Slovenské deti na chvoste rebríčka. V téme, o ktorej treba rozprávať [aktualne.sk]

Len niečo okolo päť percent detí na Slovensku ťukne prvýkrát na internet skôr, ako dovŕši šesť rokov. Podľa štatistík OECD sme v tomto meraní na chvoste rebríčka. Znamená to pre spoločnosť v dnešnej "dobe informatickej" dobrú alebo zlú správu?
Okolo 30 percent slovenských detí si zapne internet ešte predtým, ako oslávia desiaty rok. Menej detí sa v predškolskom veku stretáva s internetom spomedzi krajín OECD už len v Rusku a v Grécku.
#Digital natives:~57% of students in the OECD area access the #Internet before the age of 10 https://t.co/gzYxcEJjjl pic.twitter.com/84f5SFSqjJ
— OECD (@OECD) 1. srpna 2016
Druhý graf OECD však ukazuje, že keď zo škôlkarov vyrastú školáci, v sumári času strávenom na internete nezaostávajú za svojimi rovesníkmi zo sveta. Z chvosta sa vyšvihli do prvej sedmičky rebríčka.
Slovenskí žiaci vo veku 15 rokov využívajú internet mimo školy takmer tri hodiny denne, v rámci vyučovania zhruba ďalšiu polhodinu.

Jeden počítač v škole pre troch žiakov
V slovenskom školskom systéme sa internet, počítače a tablety využívajú až od 1. ročníka základnej školy. Všetky základné a stredné školy majú k dispozícii internetové pripojenie. "Spolu na nich funguje 235 644 osobných počítačov a tabletov," uvádza ministerstvo školstva. Len niečo okolo 15-tisíc z nich nemá pripojenie na internet.
Väčšina počítačov slúži na učenie. "V pedagogickom procese sa využívalo 186 672 počítačov a na záujmovú činnosť 20 622 počítačov," sumarizuje v najčerstvejších štatistikách rezort školstva.
Na jeden počítač v škole teda pripadajú približne traja žiaci. Počítače sa využívajú hlavne na predmete informatika. Zaujímavé je však, že až 4/5 učiteľov informatiky sú ženy. Kvalifikovaní pedagógovia na tento predmet sú v menšine.

Kedy začať?
Dekanka Fakulty informatiky a informačných technológií STU, Mária Bieliková hovorí, že odpoveď na otázku, kedy začať so surfovaním po internete, nie je jednoduchá. "Internet dnes plní mnoho úloh, takže sa nedá jednoznačne uviesť číslo, vek," myslí si.
"Ak berieme do úvahy informačnú a zábavnú úlohu, tak dnes už dvojročné deti, možno aj mladšie, "používajú" s pomocou rodičov aplikácie na internete. Ak hovoríme o samostatnom prieskumnom vyhľadávaní informácií na webe, tak platí, že ak vie dieťa čítať, tak je prístup k internetu relevantný, presne ako kedysi prístup k rôznym tlačovinám - knižkám, novinám," vysvetlila Mária Bieliková pre Aktuálne.sk.
Jednoznačne však vie uviesť aktivity, aké by mali deti na webe vyhľadávať. Či už v škole, alebo doma. "V škole je vhodné všetko na podporu vyučovania: získavanie informácií, používanie aplikácií na podporu vzdelávania," menuje niekoľko príkladov.

Treba podporovať kritické myslenie
Dôležité podľa nej zostáva, aby deti používali overené zdroje. "Je potrebné, aby sa veľmi skoro naučili, že keď si pozrú iné ako overené a odporúčané zdroje, nájdu tam často množstvo protichodných informácií a preto nemôžu veriť všetkému, čo uvidia," upozorňuje dekanka na riziká. Bez kritického myslenia dieťa ľahko zvedú rôzne konšpiračné teórie.
Doma môžu deti používať internet liberálnejšie. Aj tu si však treba dávať pozor. "Najdôležitejšie je mať prístup na internet pod kontrolou. Samostatný prístup pre dieťa určite nie je vhodný pre prváčika," hovorí dekanka Bieliková.
Ministerstvo školstva súhlasí, aby boli deti vedené k zodpovednosti, čo sa týka používania internetu. "Žiakov treba aktívne vzdelávať v oblasti správania sa v internetovom (kybernetickom) priestore," zdôrazňuje. Rezort pritom menuje stránky, ktoré by mali mať naštudované rodičia aj učitelia. O bezpečnom používaní webu sa dočítate na stránkach www.zodpovedne.sk, www.stopline.sk, www.pomoc.sk.

S dieťaťom treba pracovať
Zábava či práca mladých na internete si vyžaduje pozornosť rodičov. "Najlepšia kontrola je porozumenie. Často sa treba rozprávať o tom, čo hľadáme, nachádzame na webe a spoločne tie informácie analyzovať. Pomôcť deťom pochopiť, že nie všetko napísané je pravda," hovorí Mária Bieliková z STU.
Do akého veku by mali na deti počas práce s internetom dohliadať rodičia? Opäť to závisí od vyspelosti dieťaťa a samozrejme od rodičov. "Čím viac sa s dieťaťom rozprávame o rôznych nástrahách internetu, čím viac sa zaujímame o to, čo dieťa robí, čím viac príkladov mu predkladáme, čím viac sa mu venujeme, tým skôr mu môžeme internet "odomknúť"," myslí si.
Priznáva však, že svojim synom až do 13-tich rokov nedala kód na televíziu. Aby pred ňou netrávili celé dni. "Dnes je všetko o dosť iné, ale podstatné je, koľko a ako sa deťom venujeme. Tí moji skvelí chlapci poistku na televízii aj tak prelomili a zistili kód už skôr. Vedela som o tom, ale zároveň som vedela, že už sú dosť vyspelí a inteligentní, a teda že to nevadí," spomína si Mária Bieliková.
Graf ukazuje, koľko ľudí používa softvér na kontrolu nevhodných stránok pre deti. Slovenskí rodičia pred piatimi rokmi takúto pomôcku veľmi nevyužívali. Či sa to zmenilo, nie je jasné. Nové údaje však ešte nie sú dostupné. Zdroj - OECD

Doba numerická mení zvyky, aj v čítaní detí
Koľko času je vhodné práci na počítači venovať? Rozsah "práce" na počítači by podľa dekanky nemal mať žiadny súvis s tým, čomu sa chce venovať v budúcnosti. Či chce byť dieťa tanečník, alebo informatička.
"Moja 76-ročná svokra napríklad používa internet aj niekoľko hodín denne. Takto číta noviny a rôzne zaujímavé veci. Dôležité je, čo tam človek robí a s kým je v kontakte, keďže dnes sú mnohé aplikácie interaktívne," opisuje odborníčka z univerzity svoju skúsenosť.
Otázka na zamyslenie je podľa nej, či napríklad čítanie na tablete treba rátať do času stráveného na počítači. Doba sa vyvíja a je prirodzené, že ľudia v dobe numerickej majú iné zvyky, ako pred nástupom internetu. Pri sedavej zábave a práci však netreba zabúdať ani na pohyb, to vie aj akademička.
-END-