Slovenské vysoké školy zaostávajú vo vede [Aktualne.sk]

Bratislava - Niektoré fakulty na Slovensku stále málo dbajú na kvalitu vzdelávania a výskumnej činnosti a sústreďujú sa na kvantitu. Slovenskí vedci málo publikujú a vysokoškolské štúdium je masové. Školy nedokážu konkurovať zahraničným.
Vyplýva to z hodnotenia Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA), ktorá vyhodnotila úroveň slovenských vysokých škôl.
Vysoké školy sa až niektoré výnimky málo podieľajú na výskumnej činnosti v porovnaní so svetovými vedcami a ich práce majú aj pomerne malý ohlas. Slovensko bolo čo sa týka publikačnej činnosti pred desiatimi rokmi na približne rovnakej úrovni ako Česká republika, ktorá však počet publikácií zdvojnásobila a Slovensko stagnuje.
Málo špičkových vedcov
Bývalý minister školstva Ferdinand Devínsky (SDKÚ-DS) upozornil na absolútnu stagnáciu slovenskej vedy. "Špičkových vedcov je ako šafránu," povedal Devínsky a pripomenul, že na Slovensku je len 54 špičkových vedcov. Z toho 27 je na Univertite Komenského, 19 v Slovenskej akadémii vied, sedem na Slovenskej technickej univerzite a jeden na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika.
Na desaťtisíc učiteľov pripadá len 1500 profesorov, z toho špičkových ľudí je len 35. Len 2,3 percenta ľudí je tak schopných konkurovať svetovým špičkám. "Toto je desivé číslo," dodal.
Masovosť pretrváva
Správa upozorňuje, že stále pretrváva masovosť štúdia. Na 13 fakultách pripadá na jedného profesora alebo docenta viac ako sto študentov. Masovosť v štúdiu však nie je len špecialitou Slovenska, tento trend je aj v okolitých krajinách. Negatívne však vplýva na kvalitu výskumnej činnosti, pretože pedagógovia majú veľa hodín výučby a nezostáva im dosť času na vedeckú činnosť.
Klesol počet fakúlt, na ktorých prevažuje externé štúdium zo 16 na 14. Je to však stále vysoké číslo vzhľadom na nedostatočnú kontrolu kvalitu externého štúdia.
Zlepšila sa Trnavská univerzita
ARRA hodnotila tento rok 92 fakúlt a dve vysoké školy, ktoré nemajú fakulty. V pôdohospodárskych vedách je najlepšia Univerzita veterinárneho lekárstva, v humanitných vedách najlepšie skončila Vysoká škola múzických umení, v lekárskych vedie Univerzita Komenského, ktorá dosiahla najlepší výsledok aj v prírodných vedách. V spoločenských vedách najlepšie dopadla Technická univerzita Košice a v technických Slovenská technická univerzita.
Na úrovni fakúlt v pôdohospodárskych vedách vedie taktiež Univerzita veterinárneho lekárstva, v humanitných Filozofická fakulta UK, v lekárskych Jesseniova lekárska fakulta UK a v prírodných vedách Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK. V spoločenských vedách najlepšie skončila Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity a v technických vedách je to Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity.
Podľa Michala Považana z agentúry sa nedá jednoznačne povedať, že vysoké školy sa zlepšujú alebo zhoršujú. V niektorých kritériách sa zlepšili, v iných zase zhoršili. Najväčší posun zaznamenala Trnavská univerzita.
Väčší záujem je o absolventov súkromných škôl
Podľa prieskumu je na internetovom trhu práce najväčší záujem o absolventov súkromných vysokých škôl. Veľký podiel na tom môže mať aj fakt, že často ide o ľudí, ktorí majú za sebou už nejakú prax.
Zamestnávatelia sa najviac zaujímajú o študentov technických a informatických fakúlt. Tí aj obvykle zostávajú pracovať v odboroch, ktoré vyštudovali. Naopak absolventi humanitných a spoločenskovedných smerov sa až takému záujmu zamestnávateľov netešia. Títo najčastejšie končia aj v pozíciách administratívneho charakteru.
Devínsky pripomenul, že absolventi vysokoškolského štúdia všeobecne nemajú veľký problém uplatniť sa.
Ministerstvo dáva peniaze podľa výsledkov
Pri rozpise finančných prostriedkov aj rezort školstva zohľadňuje výsledky v pedagogickej a výskumnej činnosti škôl, uviedla hovorkyňa ministerstva Viera Trpišová.
Dotáciu verejným vysokým školám do budúcnosti pripravuje na základe normatívu, ktorý bude mať dve časti. Pôjde o finančné prostriedky určené na pedagogickú činnosť a peniaze určené na výskumno-vývojovú činnosť. Bude sa zohľadňovať aj kvalita publikačnej činnosti, úspešnosť pri získavaní finančných prostriedkov na výskumné granty ale aj normatívy na uplatnenie nových prvkov riadenia pomocou informačno-komunikačných technológií, ako napríklad elektronická prihláška, či elektronický podpis.