Stav mostov na slovenských cestách [Rádio Slovensko]

Juraj Jedinák, moderátor
Banská Bystrica expresne rýchlo rozhodla o zatvorení cestného mosta ponad rýchlostnú cestu R1 a jeho následnom zbúraní. Počas víkendu doslova zmizol, zatiaľ bez náhrady. Táto udalosť opäť otvorila diskusiu o stave a bezpečnosti mostov na Slovensku. Už pred tromi rokmi zlú situáciu konštatovala aj správa Najvyššieho kontrolného úradu. Kým v roku 2004 bolo na cestách prvej, druhej a tretej triedy 4500 mostov v troch najlepších stupňoch technického stavu, v roku 2020 ich bolo už len 2417. Za posledné roky ministri dopravy hovorili o nutnosti obnovy a rôznych programoch. Prax je však iná. Ako to je s mostami dnes? Sú bezpečné, ako rýchlo sa zhoršujú? Vieme situáciu urýchlene riešiť alebo opäť narážame na nedostatok zdrojov? To je téma dnešnej diskusie Z prvej ruky. V štúdiu je s nami dopravný analytik Rastislav Cenký. Dobrý deň.

Rastislav CENKÝ, dopravný analytik
Dobrý deň prajem.

Juraj Jedinák, moderátor
No a s telefónom sa spájame s Petrom Pavlíkom z Katedry betónových konštrukcií a mostov na STU v Bratislave. Dobrý deň vám.

Peter PAVLÍK, katedra betónových konštrukcií a mostov STU
Dobrý deň.

Juraj Jedinák, moderátor
Príjemné počúvanie vám želá Juraj Jedinák. Ešte poviem, že sme do relácie pozývali aj zástupcu ministerstva dopravy, aj Slovenskej správy ciest. Žiaľ, neposlali nám nikoho. Takže poďme na to. Páni, zastavme sa najskôr pri tom stave mostov. Zo spomínanej správy NKÚ z roku 2021 ešte jeden údaj. Počet mostov v najlepšej kondícii na cestách prvej, druhej a tretej triedy klesol o polovicu. Naopak 2,5 násobne stúpol počet mostov v najhoršom stave a to až na 1717 v roku 2020. Takže pán Cenký, v akom stave sú tie mosty dnes už niekoľko rokov vlastne po tejto správe, ktorá v podstate konštatovala dosť alarmujúci stav?

Rastislav CENKÝ, dopravný analytik
No v podstate nie v dobrom, ale toto nie je nová téma a nie v dobrom stave máme aj železnice, nie v dobrom stave máme aj cesty. Možno je najvyšší čas na to, aby sme si naozaj povedali, čo chceme robiť so štátnou infraštruktúrou. Nie je až taký problém, že niektorý most sa dostane do havarijného stavu a potrebujeme ho zavrieť, ak máme pripravené obchádzkové trasy, na ktorých sú mosty v stavoch dobrých, pretože po nich budú chodiť kamióny v násobných intenzitách. Ale to, čo konštatovala pred časom správa NKÚ je pravda a mali by sme s tým začať niečo robiť. Za 3 roky, odkedy bola táto správa vydaná, sa s tým bohužiaľ nič zásadné nespravilo. Nemáme jasný plán. Nemáme jasné, akým spôsobom budeme k rekonštrukciám, opravám a výstavbe pristupovať a to je bohužiaľ smutné.

Juraj Jedinák, moderátor
K tomu sa samozrejme ešte podrobnejšie dostaneme. Pán Pavlík, ako rýchlo sa môže stav mostov zhoršovať a čo na to vplýva? Lebo v prípade toho spomínaného banskobystrického primátor mesta hovoril, že predtým bol po kontrole v stave 4-5, no teraz ho zatvorili, lebo kontrola zistila stav 7.

Peter PAVLÍK, katedra betónových konštrukcií a mostov STU
Áno, vlastne problém je, že to je 1 špecifický typ mostov, špecifický konštrukčný systém a jednak vlastne medzi takéto rizikové konštrukčné systémy zaraďujeme buď teda segmentové mosty alebo potom mosty z priečne delených prefabrikovaných nosníkov a vlastne vždy sa jedná u týchto dvoch konštrukcií o tzv. dodatočne predpäté konštrukcie a to vieme teda už aj z tých diagnostik, čo sme robili, že práve tento typ konštrukcií vlastne, pokiaľ bolo pri zhotovovaní zanedbané injektovanie káblov, tzv. predpínacích káblov, ktoré to v skutočnosti držia pokope, tak dochádza k ich korózii a vy túto koróziu navonok nevidíte. Ona prebieha skryte vnútri v tých káblových kanálikoch. Dá sa to určite v podstate len navŕtaním a v tomto prípade vlastne dochádza k tomu, že ten most zvonka vyzerá ešte celkom dobre, nemá ani nejaký výraznejší priehyb a až keď sa stratí určitá časť predpätia, tak sa objaví trhlina už aj od vlastnej tiaže, čo je vlastne už v podstate pomerne neskoro, pretože v tom čase, kedy dôjde k otvoreniu trhliny od vlastnej tiaže, tak máte tam tak málo predpätia, že od dopravy, od priťaženia dopravou by mohol ten most reálne spadnúť, čiže pri tomto type mostov to môže takto rýchlo postúpiť. Ono to neznamená, že tak rýchlo postupuje, len to vizuálne nie je vidieť. Čiže to sa dá odhaliť len cielenou diagnostikou predpätia.

Juraj Jedinák, moderátor
Dobre a akú úlohu zohráva to, že mosty sú už roky v horších stavoch, ako sme to počuli z tej správy NKÚ, keď by mali teda prejsť rekonštrukciami. Ako vplýva to, že už teraz nie sú v dobrom stave? Môže to ten problém, ktorý ste pred chvíľou písali, ešte nejakým spôsobom znásobovať?

Peter PAVLÍK, katedra betónových konštrukcií a mostov STU
No pri tomto type konštrukcií áno. Niektoré iné typy konštrukčných systémov vám dopredu vlastne naznačujú tie problémy a ten progres tam nemusí byť až taký rýchly. Ale v každom prípade, prečo sme vlastne v tejto situácii, tak je tých dôvodov viacej. Jednak teda tie mosty, najviac sa ich stavalo práve niekedy v povojnových rokoch 50, 60, 70 roky, čiže už majú viac ako 50 rokov a vlastne v tej dobe ešte aj tá výstavba, resp. tie normy boli trošku inak nastavené, ako sú dnes. Mali sme menšie krytia výstuží, kvalita prác bola nižšia, hydroizolácie neboli také dokonale a všetky tieto veci sa postupne nabaľovali a prejavuje sa to tým, že zápasíme s týmto zlým stavom mostov. Ale to nie je len na Slovensku, ale to musím povedať, že v rámci minimálne celej Európskej únie.

Juraj Jedinák, moderátor
Pán Cenký, hrozí podobný scenár ako v Banskej Bystrici aj ďalším mostom? Ak áno, viete nám aj povedať povedzme, že ktorí sú tí kandidáti? Viem, že v minulosti ste radili Jozefovi Viskupičovi, čiže minimálne Trnavský kraj by ste asi mohli poznať.

Rastislav CENKÝ, dopravný analytik
Áno, tak tam sú mosty, ktoré sú v zlom havarijnom stave. Našťastie existujú riešenia, ak viete odhaliť tento stav, ktoré viete aplikovať ešte predtým, než most spadne. Napríklad znížite na ňom premávku, spravíte obchádzky, zamedzíte ťažkým autám, aby chodili po týchto mostoch. Dôležité je, aby sme vedeli správne identifikovať a identifikovali mosty, ktoré sú v zlom stave a snažili sa robiť opatrenia, ak aj nemáme peniaze na to, aby sme ich hneď zrekonštruovali, aby sme eliminovali riziko toho, že tie mosty spadnú. V minulosti sme napr. videli, lebo bol som pri rekonštrukcii hlohoveckého mosta a tam sa takisto vylúčila doprava z toho dôvodu, že statik posúdil, že je veľmi rizikové, ak ostane zachovaná doprava cez Váh a tam to spôsobilo vážne komplikácie, pretože vo vzdialenosti 20 km na jednu a na druhú stranu nebol žiaden iný most cez Váh. Aj napriek tomuto rozhodnutie vtedy bolo ťažké, ale bohužiaľ muselo padnúť. Ak raz statik, ktorý má na to adekvátne vzdelanie, spochybní konštrukčné alebo iné parametre mosta a povie, že je riziko toho, že ten most spadne, nikto nepôjde do protirizika, že si dovolí povedať, že to tak nie je, pretože ak by to naozaj nastalo, tak je to problematické.

Juraj Jedinák, moderátor
A teda tých kandidátov na takúto udalosť nepoviete alebo nechcete strašiť ľudí alebo?

Rastislav CENKÝ, dopravný analytik
Nie. Napríklad Trnavský samosprávny kraj, kde ešte občas som v kontakte s tými ľuďmi, tak pristupuje k tomuto veľmi zodpovedne. Tzn. že aj sa vylučuje doprava, aj sa znižuje napr. počet jazdných pruhov na moste, dávajú sa pred mostom semafory, aby usmerňovali a púšťali len také zaťaženie a taký dopravný prúd, ktorý most znesie. Ale aj v Trnavskom, aj v iných samosprávnych krajoch na tých dvojkách, trojkách sú mosty, ktoré sú kandidátmi na možno aj uzavretie v krátkom čase, ak s nimi nebudeme nič robiť.

Juraj Jedinák, moderátor
Pán Pavlík, vy to ako vidíte? Viete povedať, že sú takéto mosty, ktoré by v blízkom čase mohli dôjsť až do takéhoto stavu, ako to bolo povedzme v tej Banskej Bystrici?

Peter PAVLÍK, katedra betónových konštrukcií a mostov STU
Určite áno. Boli sme toho svedkami aj v predošlých rokoch, kedy vlastne došlo k náhlemu zhoršeniu stavu toho mosta, teda nie k náhlemu zhoršeniu stavu, ale zistil sa ten problém v podstate až v tej finálnej pomaly fáze pred zrútením alebo ten most od vlastnej tiaže spadol. Čiže tam je jediná prevencia, robiť tie hlavné prehliadky mostov, pre rizikové mosty možno nejak v zhustnenom intervale. Taktiež my odporúčame tie rizikové mosty, ktoré majú ten rizikový konštrukčný systém, overiť aj cielenou diagnostikou predpätia. Čiže toto je vlastne tá prevencia, ako sa dá zabrániť tomu, aby sa nestala nejaká tragédia, pretože už keď raz, ako som už povedal pred chvíľou, pokiaľ dôjde k vytvoreniu trhliny od vlastnej tiaže pri predpätom moste, tak to od dopravy už môže ten most zlyhať. Čiže určite je viacej takýchto mostov a ešte by som povedal, že to budú aj mosty, ktoré sú v správe nejakých menších obcí, miest, ktoré často ani nevedia, že majú v správe ten most. Tie kontroly ani nevykonávajú a tam tie vidím ako také najproblematickejšie. Aspoň ešte tie, čo sú v správe nejakých samosprávnych krajov alebo v podstate SSC, tak tam sa tie prehliadky vykonávajú väčšinou. Takže tam je to riziko o niečo menšie.

Juraj Jedinák, moderátor
Dobre. A vlastne sme už pri tých kontrolách. Správa NKÚ, ktorú stále spomíname, konštatuje aj to, že zanedbávaná bola aj diagnostika prehliadky mostov. S týmto súhlasíte, pán Pavlík?

Peter PAVLÍK, katedra betónových konštrukcií a mostov STU
Tak pokiaľ viem, tie prehliadky minimálne v rámci SSC, NDS sa vykonávajú určite teda každé 4 roky, tak ako je to podľa tých predpisov. Otázka je, či sú dostatočné tie prehliadky hlavne pre tieto rizikové mosty, to zdôrazňujeme už niekoľko rokov, že pre tieto rizikové mosty tá vizuálna prehliadka nemusí byť dostatočná. Čiže tam vždy odporúčame doplniť to diagnostikou predpätia a čo sa týka tých mostov v správach miest a obcí, tak ja mám aj také skúsenosti, že prišli sme urobiť prehliadku mostov po 20 rokoch, že 20 rokov nikto ten most nepozrel a to už naozaj dali sme niekoľko z nich aj zavrieť a ozaj, keď sa aj zbúrali tie mosty, tak 1 minimálne z nich bol naozaj na hranici kolapsu.

Juraj Jedinák, moderátor
Nakoľko sú, pán Pavlík, dostatočné tie kontroly? Môžem si pomôcť jedným príkladom. V roku 2019 v Košickom kraji odpadla časť chodníka z mosta do rieky Laborec. Nikomu sa vtedy nič nestalo, ale šéf kraja Rastislav Trnka vtedy povedal, že pol roka predtým vykonali obhliadku mosta a nič závažné sa nezistilo.

Peter PAVLÍK, katedra betónových konštrukcií a mostov STU
Tak to zase závisí, kto tu prehliadku vykoná, či je dostatočne kvalifikovaný. Takže toto je podľa mňa prvá vec. Druhá vec, niekedy naozaj tú chybu vy neviete pri tej vizuálnej prehliadke identifikovať, že naozaj je tam nejaký problém, ktorý nie je vizuálne viditeľný. Čiže toto môže byť ten druhý problém. Ale stále platí, že tá prevencia je vlastne najlepšia, podobne ako u lekára, keď chodíte na tie preventívne prehliadky, tak máte väčšiu šancu to, že zachytí sa nejaký vážny problém ešte včas, kedy sa to dá vyriešiť, možno sanovať nejakým spôsobom.

Juraj Jedinák, moderátor
Pán Cenký, ak chcete, pokojne môžete reagovať na to, čo bolo povedané, ale doplním samozrejme aj otázku. Existuje konkrétny systém kontroly a ak áno, je teda správne nastavený?

Rastislav CENKÝ, dopravný analytik
No práve správa NKÚ poukázala na to, že tie systémy kontrol a diagnostik sú nedostatočné a ja si myslím, že z veľkej časti nám pribudol počet mostov v havarijnom stave aj práve preto, že sa zlepšili procesy, postupy a začíname odkrývať skutočný stav. Badať značné zlepšenie v kontrolách a diagnostikách. To je možno skôr otázka na môjho protirečníka, ktorý sa v týchto procesoch lepšie vyzná. Ale boli napríklad upravené technické normy pre kontroly, kde sa predĺžila kontrola mostov v dobrých stavoch a práve sa sprísnila kontrola pri mostoch, ktoré sú v päťke, šestke, sedmičke.

Juraj Jedinák, moderátor
Pán Pavlík, takže vaša reakcia prípadne na túto otázku?

Peter PAVLÍK, katedra betónových konštrukcií a mostov STU
Áno, dobre bolo povedané, že ozaj tie kontroly sa vykonávajú, myslím si, že v posledných rokoch dôraznejšie a lepšie a to vlastne sa odzrkadlilo potom aj na tom, že zrazu je viacej tých mostov v zlom stave. Možno tá kontrola sa vykonala podrobnejšie, dôkladnejšie. Takže nedá sa úplne povedať, že tak rýchlo sa zhoršuje ten stav, ale možno práve aj to, že už vidíme, že naozaj tie mosty môžu spadnúť, tak predsa len tá opatrnosť trochu stúpla a zaradí sa radšej do vyššej kategórie.

Juraj Jedinák, moderátor
Správa NKÚ konštatovala aj to, že významný problém predstavujú neaktuálne, nesprávne a neúplné informácie o mostoch. Nakoľko, pán Cenký, možno komplikuje tú situáciu to, že nepoznáme úplné vlastnícke vzťahy k týmto stavbám?

Rastislav CENKÝ, dopravný analytik
Nemyslím si, že to je hlavný problém, pretože každý most viete stiahnuť k nejakej ceste a ten, kto je správcom cesty, by mal mať nejakú povinnosť ku všetkým prvkom, ktoré na tej ceste sú. Ale je pravdou, že údaje o stave ciest a mostov nie sú absolútne presné. Na to máme cestnú databanku, ktorú spravuje Slovenská správa ciest a do nej by mali všetci správcovia v pravidelných intervaloch a po kontrolách zaznamenávať všetky stavebno-technické prvky, parametre, ktoré na infraštruktúre sú. V minulosti sme sa práve stretli s tým, že nie všetci správcovia robia túto činnosť absolútne zodpovedne a potom máme štatistiky, aké máme, z ktorých ani presne nevieme povedať, koľko peňazí potrebujeme v štáte na to, aby sme dostali infraštruktúru do prevádzkyschopného stavu a tu sa bavíme dnes o mostoch, ale podobnú situáciu máme na cestách, aj keď tie sú menej kritické, pretože ak sa vám aj ulomí časť cesty, dáte tam značku, znížite rýchlosť a nie je to tak kritické, ale keď vám spadne most, tak už cez neho neprejdete a veľakrát zbytočne rekonštruujeme cestu, ktorá vás dovedie k mostu, ktorý je vo veľmi zlom stave a rekonštrukcie mostov sú veľmi nákladné. Za tie isté peniaze postavíte kilometre cesty alebo obnovíte kilometre cesty, kdežto ten most je jedným bodom na tej infraštruktúre, ktorý naozaj môže mať fatálne následky a tiež musím poukázať na to, že vo všeobecnosti infraštruktúra, bavíme sa alebo pred časom sme diskutovali železničnú infraštruktúru. Podobne ju máme v nie dobrom stave. Aj tam máme investičný dlh, takže my by sme mali asi na úrovni krajiny povedať, aké sú naše priority, zoradiť si ich a začať na nich, nepoviem to tak makať, pretože stále budeme len konštatovať, že infraštruktúra je v zlom stave a infraštruktúra sa nám zhoršuje a máme tam investičný dlh, ale niečo by sme s tým už konečne mali robiť.

Juraj Jedinák, moderátor
Poďme sa teda pozrieť aj na tie riešenia a začneme možno financovaním. Tá správa NKÚ hovorí o tom, že ministerstvo dopravy vyčleňuje na správu ciest prvej triedy, vrátane mostov, približne 40.000.000 EUR ročne. Samosprávne kraje vynakladajú na správu a údržbu regionálnych ciest, vrátane mostov, asi 10 % zo svojich rozpočtov. Priamo na činnosti spojené s mostami bolo použitých menej ako 5 % uvedeného objemu finančných prostriedkov. Konštatuje teda, že to nie je dostatočné množstvo peňazí. Pán Pavlík, prečo je to teda málo? A dá sa povedať možno aj to, že aký by bol teda ideál rozpočet vyslovene na tie mosty?

Peter PAVLÍK, katedra betónových konštrukcií a mostov STU
No na toto sa mi dosť ťažko odpovedá. Tie rekonštrukcie mostov veľmi závisia od toho, v akej fáze zachytíte ten most. Čiže pokiaľ vy počkáte, že prejde až do stavu 6-7, tak tá rekonštrukcia často je už až nemožná a je potrebná kompletná prestavba toho mosta a tuto je ten najväčší problém. Kebyže vieme zachytiť tie mosty už v stave poviem 4, vtedy tá rekonštrukcia by vyšla na tretinu z toho, čo keď zachytíme alebo budeme sa venovať len mostom v stave 6-7? Čiže toto je základný problém. Ešte raz to prirovnám k tým lekárskym prehliadkam. Pokiaľ zachytíte nejakú chorobu včas, tak tá liečba je možná a je relatívne lacná. Pokiaľ ju zachytíte neskoro, tak buď je už nemožná alebo vyslovene potom už v tomto prípade ten most je potrebné zbúrať a postaviť namiesto neho nový a tu vidím najväčší problém, že stále riešime šesťky sedmičky a tak vlastne kopa peňazí vlastne je potrebná. Keby sa to riešilo v stave 4, tak samozrejme tých financií alebo za ten istý objem peňazí zrekonštruujete oveľa viac.

Juraj Jedinák, moderátor
Dobre, čiže z vášho uhla pohľadu, pán Pavlík, akú zmenu treba urobiť v systéme?

Peter PAVLÍK, katedra betónových konštrukcií a mostov STU
Tak ono by bolo dobré dostať všetky mosty do stavu 3, čo je možno až nemožné finančne a potom už riešiť automaticky mosty stále 4, najneskôr 5, kedy ešte tie rekonštrukcie sú možné. Ale toto je utópia, ktorá zrejme teda na Slovensku v najbližších desiatkach rokov tak nebude. Je to ťažká úloha. Naozaj tých financií nie je dostatok ani na Slovensku a pravdupovediac bude sa treba k tomu postaviť nejak systematicky, vytipovať teda mosty, dať do nejakého poradia, či už podľa nielen podľa stavu, ale podľa rizikovosti, podľa vyťaženosti danej cesty a začať to vlastne riešiť tak, aby sme v dohľadnej dobe aspoň udržali tú infraštruktúru funkčnú, nieže dostať tie mosty vôbec niekde do lepších stavov.

Juraj Jedinák, moderátor
Pán Cenký?

Rastislav CENKÝ, dopravný analytik
My sme si v minulosti robili takú rýchlu analýzu z dostupných dát Slovenskej správy ciest, kde ak by sme chceli riešiť mosty v stavebnotechnickom stave 5-6-7, tak by sme potrebovali viac ako 2 miliardy eur. Ak berieme do úvahy, že slovenský stavebný trh dokáže prestavať ročne 800 000 000 až miliardu, tak len ak by sme sa venovali mostom z hľadiska stavebných kapacít, tak to máme 2-3 roky, čo je samozrejme nereálne. Tzn. my, ak by sme len súčasné mosty chceli dostať do vyhovujúceho stavu, tak na to potrebujeme 5-10 rokov pri absorpcii slovenského stavebného trhu a zároveň by sa nám ďalšie mosty dostávali do zlého stavu. Tzn. tak ako aj naznačil pán Pavlík, my naozaj musíme spraviť systémovú a manažérsku zmenu vo vzťahu k prístupe k údržbe infraštruktúry, ktorú máme. Musíme si nastaviť systémový prístup, kde musíme mať momenty, v ktorých naozaj začneme robiť tie zásahy, ktoré si infraštruktúra vyžaduje, pretože potom sa nám ten problém kopí a je jednak nerealizovateľný a ak by aj bol realizovateľný, tak je príliš drahý.

Juraj Jedinák, moderátor
No v Česku majú napr. systém taký, že majú viaczdrojové financovanie a z toho v podstate celú kvázi infraštruktúru budujú. O mostnom programe sa hovorí od roku 2020 zhruba aj u nás. Vtedy ho predložilo na rokovanie vlády ministerstvo dopravy. Predpokladal viaczdrojové financovanie, modernizácie mostov na cestách prvej triedy. Nebol vtedy ale schválený a rokovanie bolo odložené. Podobný program potom spomínal Pavol Lančarič v úradníckej vláde. Aktuálne vedenie ministerstva dopravy sa chce pustiť do opráv mostov v zlom stave takisto. Investície odhadujú približne na 40.000.000 EUR. Jozef Raž to chce financovať cez PPP projekt. Je to, pán Cenký, možno vhodný model? Ministerstvo aktuálne vyhodnocuje, to je dnešná informácie, splnenie podmienok účasti v súťaži na poradcu, ktorý má vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti plánovaného PPP projektu.

Rastislav CENKÝ, dopravný analytik
Je to jedna z možností. Musíme si ale uvedomiť, kde zoberieme peniaze na splácanie PPP, pretože takáto forma financovania nám iba odloží splátky, ale my ich v každom roku budeme musie musieť splácať. Vo svojej podstate je PPP jedna z tých drahších možností financovania. Ale hovorím, nedovolím si ju kritizovať. Ak by som dnes ja osobne mal dostupných, myslím že 8 000 000 stojí poradca na PPP projekty, tak by som sa skôr pustil do opravy najväčších priorít, nie do výberu poradcov na PPP.

Juraj Jedinák, moderátor
Pán Pavlík, ako to vidíte vy? Prípadne viete to porovnať aj so spomínaným Českom?

Peter PAVLÍK, katedra betónových konštrukcií a mostov STU
Nemám takéto informácie. Ja žiaľ sa venujem skôr tej technickej stránke. Tieto ekonomické veci idú trošku mimo mňa, tak nebudem sa k tomu nejak vyjadrovať.

Juraj Jedinák, moderátor
Dobre. Pán Cenký, ešte vy?

Rastislav CENKÝ, dopravný analytik
Čo sa týka Čiech, tak tam majú vytvorený štátny fond dopravnej infraštruktúry, ktorý je manažérom financií pre výstavbu infraštruktúry, napr. jeho príjmom je aj výber z mýta a oni sa k tomu stavajú omnoho efektívnejšie, ako na Slovensku a toto môže byť jeden z modelov, cez ktorý by sme vedeli vyriešiť investičný dlh v infraštruktúre, ale toto je len cesta financovania. My máme v skutočnosti iný problém. My manažérsky nezodpovedne pristupujeme k opravám a údržbe a musíme vyriešiť aj toto.

Juraj Jedinák, moderátor
Dobre, to je možno tá štátna úroveň. Vieme sa pozrieť na to, povedzme aj z pohľadu VÚC-ky? NKÚ v tej správe hovoril o pozitívnej výnimke spomedzi kontrolovaných subjektov, to bol Žilinský samosprávny kraj. Ako jediný z krajov má primerane riešenú problematiku mostov, keď v rámci programového rozpočtu zabezpečil financovanie vypracovania projektov na rekonštrukcie mostov v najhorších stupňoch stavebno-technického stavu a ich následnú realizáciu. Čiže aké možnosti majú možno samosprávne kraje, ak teda nehovoríme o tom, že sa spoliehajú aj na štát nejakým spôsobom?

Rastislav CENKÝ, dopravný analytik
No tie ich možnosti sú značne okresané, pretože zdedili infraštruktúru v istom stave pri delení Slovenska a v tom čase tam bolo veľa problémov. Nevysporiadané pozemky pod cestami, mosty a cesty v zlom stave a postupne sa samosprávy boria s týmito problémami ale ukazuje sa, že majú nedostatok finančných prostriedkov na to, aby to riešili a myslím si, že tu by mohla alebo mala prísť pomoc zo strany štátu presne a účelovo viazaná na opravy a údržbu tých prvkov infraštruktúry, pretože nechcem sa baviť len o mostoch. Musíme sa baviť o všetkých prvkoch, pretože ak nám spadne napr. most na ceste prvej triedy, tak my preňho potrebujeme obchádzkové trasy aj po dvojkách, trojkách. My sme v minulosti navrhovali napríklad, aby sa mýto vyberalo v nejakej výške aj na cestách druhej triedy, aby samosprávne kraje mali aspoň čiastočne zafinancované opotrebenie ciest a zároveň si vytvárali zdroje na to, aby vedeli opravovať a udržiavať cesty. Čiže tých možností je viacero. To, čo treba povedať, že samosprávy dnes majú málo peňazí na to, aby vedeli sanovať infraštruktúru a stav, ktorý dnes majú.

Juraj Jedinák, moderátor
Ďakujem pekne, páni. Určite situáciu budeme sledovať. Aj to, ako sa vyvíja súťaž na daný spomínaný PPP projekt. Dnes tu teda s nami bol Rastislav Cenký, dopravný analytik a v spojení sme boli aj s Petrom Pavlíkom z Katedry betónových konštrukcií a mostov na STU v Bratislave. Páni, ďakujem za diskusiu. Dopočutia, dovidenia.

Peter PAVLÍK, katedra betónových konštrukcií a mostov STU
Príjemný deň, dopočutia.

Rastislav CENKÝ, dopravný analytik
Príjemný deň, ďakujem.

Juraj Jedinák, moderátor
No a ešte pekné popoludnie vám želajú od techniky Ema Stašáková, dramaturg Vladimír Maťo a od mikrofónu Juraj Jedinák.