Robert Barca je šéf firmy, ktorá letecky mapuje Slovensko, rozpráva o tom, ako vznikajú ortofotomapy a čo všetko už ukázali
Najskôr vyletia lietadlá s obrovským fotoaparátom, nafotia každý meter Slovenska. Snímky spoja v počítači a s 3D okuliarmi známymi aj z kina odmerajú výšky, obrázky zasadia do modelu terénu a vzniknú ortofotomapy presné na pár centimetrov. Riaditeľ firmy Eurosense Urbanista Robert Barca v rozhovor opisuje, ako pomohol zachrániť dvoch ministrov a Pezinok pred skládkou.
Sú vaše mapy lepšie ako tie od Google?
Google maps je fantastický fenomén, ale nie je to systematické pokrytie. Je to guláš databáz zobrazovaných bez autorizácie kvality. Google zobrazuje najmä satelitné dáta a tie nedosahujú také rozlíšenie detailu ani polohovú presnosť, ako produkujeme my z leteckých snímok. V Googli nájdete viac časových sád, my sme schopní aktualizovať celé Slovensko iba každé tri roky a veľké mestá každý rok. Na Google sa nemôžete spoľahnúť v tom, že na dvoch mapách z rozličného času je detail presne na tom istom mieste.
Keďže mapujete Slovensko pravidelne, priniesli ste významné dôkazy do debaty, ako miznú slovenské lesy. Na vašich mapách vieme porovnať, ako sa lesy menili za 15 rokov. A porovnať miesta, kde rúbali lesníci a kde zostali popadané stromy.
Každé tri roky máme aktuálny objektívny stav reality. Nie som ekológ, ale urbanista a zameriavam sa viac na mestá. Tatry sme si však začali všímať od roku 2004, keď tam bola kalamita. Dobre to vidno pri Troch studničkách, pri ceste z Podbanského na Štrbské pleso, neďaleko cesty na Kriváň. Lesníci tam ťažili len po hranicu najvyššieho stupňa ochrany a tak na jednom zábere máme dva prístupy ťažbu s argumentom na zastavenie šírenia podkôrneho hmyzu a miesta, kde nechali polámané kmene ležať. Tam, kde ťažili drevo, sa rok po roku rozširovala napadnutá plocha lesa a ďalej a ďalej ťažili. Naopak, v bezzásahovej časti sa síce podkôrnik šíril a napádal stromy, no potom sa šírenie zastavilo. Výsledok: tam, kde drevo ťažili, zmizla oveľa väčšia plocha lesa ako tam, kde drevo ťažiť nemohli.
Zistili ste, že na miestach bez ťažby sa les zachránil sám a na padnutých kmeňoch začali opäť rásť stromy.
Objektívne to vyplýva z ortofotomáp. Prišli sme aj na ďalšie súvislosti. Ochranára Erika Baláža veľmi zaujímalo štúdium detailov Tichej a Kôprovej doliny. Ešte v roku 2012 bol les napadnutý, ale nezmizli všetky stromy, les zostal a nie je to holorub. Keď sme tieto miesta porovnali so zábermi z roku 1949, ukázalo sa, že podkôrnik napadol najmä stromy, ktoré tam rástli už v roku 1949.
Čo to znamená?
Laicky si to vysvetľujem tak, že podkôrny hmyz napadol staré, viac ako 60-ročné stromy. Tam, kde les v Tichej doline v roku 1949 nebol a je mladý, zostal teraz nezasiahnutý. Na miestach po zásahu lesníkov les úplne zmizol a pribudli nové lesné cesty. Musíme priznať, že aj na odlesnených miestach už infračervené snímky ukazujú červenú farbu, nový život. Musia tam vysádzať stromy. Ale tam, kde bol pasívny prístup, je nových stromov viac, sú vyššie a najmä zostali tam aj tie dospelé.
Vaše dôkazy pomohli zachrániť dvoch trestne stíhaných bývalých ministrov životného prostredia László Miklósa (SMK) a Jaroslava Izáka (SNS), ktorí zabránili výrubu v Tichej a Kôprovej doline po kalamite. Prečo ste to robili?
Videl som v televízii hovorcov prokuratúry a vyšetrovateľov s komentárom, že ministri spôsobili Slovensku takú veľkú nenahraditeľnú škodu, že musia byť odsúdení, aby vznikol precedens. Prokuratúra chcela dať spraviť letecké snímky škôd. Ešte v ten večer som napísal prokuratúre email, že letecký prieskum ukáže len súčasný stav a že my máme k dispozícii a ponúkame letecký prieskum aj z obdobia pred kalamitou v roku 2004 a tri letecké prieskumy pravidelne po troch, šiestich a deviatich rokoch po kalamite.
V zásade ste vedeli podložiť, že tam, kde ministri zakázali rúbať, nie sú väčšie škody ako tam, kde rúbať mohli.
Dostal som predvolanie na Národnú kriminálnu agentúru, mal som predložiť všetky dôkazy. Požiadali ma o znalecký posudok. O ten sa napokon oprel aj sudca a to napriek tomu, že môj posudok bol v rozpore s posudkami lesníkov – súd uznal ortofotomapy ako objektívnu realitu. Verím, že ministrov oslobodili aj vďaka môjmu posudku.
Okrem vášho biznisu, v ktorom ponúkate mapy štátu aj firmám, opakovane upozorňujete na problémy Slovenska. Pomohli ste aj pri počítaní kamzíkov, aktivistom v boji proti skládke v Pezinku, upozorňujete na nevhodnú zástavbu v mestách. Prečo to všetko robíte?
Verím, že ortofotomapy by mali byť používané na sledovanie a analýzy zmien v našich mestách a v krajine, a špeciálne tie infračervené by mali byť k dispozícii pre monitoring zdravotného stavu našich lesov. Očakával by som, že takéto fantastické databázy budú využité v prospech životného prostredia, na dobrú vec.
Až tieto vaše mapy priniesli do debaty o lesoch zásadné argumenty, o ktorých verejnosť nevedela.
Som veľmi rád, že sa ľudia chytili tejto témy v kampani My sme les. Obával som sa, že verejnosť je už apatická. Verejnosť možno nie je informovaná, ale Štátnej ochrane prírody sme ortofotomapy poskytli. Vypýtali si licenciu pre TANAP a majú aj staršiu sadu pre celé Slovensko. Pri spolupráci by sme mohli vytvoriť simulačný model, ktorý by pomohol predpovedať, čo sa môže diať s lesmi.
Komu ešte zo štátnych inštitúcií dodávate mapy?
Ortofotomapy nespracúvame na objednávku iných. Štátne organizácie tvoria len menšiu časť našich zákazníkov. Žiaľ, štát väčšinou nepožaduje pre svoje aplikácie, s výnimkou cestnej databanky, aktuálne mapové podklady. Tie potrebujú dopravní projektanti, sieťoví projektanti, telekomunikácie. Štát využíva aktualizované databázy pre aplikácie, ku ktorým ich prinúti medzinárodná legislatíva. Príkladom je povinné použitie polohovo presných ortofotomáp pre kontrolu dotácií na užívanie poľnohospodárskych plôch od roku 2002.
Štát má tiež svoju ortofotomapu Slovenska na katastrálnom portáli – je neúplná, celá je deravá. Prečo je výrazne slabšia ako vaša?
Dokonca stále nie je hotová, ani po zhruba pätnástich rokoch. My za to obdobie robíme už šieste pokrytie celého Slovenska. Je absurdné, aby štátny úrad také niečo vyrábal. To akoby si telekomunikačný úrad povedal, že bude za štátny rozpočet vyrábať rádiá. Aj keby boli jediné povolené, nikto by také rádiá nechcel. To by sme mali mať dávno za sebou. Dôvodom, prečo je slabšia a stále nekompletná, je pravdepodobne to, že štátny úrad môže neobmedzene čerpať peniaze z rozpočtu bez akejkoľvek zodpovednosti, že za ne musí niečo dokončiť.
Výsledok je, že štátne služby fungujú na neúplnej mape.
Vyčerpali sa desiatky miliónov eur. Mrzí ma to, pretože viem, že jedna ortofotomapa sa dá zabezpečiť za desatinu peňazí. Ten najzásadnejší problém ale nie je na prvý pohľad vidieť. Nie je to neúplnosť, ani neaktuálnosť a slabé rozlíšenie, ale polohová nepresnosť. Štátna ortofotomapa nie je totiž spracovaná na dostatočne presnom a aktuálnom modeli terénu. Preto ju nie je možné použiť pre kontrolu poľnohospodárskych dotácií. Finančné dôsledky nesplnenia striktných podmienok kontroly čerpania EU dotácií pre farmárov by boli pre Slovensko fatálne.
Prečo sú vaše mapy také presné?
Ortofotomapa je zobrazenie leteckej snímky (orto znamená kolmo) v každom bode kolmo do 2D. Snímka sa najskôr obalí na terénny model v 3D, až potom sa prerobí na 2D. Využívame náš presný digitálny terénny model krajiny, tiež ho každé tri roky aktualizujeme. Pri každom novom snímkovaní najprv hľadáme, či prišlo k zmene terénu. Či je niekde nový násyp, výkop, most. Leteckých snímok je do 80-tisíc z celého Slovenska. Každú dvojicu snímok vedľa seba skontrolujeme a terén aktualizujeme. Ak je chyba v terénnom modeli päť metrov, tak sa zobrazenie terénu zo snímky posunie možno o dva metre. Chyba dva metre na ortofotomape je absolútne neprípustná.
Čo to znamená? Keď niečo odfotíte v roku 2005 a 2015, musí byť ten istý stĺp na tom istom mieste?
Každý prvok na úrovni terénu, kmeň stromu, cesta, musí byť na tom istom mieste. Aby bolo možné skontrolovať napríklad hranice parciel. Fotogrametria znamená spracovanie leteckých snímok tak, že vieme dostať nielen 2D fotografie, ale z prekrytu dvoch leteckých snímok z rôznych bodov aj vidieť a zmapovať výšky – kopcov, domov, stromov, chodníkov, aj desať centimetrov nad terénom.
Čo sú najmenšie detaily, aké viete ukázať?
Vieme urobiť aj mapy s rozlíšením päť centimetrov, veľké mestá aktualizujeme v rozlíšení desať centimetrov. Pre celé Slovensko je to trochu menej, 20 centimetrov na pixel, pretože to je veľmi drahé. Keď si mapu Slovenska úplne zväčšíte, ten najmenší štvorček má rozmer 20x20 centimetrov. To umožňuje zväčšovať fotografie až do mierky 1:1000.
Načo robíte aj infračervené snímky?
Robíme ich z tej istej digitálnej kamery. Je na nich vidieť život, napríklad pri stromoch úbytok chlorofylu, teda zdravé stromy sú červené a poškodené, zomierajúce alebo už mŕtve stromy sú šedé.
Čo robíte s utajenými miestami a budovami? Mažete ich?
Podlieha veľmi striktným pravidlám, ako ich upraviť pre civilné použitie.
Napríklad letecká základňa sa na vašich snímkach neobjaví?
Letecká základňa nemusí byť objektom a miestom, ktoré by sa utajovalo, sú to skôr rizikové ciele prípadných teroristických útokov. Tie sa na základe pokynov kompetentných orgánov upravia do určenej podoby.
Ako vaše mapy pomohli v kauze Pezinskej skládky?
Som Pezinčan a veľmi som ten prípad prežíval. Mesto Pezinok využívalo naše ortofotomapy. Oslovil ma primátor, ktorý sa mal pre skládku stretnúť s premiérom Ficom, potreboval podklady a vysvetliť, čo majú Pezinčania proti skládke.
Čo dokázali vaše mapy?
Ukázali, ako blízko je skládka a plocha na jej rozširovanie k centru mesta a obytným zónam. Prekryli sme to s databázou budov a obyvateľov a vysvetlili sme, že vo vzdialenosti tisíc metrov od skládky žije štyri-päťtisíc obyvateľov, z toho tisíc ľudí starších ako 65 a mladších ako 15 rokov. Vysvetlili sme, že tá skládka je 280 metrov od bytových domov, 590 metrov od nemocnice.
A kde teda mala byť tá skládka?
Vytvorili sme mapovú analýzu, z ktorej je jasné, že len na území Bratislavského kraja sú desiatky miest – kruhov s polomerom dva kilometre – ktoré sa nedotýkajú žiadnej zástavby. Nehovoríme, že to sú miesta, kde má byť skládka. No s použitím takýchto dát vieme vyvrátiť argument, že na území Bratislavského kraja neexistuje miesto pre skládku ďalej od obytných zón.
Ako to dopadlo?
Skládka išla nakoniec až na Európsky súd a som hrdý, že sme pomohli pripraviť pre tím, ktorý tam šiel, okrem týchto podkladov aj analýzy z porovnania leteckých snímok a digitálnych terénnych modelov. Tie preukazovali, že skládku systematicky zavážali a z leteckých snímok bolo jasné, že skládka sa rozširovala – aj v období, keď to legálne nebolo možné.
Nemáte pre vaše aktivity problémy so štátom?
Niektoré komentáre sú neškodné, typu, či som naivný idiot a prečo sa do toho starám. Sú však aj oveľa nebezpečnejšie komentáre – načo hovorím o existencii dôkazov, pretože môžem očakávať, že sa druhá strana bude brániť.
Akí ľudia vám toto odkazujú?
Tie odkazy nie sú nikdy priame, nedozviem sa mená.
Prišli ste už niekedy do stretu so štátnymi orgánmi?
Uvedomil som si, že po angažovaní sa vo viacerých kauzách sa o našu firmu začali zaujímať. Ak dokážu obžalovať ministrov, dokážu si poradiť s jednou firmou. Viac by som o tom teraz nehovoril.
Na Google sa nemôžete spoľahnúť v tom, že na dvoch mapách z rozličného času je detail presne na tom istom mieste.
Robert Barca (51)
Urbanista, vyštudoval fakultu architektúry STU v Bratislave a pracoval ako architekt v Barcelone a Berlíne, vo Viedni začal pracovať s geoinformačnými technológiami. K leteckému snímkovaniu a fotogrametrii sa dostal cez firmu svojho otca, experta na diaľkový prieskum zeme. Eurosense pôsobí vo viacerých krajinách Európy, aj vo Francúzsku, Nemecku, Holandsku, Poľsku či Bulharsku. Robert Barca je riaditeľom pre Slovensko. Mapy firmy sú napríklad na webe Mapy. cz, Google mapách Slovenska z roku 2005-2007, geoportáli Cestnej databanky SR, v Registri pôdy, používajú ich aj telekomunikační operátori či energetické distribučky. Syn Roberta Barcu Robert je fotograf, aktuálne získal cenu Czech Press Photo.
-END-
[Denník N 08/12/2017]
Autor: JURAJ KONÍK
