enzýmy, ktoré by sa dali využiť vo výrobe a zároveň by boli šetrnejšie k životnému prostrediu.
Výsledkom by tak mali byť špeciálne chemikálie, ktoré sa neskôr použijú pri výrobe liekov, prídavných látok do potravín, do kozmetických a čistiacich prípravkoch alebo aj pri výrobe hnojív a pohonných látok.
Kľúčové je, že výsledkom budú nižšie emisie skleníkových plynov a dôraz na obnoviteľné zdroje.
Problémom totiž je, že technologické postupy, pomocou ktorých dnes vyrábame vzácne chemikálie, trvajú nielen príliš dlho, no na ich konci býva aj toxický odpad.
Nové palivo
Slovenský tím sa v projekte venuje najmä biokatalýze. Vedci využívajú mikróby na pozmenenie rôznych látok tak, aby sa z tých bežne dostupných v prírode stali vzácne látky potrebné v priemysle.
Napríklad sa dá takto vyrobiť bioetanol, ktorý sa dnes povinne pridáva do pohonných hmôt. Vedci však prišli na spôsob, ako celý proces takmer desaťnásobne skrátiť. Ďalším prínosom je, že sa mikroorganizmy na tento proces dajú používať opakovane. Rýchlejšie a efektívnejšie dokážu vedci vyrobiť aj palivo novej generácie - biobutanol.
Slovenský tím z STU v rámci projektu spolupracuje najmä s univerzitami v Manchestri a v Londýne, ale aj s Dánskou technickou univerzitou a Českou akadémiou vied.