Slovenská družica poletí do vesmíru [Rádio Slovensko]

Jaroslav Barborák, moderátor: „Prvá slovenská družice by mala odletieť do vesmíru začiatkom júna. Jej štart sa niekoľkokrát posunul pre problémy s americkou raketou Falcon 9, ktorá ju mala pôvodne vyniesť na Orbit. Mladí slovenskí vedci preto hľadali iné riešenie. Družicu tak vynesie do vesmíru indická raketa, ktorá poletí skôr. Na jej vývoji sa podieľajú tri slovenské univerzity.“
Marek Segíň, redaktor: „Družica bude fungovať vo vesmíre celkom samostatne a musí odolať extrémnym podmienkam. Na palube ponesie malú kameru a viacero senzorov, ktoré budú robiť stovky meraní. To všetko museli zmestiť do malej kocky, čo bolo podľa lídra projektu Jakuba Kapuša technologicky náročné.“
Jakub Kapuš, líder projektu: „Tie rozmery sú definované, aj maximálna hmotnosť, ale to, čo je vnútri, tie technológie, tak to už každý tím si dá vlastné, každý má nejaký vlastný unikátny experiment a senzory a technológie.“
Marek Segíň: „Hlavným experimentom bude skúmanie rádiových vĺn vo vesmíre. Vďaka nim veci lepšie pochopia napríklad to ako vznikajú blesky. Odborníci pracovali na družici 5 rokov, už samotné zostrojenie preto považujú za úspech. Podľa predsedníčky Slovenskej asociácie pre vesmírne aktivity Michaely Musilovej tak získali najmä cenné skúsenosti.“
Michaela Musilová, predsedníčka Slovenskej asociácie pre vesmírne aktivity: „A to je podľa mňa jeden z tých hlavných prínosov tohto projektu, že takto otvára veľa možností nielen pre študentov, výskumníkov aj technikov. Rozvíja to aj náš vlastný vesmírny sektor na Slovensku aj z toho komerčného hľadiska.“
Marek Segíň: „Družica bude obiehať zem vo výške 500 kilometrov. Zozbiera pritom množstvo údajov, ktoré budú verejne dostupné. Pokračuje profesor Peter Ballo zo Slovenskej technickej univerzity.“
prof. Peter Ballo, Slovenská technická univerzita: „Získajú reálne údaje s ktorými môžu pracovať a vôbec nie je určené len pre veľkú vedu. Môže si zhromažďovať údaje o teplote na orbitálnej dráhe, môže si spraviť vlastný výskum, ktorý môže zbierať dáta a každý si z toho postaví niečo iné a niektoré výsledky môžu byť unikátne.“
Marek Segíň: „Podľa predpokladov by družica mala fungovať minimálne dva roky.“