Stará Bratislava po 2. svetovej vojne na fotografiách [aktuality.sk]

Ako sa architektonicky zviechalo hlavné mesto po 2. svetovej vojne? Pomohli nám bratia Česi. Českí profesori vybudovali architektonické školstvo. Na Slovensku bolo totiž v tom čase približne 6 architektov, ktorí študovali vo Viedni, v Budapešti a Prahe.
O vojnovom zločine Slovákov sa nevie:
Štyri nálety, 30 minút, časť mesta v ruinách
16. júna 1944 po desiatej hodine ráno sa 2. svetová vojna citeľne dotkla aj Bratislavy. Osudovým sa pre hlavné mesto stalo bombardovanie rafinérie Apollo. To malo dopad aj na ďalšie časti mesta.
Takmer štyri desiatky amerických bombardérov zaútočili na rafinériu. Cieľom bolo zlikvidovať strategicky dôležité podniky a v prípade Bratislavy to bola práve spoločnosť Apollo, ktorá zásobovala aj nemeckú armádu. Počas náletov bolo zničených približne 80 % rafinérie.
„Veľké kúdoly dymu znemožnili bombardérom po prvom nálete určiť presný cieľ, a tak bomby zasiahli aj iné objekty. Napríklad zlikvidovali časť zimného prístavu, domy v Starom Meste, budovu Slovenského národného múzea, kde zasiahli aj jednu z najkrajších miestností – Harmincovu sieň,“ hovorí architekt Peter Vodrážka, vedúci Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok na STU.
Bratislavu neporovnávajte s Drážďanmi
Miera deštrukcie po 2. svetovej vojne sa nedá porovnať napríklad s Drážďanmi, alebo niektorými mestami v bývalom západnom Nemecku. Podľa architekta veľa zmenilo aj nové štátne zriadenie. V Česko-Slovensku vznikali veľké projektové ústavy, bol menovaný komisár pre obnovu a budovanie vojnou zničených miest a obcí. V tom čase sa začali hľadať riešenia v oblasti urbanizmu a architektúry, ktoré mali určiť smer, ako ďalej.
„Architekti si museli odskúšať na jednoduchých zákazkách, či sú schopní púšťať sa do zložitejších vecí. Prvé lokality, ktoré sa po vojne začali riešiť boli územia okolo Kvačalovej, Svätoplukovej ulice, Dullovho námestia. To bola veľmi silná rozvojová enkláva. Druhou bola výstavba bytov v Krasňanoch, kde sa začali stavať byty len skromného charakteru, metódou žeriavového urbanizmu bez akejkoľvek ozdobnosti,“ uvádza architekt Vodrážka.
Socialistický realizmus
Silné obdobie socialistického realizmu malo naplniť požiadavky nového politického zriadenia. Navonok chladný a jednoduchý výraz architektúry sa zmenil. Architekti sa utiekali späť a hľadali oporu v histórii.
„Z obytnej utilitárnosti bez vybavenosti sa dostávame do priestoru, ktorý ľuďom poskytuje napríklad služby a zeleň. Architektúra mala priblížiť ľuďom umenie či regionálne prvky. Dobrým príkladom obytného súboru vytvoreného metódou socialistického realizmu je sídlisko na Miletičovej ulici z roku 1955 od architektov Karola Paluša a Milana Tenglera,“ dopĺňa Peter Vodrážka.
Čo so zbombardovanou Apollkou?
Územie zbombardovaného Apolla stálo niekoľko rokov ľadom. Navyše, táto lokalita bola kontaminovaná. Až v roku 1972 na tomto mieste navrhol architekt Jozef Lacko s kolektívom Press Centrum (v súčasnosti Tower 115).
„To čo tam vzniklo bol len fragment návrhu architektka Lacka. V čase výstavby tam boli administratívne priestory, zimný prístav, mraziarne. Vtedy sa začal proces revitalizácie tohto územia, ktorý prakticky pokračuje dodnes,“ upresňuje Vodrážka.
Most SNP nám dal aj vzal
Stavba bratislavského Mosta SNP je veľmi výraznou kapitolou nie len v architektonickom dianí. Ako prepojiť ľavobrežnú a pravobrežnú Bratislavu? Petržalská strana predstavovala obrovský potenciál. Architekti preto hľadali ďalšiu vhodnú spojnicu brehov Dunaja.
„Architekti našli priestor, ktorý tangentoval bývalé hradby historického jadra, dnešnú Staromestskú ulica. Za obeť padla v rokoch 1967 až 1972 historická obytná štruktúra, ktorá bola pripomienkou predchádzajúceho vývoja tohto územia,“ uvádza architekt Vodrážka.
Popri veľkoplošnej asanácii obytných domov padla za obeť napríklad aj neologická synagóga na Rybnom námestí. Obmedzujúcimi limitmi pre výstavbu mosta boli Katedrála sv. Martina, Mikulášsky kostolík so Zámockou a Židovskou ulicou.
Súčasná architektúra je spätá s aroganciou developerov
Po roku 1989 sa (nielen) v hlavnom meste začali rozpredávať pozemky bez toho, aby bola vytvorená jasná koncepcia, kam má mesto smerovať. Pozemky sa dostali do rúk developerov, ktorí nemali vždy cit pre hodnoty, históriu, a tak zavládla budovateľská anarchia.
„Pracovným nástrojom developerov je kalkulačka. Počítajú kubické metre, štvorcové metre a návratnosť investícií, a to je často veľmi krátkozraké,“ uzatvára architekt Peter Vodrážka, vedúci Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok na STU.