Dôležitou súčasťou povstaleckých síl boli aj ženy, bez služby a obetavosti ktorých by mnohé veci ani v ostrom vojenskom nasadení nemohli fungovať. Ľudácky režim, ktorý sa dostal k moci na jeseň 1938, očakával, že ženy na Slovensku sa budú realizovať v súkromnej sfére v rámci rodiny a domácnosti. Mnohé slovenské ženy sa však do tohto vzoru ideálnej matky a domácej gazdinky nechceli vtesnať.
Napríklad medzi ošetrovateľkami boli úradníčky (Katarína Pruknerová), ale aj mladé študentky (Viera Tvarožková, rodená Kuchtová – študentka Slovenskej technickej univerzity v Bratislave), vyštudované zdravotné sestry (Mária Bizíková, rodená Gavrovská) či zamestnané ženy (napr. Mária Gavalcová, rodená Husmanová pôvodným zamestnaním kuchárka). Mnohé sa pridali k dobrovoľným ošetrovateľkám preto, lebo medzi partizánmi a partizánkami už mali svojich príbuzných.