Slovenské koketovanie so smart city [HN]

Na podporu inovačných riešení vzniká aj Slovensko-americký inovačný fond. Alokácia bude dva milióny dolárov.
V čoraz väčšom rozsahu sa mestá stávajú centrami diania. V súčasnosti ich obýva 53 percent svetovej populácie a tento podiel sa o tridsať rokov zvýši na 70. Ak sa chcú vyvíjať ako kvalitné aglomerácie pre život, majú pred sebou len jedinú cestu: stať sa inteligentnými.
Spokojne môžete odísť zo svojho domu, pretože senzory sledujú jeho okolie, dokonca aj vodovodné potrubie či elektrickú sieť. Zaregistrujú podozrivú osobu v jeho blízkosti a prípadnú poruchu vodovodného potrubia nahlásia dispečingu. Nemusíte sa strachovať ani o svoj vysoký krvný tlak. Zdravotná služba vás monitoruje na diaľku. Cestou do práce sa pokocháte pohľadom na množstvo zelene. Vlhkosť a počasie sledujú ďalšie senzory, takže zavlažovanie zapínajú len v prípade potreby. Všetko to však má jeden háčik bez mobilu neprežijete. Ak žijete v takomto prostredí, do úvahy prichádzajú len dve vysvetlenia: Buď ste vymysleli stroj času, alebo ste občanom smart city.
V hre aj blockchain
Byť smart znamená byť in. Alebo cool, ak chcete. K populárnemu trendu by sa rady pridali aj viaceré slovenské mestá. Zatiaľ však ich snaženia viac šuštia papierom než realitou, hoci sa im vôbec nedá uprieť ťah na bránu aspoň v čiastkových riešeniach. Ako prvý na Slovensku svoj program rozvoja s výhľadom do roku 2040 koncipoval Poprad. Poslanci mestského zastupiteľstva odsúhlasili založenie združenia právnických osôb Slovak Smart City Cluster. Zakladajúcimi členmi sa stali mesto Poprad, Tatra banka, Slovenská technická univerzita v Bratislave (STU) či Atos IT Solutions and Services. ,,Hovoríme pritom nielen o smart riešeniach pri spravovaní mesta, ale, samozrejme, aj o maximálnom využití a prepojení rôznych jestvujúcich infraštruktúr do jednej komplexnej," uviedol pre HN primátor Popradu Jozef Švagerko. Vlani mesto urobilo zásadný krok pri manažmente tepelného hospodárstva, keď ho prevzalo z rúk nadnárodného koncernu a odovzdalo vlastnej energetickej spoločnosti. Tá by mala zabezpečiť pozitívnu implementáciu smart riešení. ,,Ďalšou fázou bude vytvoriť model facility manažmentu pre všetky budovy vo vlastníctve mesta. Súčasťou týchto opatrení bude napríklad aj smart metering. Vizionársky už prišla na pretras aj lokálna kryptomena na báze blockchain platformy," dodáva prvý viceprimátor Popradu Igor Wzoš. Perspektívne projekty chcú čiastočne financovať aj zo štrukturálnych fondov a v rámci klastra vzniká samostatná sekcia zaoberajúca sa možnosťami bankových a súkromných zdrojov.
Nutnosť samospráv
Svoje ambície netají ani ďalšia lokalita pod Vysokým Tatrami. ,,Aj samosprávy sú nútené, aby na tento rýchlik nastúpili a využili z nových technológií čo najviac dobrého. Nie sme ešte smart city, hoci niektoré nápady a návrhy sú už realitou," povedal nám primátor Kežmarku Ján Ferenčák. Mesto za ostatné dva roky zaviedlo jednotnú ekonomiku i optický internet a pripravilo energetický audit. Koncept Smart Green City sa má stať základom pre ďalšie budovanie chytrého Kežmarku. Spolupracuje s Českým vysokým učením technickým v Prahe a špecializovanou spoločnosťou Ecoten zostavenú z energetických špecialistov, stavebných inžinierov a architektov. Do hry sa mu podarilo dostať tiež Fakultu architektúry STU. Zadaním pre jej študentov je hľadanie problematických a nevyužitých priestorov s koncovkou návrhov kreatívnych riešení. Východoslovenská metropola má svoje prvé koketovania so smart už za sebou. V roku 2015 sa zmodernizoval systém riadenia dopravy na križovatkách, ktorý uprednostňuje MHD. Dispečeri monitorujú situáciu pomocou desiatok kamier. ,,Po prvý raz v histórii našej MHD vidia, čo sa deje v uliciach. Doteraz sa museli spoliehať iba na sprostredkované informácie," uviedol pre HN primátor Košíc Richard Raši. Na zrekonštruovaných paneloch pribudli informačné panely vychádzajúce z reálnej polohy dopravného prostriedku nasnímaného cez GPS. Košice ako prvé mesto na Slovensku využívajú aplikáciu UBIAN, ktorej úlohou je napomáhať cestujúcim. Zo svojho mobilu sa dozvedia všetky potrebné dopravné informácie - aplikácia vyhľadáva polohu dopravného prostriedku, ako aj cieľové zastávky. Primátor zdôraznil, že tento rok dokončia parkovací systém. Výška investície je dva milióny eur. Tradičný ,,Park & display" zasunutie kartičky za čelné sklo - nahradí systém ,,Pay to Plate", ktorý vyžaduje náročnejšie IT riešenie. Nová technológia sústreďuje všetky kanály do centrálnej databázy, pričom hlavným identifikátorom je evidenčné číslo vozidla.
Beh na dlhú trať
Presuňme sa z východu Slovenska na západ. Nitra sa podľa slov jej primátora Jozefa Dvonča chce zaradiť k priekopníkom. ,,Práve mestá sa stanú v budúcnosti miestami synergickej infraštruktúry, ktorá bude základom ekonomiky 21. storočia. Smart city nie je projekt na jeden rok. Som presvedčený, že sa dá riešiť len koncepčne," informoval nás. Nitra zriadila pracovnú skupinu zloženú z expertov na jednotlivé oblasti a zastupiteľstvo odobrilo zámer uskutočnenia projektu. V nadväznosti na silného partnera Jaguar Land Rover a s prispením zdrojov EÚ i domácich grantov chce zaviesť inteligentnú verejnú dopravu i energie. Životnú úroveň má zvýšiť modernizácia verejného osvetlenia a osvetlenia v budovách vo vlastníctve mesta. Ku krajským mestám so silnými ambíciami sa zaraďuje aj Trenčín. Už roky sa tu realizuje projekt Trenčín si Ty. ,,Nepatrí priamo do sféry smart city, avšak už v urbanizme je potrebné pripraviť priestor aj pre technológie a ich využitie. To znamená hľadať chytré riešenia. Znamená to pripraviť urbanistický hardvér tak, aby softvér nemal v budúcnosti napríklad priestorové problémy," povedal nám hlavný architekt mesta Martin Beďatš. Jeho útvar momentálne pracuje na štúdii centrálnej mestskej zóny pripravenej v spolupráci s odbornou i laickou verejnosťou. ,,Snažili sme sa správať ako smart city nie z hľadiska technologického, ale z hľadiska prístupu k verejnosti ako hlavnej zložky." Trenčín okrem toho na Palackého ulici zaviedol testovacie územie. V spolupráci so spoločnosťou Telekom v ňom skúša rôzne smart technológie týkajúce sa zlepšenia bezpečnosti, osvetlenia, monitoringu, parkovania a internetového zabezpečenia. V dvoch lokalitách vybudoval polopodzemné kontajnery s detekciou ich zaplnenia.
Nový koncept financovania
V kuchyni EIB sa práve pripravuje nový koncept financovania smart city v krajinách strednej Európy. Inštitúcia chce poskytnúť slovenským mestám podporu vo výške 150 až 200 miliónov eur. Jej viceprezidenta Vazila Hudáka sme sa spýtali na mechanizmus úverov. Informoval nás: ,,Nie všetky mestá majú kapacitu veľkej investície, a preto uvažujeme nad vytvorením takzvaných investičných platforiem pre smart cities na národnej úrovni." Vytváranie investičných platforiem a následné schvaľovanie projektov bude na to nadväzovať. Samosprávy podľa Hudáka záujem majú, o čom svedčí intenzívna komunikácia s primátormi a starostami. Banka v našom štáte zafinancovala už niekoľko rámcových úverov. Za posledných desať rokov ich výška k dnešnému dňu predstavuje sumu viac ako 160 miliónov eur. Na podporu inovácií vzniká tiež Slovensko-americký inovačný fond. Ide o spoločnú iniciatívu, pričom alokácia bude dva milióny dolárov - milión vloží slovenská vláda a milión americké firmy. Príjemcom grantov budú slovenské firmy, ktoré pracujú na smart city riešeniach a dokážu získať na spoluprácu firmy z USA. Granty sa budú udeľovať na základe otvorených výziev.
Nie všetky mestá majú kapacitu veľkej investície, a preto uvažujeme nad vytvorením takzvaných investičných platforiem pre smart cities na národnej úrovni.