Slovensko recykluje 56 % plastových obalov [Rádio Slovensko]

Pavol Alexy z Ústavu prírodných a syntetických polymérov FCHPT STU v relácii K veci

Soňa Otajovičová, redaktorka
Slovensko recykluje 56 % plastových obalov, patríme tak medzi najlepšie krajiny Európskej únie. 22. apríl je Deň Zeme, tohtoročnou témou je redukcia plastového odpadu. Slovensko môže byť vďaka vedcom z Technickej univerzity v tejto oblasti priekopníkom. Začína sa relácia K veci. Pri mikrofóne je Soňa Otajovičová.Deň Zeme prvýkrát oslavovali v USA v roku 1970. Skutočne medzinárodným dňom sa stal až v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, keď svoju činnosť odštartovalo aj medzinárodné ústredie Dňa Zeme. Tohtoročnou témou je zredukovanie plastov o 60 % do roku 2040. V Európe sa podľa Eurostatu recykluje približne 33 % plastov? Ako je na tom Slovensko? Odpovedá hovorkyňa Organizácie zodpovednosti výrobcov Envi-Pak Katarína kretter.

Katarína Kretter, Organizácia zodpovednosti výrobcov Envi-Pak
Na Slovensku celkovo rastie podiel recyklácie komunálneho odpadu a výrazne sa na tom podieľajú recyklované odpady z obalov a odpady z obalových výrobkov, ktoré sú vyzbierané v rámci triedeného zberu priamo v obciach, tzn. komunálny odpad a rovnako sa zvyšuje neustále aj recyklácia odpadov z obalov. Slovensko vďaka rozšírenej zodpovednosti výrobcov v roku 2020 dosiahlo recykláciu odpadov z obalov o 70,8 % a mieru zhodnotenia 74,1 %, čo nás radí naozaj na popredné priečky Európskej únie, dokonca až do prvej desiatky, Predbehli sme dokonca Českú republiku či Rakúsko. A keď sa pýtate špeciálne na tie plastové obaly. Tak výsledky z Eurostatu ukazujú, že sme na vrchole rebríčka, že dokonca Slovensko so svojimi 56,3, percentami recyklovaných plastových obalov vedie ten rebríček Európskej únie. Samozrejme, že sú to dáta nie za minulý rok, ale sú to dáta niekoľko rokov dozadu, pretože tie najaktuálnejšie dáta ešte v Eurostate nemáme.

Soňa Otajovičová, redaktorka
Na Slovensku zálohujeme PET fľaše, už tretí rok skomplikoval zálohový systém recykláciu iných plastových obalov?

Katarína Kretter, Organizácia zodpovednosti výrobcov Envi-Pak
Zálohované obaly celkovo tvoria asi 8 % všetkých obalov, ktoré sa uvedú na trh a neskôr sa stanú odpadmi a ja sa musím priznať, že sme naozaj mali obavy, keď prichádzal zálohový systém, či to neohrozí to triedenie a ochotu ľudí triediť ostatné druhy obalov, pretože prečo by to mali robiť, keď je to zadarmo, kým za zálohované dostanú naspäť záloh pre obce, kde my financujeme, manažujeme triedený zber nielenže nepoklesol podiel vytriedeného odpadu, ale dokonca stúpol o 1 kg na obyvateľa.

Soňa Otajovičová, redaktorka
Podľa Európskej zelenej dohody by sme do roku 2030 mali recyklovať 55 %, plastov. Vy ste spomínali, že Slovensko, už teraz sa nám darí spĺňať tento cieľ, tak mali by sme byť ambicióznejší?

Katarína Kretter, Organizácia zodpovednosti výrobcov Envi-Pak
Stále máme čo doháňať. Samozrejme, že tie plasty sú veľmi špecifické, je ich veľké množstvo druhov, nie všetky sa dajú rovnako efektívne recyklovať a mali by sme určite zabrať aj v tom, aby výrobcovia používali také obaly, ktoré sú jednoducho triediteľné pre obyvateľov a tým pádom aj jednoduchšie recyklovateľné. V tomto by mohla pomôcť napr. ekomodulácia, kde poplatky výrobcov sa odvíjajú od toho, ako ľahko sa ten obal dá recyklovať alebo teda vytriediť a následne recyklovať.

Soňa Otajovičová, redaktorka
Vieme povedať, ktoré typy obalov napr. tých potravinových sú tie, ktoré sú ľahko recyklovateľné a možno, ktoré vyzerajú, že sú recyklovateľné a vlastne ani nie sú?

Katarína Kretter, Organizácia zodpovednosti výrobcov Envi-Pak
Väčšinou ide o obaly, ktoré sa skladajú z viacerých druhov plastov, nie je možné vaničku od salámy alebo syrov rozdeliť na tie podkategórie, lebo v tej samotnej vaničke je zlisovaných viacero vrstiev. To nedokáže oddeliť človek doma v žiadnom prípade. Tak isto mnohé iné kompozitné obaly, kde vnútorný obal je dajme tomu hliníková fólia a väčšia časť toho obalu je napr. plast, toto nie je možné doma oddeliť, a preto je nie ľahké recyklovať, nie nemožné, ale bolo by to veľmi náročné finančne aj technologicky.

Soňa Otajovičová, redaktorka
Podľa dát Eurostatu, polovica plastového odpadu určeného na recykláciu sa vyváža do tretích krajín, chýbajú nám totiž kapacity, technológie alebo financie na jeho spracovanie. Máme na Slovensku dostatočné možnosti recyklácie?

Katarína Kretter, Organizácia zodpovednosti výrobcov Envi-Pak
Ja môžem hovoriť za našu organizáciu zodpovednosti výrobcov. My v Envi-Paku sme v roku 2023 financovali a manažovali triedený zber v 1177 mestách a obciach a teda keď sa pozriem dozadu, tak až 96 % odpadov zhodnotených sa vykonalo v rámci Európskej únie, dá sa to na Slovensku a v Európskej únii máme isté kapacity, kde sa dá recyklovať. Samozrejme, tie čísla, ktoré ste spomínali, sú za celoeurópsku úniu a veľmi záleží na tom, ako je to efektívne, či už zo strany jednotlivých štátov, pokiaľ ide o dopravu atď. Primárne sa musíme dívať aj na to, akú stopu za sebou vlastne zanechávame už tým, že ten odpad dopravujeme na väčšie vzdialenosti. Toto vlastne má vplyv aj na náklady a tie náklady, keďže sú zahrnuté v cene tých výrobkov, tak by sa prejavili aj potom u bežných občanov v domácnostiach.

Soňa Otajovičová, redaktorka
Slovensko má vo svojich končinách aj jeden unikát, je ním bioplast, ktorý vyrába Tím Slovenskej technickej univerzity pod vedením prof. Pavla Alexyho, ten si myslí, že recyklácia časom nebude stačiť.

Pavol Alexy, Ústav prírodných a sytentických polymérov FCHPT STU
Recyklácia plastov nie je definitívne riešenie ona význam stále bude mať, len sa musíme zamyslieť nad tým, že čo budeme robiť s tým recyklátom, pretože plasty nie sú recyklovateľné donekonečna. Oni v nejakom čase po nejakom počte recyklačných cyklov strácajú svoje vlastnosti a nie je z nich potom už možné vyrobiť nič zmysluplné, tzn. že sa budeme musieť zamyslieť, čo s tým odpadom alebo recyklátom, ktorý už nemá dobré spracovateľské a úžitkové vlastnosti, a preto ten odhad 20 rokov, že momentálne je tá tzv. recyklačná slučka pomerne prázdna, že momentálne sa do toho recyklačného kolobehu zmestí pomerne veľký objem plastov, ale keď sa to naplní a začne z toho vystupovať to, čo už bolo veľakrát recyklované, tak vtedy bude problém.

Soňa Otajovičová, redaktorka
Vo svojom výskume sa venujete vývoju biologicky rozložiteľných plastov. Dokážu svojimi vlastnosťami v plnej miere konkurovať konvenčným materiálom, napr. pri uchovávaní potravín?

Pavol Alexy, Ústav prírodných a sytentických polymérov FCHPT STU
V niektorých aplikáciách tieto ekologické plasty, ktoré sú z obnoviteľných zdrojov surovín a biodegradovateľné, samozrejme dokážu plne nahradiť tie klasické konvenčné alebo syntetické plasty, v niektorých aplikáciách ešte nie samozrejme, ale ten vývoj ide dopredu, tak ako pred zhruba 30 rokmi nikto ani neuvažoval o tom, že by tieto plasty boli vlastnosťami porovnateľné alebo dokonca lepšie ako štandardné syntetické plasty? Dnes môžme hovoriť, že podľa môjho odhadu možno nejakých 20-30 % obalových materiálov môže byť z týchto ekologických plastov, ktoré sú schopné plniť tie funkcie obalu plnohodnotne.

Soňa Otajovičová, redaktorka
Viete možno aj povedať, že aké typy obalov sú schopné nahradiť plnohodnotne a kde naopak sú ešte možno nejaké rezervy?

Pavol Alexy, Ústav prírodných a sytentických polymérov FCHPT STU
Tieto typy plastov sú schopné nahrádzať niektoré fóliové materiály, ako sú trebárs nosné tašky, ktoré sú vyrábané z plastových fólií, môžu byť vyrábané z bio plastových fólií, tak isto tieto materiály môžu byť použité pri rôznych miskách na jedlo, na krátkodobé uchovávanie, na krátkodobé, ale aj dlhodobé skladovanie v mrazničkách, napr. keď si kúpite porcované mäso, porcované syry a pod. tak toto všetko môže byť, môže byť zabalené v týchto ekologických plastoch, ale aj napr. riady na jednorazové použitie, tuby napr. na kozmetiku.

Soňa Otajovičová, redaktorka
Problém s niektorými typy plastov je v tom, že sú jednorazové tak, ako je to pri bioplaste, ktorý vyrába váš tím.

Pavol Alexy, Ústav prírodných a sytentických polymérov FCHPT STU
V tej základnej filozofii, ktorú sme si postavili pred tými x rokmi, keď sme sa začínali venovať vývoju týchto materiálov, jedna z tých základných myšlienok bola, že aby to nebolo jednorazové, takže áno, vieme robiť aj jednorazové veci, ale vieme niekde, to je nutné, trebárs v medicíne, napr. jedna firma vyrába z nášho plastu poháriky pre zubné ambulancie, kde nie je možné opakovane používať tento materiál, ten musí byť jednorazový z princípu, ale máme aj výrobky, ktoré sú schopné byť používané veľakrát rádovo desiatky až stovky krát, ako sú napr. poháre, taniere a pod. znesú umývačku riadu napr. a sú bez problémov použiteľné viacnásobne.

Soňa Otajovičová, redaktorka
Kedy ste vlastne začali uvažovať nad výrobou takéhoto alternatívneho typu plastov a prečo?

Pavol Alexy, Ústav prírodných a sytentických polymérov FCHPT STU
O tom, že by sme chceli niečo takéto vyvinúť alebo že by som chcel niečo také robiť, som začal uvažovať niekedy v deväťdesiatych rokoch minulého storočia a o ich výrobe sme začali uvažovať vtedy, keď sme v laboratóriu mali zmysluplné materiály, ktoré vyzerali, že naozaj sú schopné plniť tú funkciu, ktorú plniť majú a to bolo niekedy v roku 2015 - 16.

Soňa Otajovičová, redaktorka
Tradičné plasty sú vyrobené z ropy, bioplast, ktorý vyvinú váš tím, je špecificky v tom, že neobsahuje žiadne takéto zložky, z čoho je teda vyrobený?

Pavol Alexy, Ústav prírodných a sytentických polymérov FCHPT STU
Hovoríme, že tie naše plasty sú vyrobené z obnoviteľných zdrojov surovín, čo je také čarovné slovko, pod ktorým si veľakrát ľudia nevedia predstaviť, o čo vlastne ide, ale v princípe je to biomasa z rastlín alebo živočíšne suroviny, prevažne tie naše materiály, ich primárnou surovovinou je škrob alebo cukry, či už primárny škrob alebo aj odpadné suroviny. V súčasnosti je teda veľký trend, aby sa vyrábali tieto materiály prednostne z odpadu, z potravinárskych a poľnohospodárskych výrob.

Soňa Otajovičová, redaktorka
Relácia K veci je na konci, tuto aj ďalšie časti si môžete vypočuť na webe rádia Slovensko či na podcastoch. Za pozornosť ďakujú dramaturg Vladimír Maťo, od techniky Jana Mikovičová a moderovala Soňa Otajovičová.