Stačilo by nám sedem univerzít [Sme]

SME 24/01/2015


Najmenej piatim súkromným vysokým školám hrozí zánik, nespĺňajú kritériá akreditácie
Do konca júna tohto roku bude 22 univerzít a vysokých škôl vedieť, ako obstáli v komplexnej akreditácii. S predsedom Akreditačnej komisie ĽUBOROM FIŠEROM hovoríme aj o tom, že minister školstva si nemusí osvojiť jej návrhy.

Ako sa cíti predseda Akreditačnej komisie, ktorá má nezávisle posudzovať a hodnotiť kvalitu vysokých škôl, keď si v novinách prečíta, že slovenské vysoké školstvo vyzerá ako Augiášov chliev?
„Augiášov chliev je asi silné vyjadrenie - hoci pripúšťam, že naše školstvo sa borí s problémami - najmä personálneho charakteru. Súvisí to s enormným počtom prijímaných študentov a tým aj potrebou vyššieho počtu pedagógov. V kvantite nikdy nemôže byť kvalita. Tá však na našich univerzitách napriek tomu je - len sa stráca v neprehľadnej mase priemeru, ba až podpriemeru.“
Nemrzí vás, že veľa ľudí ten Augiášov chliev generalizuje, že doň strkajú všetkých, hoci na fakultách sú aj ostrovy pozitívnej deviácie?
„Nesúhlasím a bránim sa paušalizacii všetkých pracovísk. Sú u nás aj kvalitní učitelia a výskumní pracovníci na európskej i svetovej úrovni sú však primerane zaplatení?“
Zachránila by vysoké školstvo reforma pravidiel zhora?
„Odpoviem trochu obrazne. Fénix vstane z popola len vlastným pričinením, pretože na to má a je na to zrodený.“
Koncom júna má Akreditačná komisia predložiť ministrovi výstup z posudzovania prvých 22 vysokých škôl. Aká je ich kvalita?
„Musíme zúžiť počet študijných programov. Na ich realizáciu chýba ľudský potenciál. To vyvoláva tlak na nízke kritériá na vymenúvacie konanie na získanie titulu profesor, ktoré v mnohých odboroch ani zďaleka nezodpovedajú medzinárodným kritériám. Navyše, nízky podiel HDP v rozpočte pre vysoké školy ešte zhoršuje stále pretrvávajúce rozdeľovanie rozpočtu založené prevažne na počte študentov.“
Sprísnia sa kritériá habilitácie a vymenovania profesorov s dôrazom na publikácie a citácie v uznávaných časopisoch, aby sa už nestávalo, že profesorom sa stane niekto, kto v danom odbore ani nepracuje?
„Stretávame sa s veľmi diferencovanou a často alarmujúco nízkou kvalitou novovymenovaných docentov a profesorov. Z tohto dôvodu sme sprísnili kritériá na posudzovanie spôsobilosti uskutočňovať habilitačné konanie a vymenúvacie konanie na vysokých školách. Pre každý študijný odbor sme určili jednotné minimálne kritériá pre celé Slovensko. Navrhujeme, aby sa zaviedla kategória „výskumný profesor“ (bežný anglický ekvivalent je „research professor“), kde by bola nevyhnutná, ale nie jediná podmienka, získanie vedeckej hodnosti doktor vied.“
Aká je úspešnosť posudzovania študijných programov?
„Za obdobie rokov 2012, 2013 bola úspešnosť 81 percent, rok 2014 ešte nemáme vyhodnotený. Teda 19 percent posudzovaných študijných programov neprešlo, lebo nespĺňali kritériá.“
A čo sa týka habilitácií a inaugurácií?
„V habilitačnom a inauguračnom konaní vymenovania docentov a profesorov bola úspešnosť 82 percent, neschválili sme 18 percent.“
Z akých dôvodov?
„Výskumná činnosť nezodpovedá medzinárodnej kvalite.“
Ktoré vedné odbory majú najprísnejšie kritériá na inauguračné konanie za profesorov?
„Sú to fyzika, chémia, matematika, medicína, farmácia aj ekonómia.“
A ktoré majú benevolentnejšie?
„Spoločenské vedy.“
Bude jednoduché nekvalitné školy zrušiť?
„Verejné vysoké školy môže zrušiť len parlament, súkromné vláda. Ak Akreditačná komisia povie, že ani jeden študijný program nevyhovuje kritériám, a nie je teda schválený, a tak nemajú čo učiť, minister môže vláde navrhnúť odobratie štátneho súhlasu.“
Pripúšťate, že v Akreditačnej komisii by mala byť aspoň polovica ľudí so zahraničným vzdelaním, aby boli schopní podporiť preberanie vyšších štandardov?
„Neviem si to dosť dobre predstaviť. Práca v komisii je časovo veľmi náročná. Teraz máme v komisii dvoch ľudí z Česka a Maďarska. Ak by bola polovička členov zo zahraničia, tak by komisia pri súčasnom byrokratickom konaní nebola funkčná.“
Predsedom Akreditačnej komisie ste od roku 2008, zažili ste nejednu turbulenciu na akademickej pôde. Boli na vás niekedy vyvíjané tlaky, aby ste pri akreditácii fakulty či vysokej školy zmenili názor?
„Tým, že komisia je poradným orgánom vlády, tak naše riešenie, náš návrh je len návrhom. Musí ho odobriť minister. Buď sa s ním stotožní, alebo nie.“
Stalo sa, že ste niektorému z ministrov školstva navrhli pozastaviť povedzme doktorandské štúdium alebo inauguračné a habilitačné konanie a on to nerešpektoval?
„Áno v siedmich prípadoch. Väčšina sa týkala doktorandského štúdia alebo habilitácii a inaugurácií.“
Aký má potom predseda Akreditačnej komisie pocit, keď sa dozvie, že práca komisie, ktorá zistila nedostatky, vyšla navnivoč?
„Nie je to dobrý precedens pre druhých. Lebo takto si niektorá vysoká škola môže myslieť, že aj keď nesplní kritériá, aj tak si to môže vybaviť.“
A je to kóšer?
„Je to podľa zákona, keďže sme iba poradný orgán. Minister môže a nemusí naše závery rešpektovať.“
A nemôže to byť tak, že minister podľahne nejakým politickým tlakom, aby udržal fakultu či školu?
„To neviem posúdiť.“
Jedna výnimka predsa len existuje. Týka sa vyjadrenia komisie k súhlasu na pôsobenie súkromnej vysokej školy.
„Áno, v novele vysokoškolského zákona je jeden prípad, keď minister musí vždy rozhodnutie komisie rešpektovať. Ak sa vyjadrujeme k štátnemu súhlasu o pôsobení súkromnej vysokej školy. V prípade, že Akreditačná komisia nedá súhlasné stanovisko, tak minister nemôže verdikt zmeniť. Tento týždeň tak minister Draxler stopol vznik jednej z dvoch nových súkromných škôl. Napríklad pri Vysokej škole ekonómie a podnikania sme nedali súhlasné stanovisko ani k jednému študijnému programu.“
Minister Draxler sa nedávno vyjadril, že po komplexnej akreditácii ubudne súkromných vysokých škôl najmenej o dve. Nezvýši sa ešte toto číslo?
„Povedal by som, že takýchto škôl by mohlo byť päť. A to sme sa v komisii ešte nezaoberali tými najslabšími, ktoré ešte len budú tento a budúci rok predkladať dokumentáciu na akreditáciu.“
Aký počet univerzít by bol pre Slovensko primeraný?
„Slovensko má tak na maximálne šesť, sedem reálne dobrých univerzít. Tie by mali dostať násobok toho čo ostatné. Mali by mať iné kritériá najmä výskumné, mať menej študentov - tú špičku, ktorá chce študovať. U nás netreba rušiť žiadnu verejnú vysokú školu, potrebujeme ich diverzifikáciu. Len niekto zhora musí povedať ako, toto sa nedá zdola.“
Dokedy budú garantmi odborov prestarnutí profesori, ktorí už dávno nie sú aktívnymi vedcami a ktorí majú na fakultách len menovku na pracovni?
„Z akademickej pôdy vypadla celá jedna generácia. Máme málo ľudí medzi 45 - 55 rokmi, ktorí by teraz mali prevziať zodpovednosť. Keďže chýbajú, tak to suplujú starší a možno sa o chvíľu dostanú k tomu mladší. Len sa obavám, že tých kvalitných stále nie je nadkritické množstvo.“
Vy osobne pôsobíte na vysokej škole, Katedre organickej chémie CHTF ako pedagóg od roku 1969. Ste uznávaný profesor, vedecký pracovník s tisíckou citácií, s pobytmi na zahraničných univerzitách. Čo vás drží na fakulte?
„Naša fakulta je považovaná za jednu z najlepších na Slovensku, to je prvé, čo ma drží. Mám také motto, že človek je šťastný vtedy, ak môže robiť to, čo ho baví. A mňa bavila výskumná práca a učenie, práca so študentom. A to je to, čo ma drží aj teraz, krátko pred sedemdesiatkou.“
Teraz si vypomôžem citátom vysokoškolského pedagóga s dvadsaťročnou praxou, ktorý napísal pod článok o Augiášovom chlieve: Národným športom Slovákov, s ktorým som sa inde vo svete nestretol, je kydať na seba, koľko sa len dá. Súhlasíte?
„Áno, je to národná črta nás Slovákov, vychádzajúca z určitého komplexu malého národa. Profesor Vilček, člen našej Akreditačnej komise, svojho času povedal, že kritizovať je efektné, ale nie efektívne. A to je pravda. Chápem, že niektorí ľudia z akademickej obce články podobné Augiášovmu chlievu píšu už aj zo zúfalstva, že si nemôžu pomôcť.“
Myslíte si, že príde vláda, ktorá si uvedomí, aké zlo napáchali všetky tie predchádzajúce kabinety, ktoré škrtali rozpočet školstva namiesto toho, aby ho zvyšovali?
„Ak si pozorne preštudujeme Nostradamove predpovede, tak zistíme, že ani sám veľký Nostradamus si nedovolil predpovedať, kedy niektorá vláda na Slovensku výrazne zvýši rozpočet školstva.“
Jarmila Horáková © SME

„Ani sám veľký Nostradamus si nedovolil predpovedať, kedy niektorá vláda na Slovensku výrazne zvýši rozpočet školstva.“
Profesor Ľubor Fišera je predsedom Akreditačnej komisie, poradného orgánu vlády, už v druhé volebné obdobie. Ako pedagóg pôsobí od roku 1969 na Katedre organickej chémie Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave. Je uznávaný vedecký pracovník so špecializáciou na organickú chémiu s viac ako tisíckou citácií. Absolvoval viacero pobytov na zahraničných univerzitách. Je vášnivým rybárom a fanúšikom FC Bayer Mníchov.