Stlačený zemný plyn [Rádio Slovensko]

Igor Daniš, moderátor: „Slovensko je druhá najsplynofikovanejšia krajina v Európe. To znamená, že v takmer každej obci je možné vybudovať plniacu stanicu CNG. Zemný plyn CNG, compressed natural gas, je hlavnou náplňou a médiom dnešnej Zákruty. Začne Ján Lešinský z STU Bratislava. Po autobusoch na CNG začínajú po ňom na Slovensku zatiaľ nenápadne poškuľovať aj osobné autá.“
Ján Lešinský, Slovenská technická univerzita Bratislava: „Začalo to, keď sa začalo hovoriť o znižovaní uhlíka vo výfukových plynoch, teda CO2. Tým, že je prírodný plyn ľahší, sú tam ľahšie uhľovodíky, tak aj menej CO2 sa produkuje pri chode motora s primeranými výkonmi porovnateľnými, ale takisto tým, že je ľahší, sa ľahšie rozpadáva, menej NOx-ov je. To znamená, to boli výhody. Nevýhody boli, že spoločne mali rovnaký nedostatok, že sú to fosílne palivá, teda zásoba je konečná, a prerábať zabehané systémy, vtedy už bolo okolo šesťsto miliónov automobilov, dnes je už vyše miliardy, bolo dosť na dlhú dobu, na dlhé opatrenia. No a ďalšia nevýhoda CNG bola v tom, alebo CNG po slovensky skôr, že v každom štáte podľa svojich noriem definujú, čo to je, ten stlačený zemný plyn. A podľa zdrojov, kde sa ťaží, alebo odkiaľ cez rúry prichádza, má rôzne chemické zloženie. Preto výrobcovia nevedeli zabezpečiť, že určite, keď si kúpite auto, bude to mať taký a taký výkon pri tých podmienkach, ktoré sú normované. Preto sa išlo cestou vstrekovania propán-butánového paliva pod názvom kvapalný plyn LPG. No a prečo verejná doprava? Je jednoduchšie postaviť plničku, do ktorej mám zaistené, že bude päťdesiat autobusov denne chodiť po tej stokilometrovej trase a prídu na plničku, nebude tam dlhá šóra, ako keby som to dal pre malé automobily a potom budem mať riziko, že na tých plničkách budú kilometrové zastávky pre tých jednotlivých vodičov, lebo ten dojazd na začiatku bol pomerne krátky. Na Slovensku sa obidve cesty skúsili. Prestavovali sa staré automobily na tento stlačený plyn, bolo ich niekoľko sto, respektíve ešte možno aj jazdí niekoľko sto. Potom boli na ten kvapalný plyn, tých je niekoľko tisíc, možno niekoľko desaťtisíc. No a potom boli tie autobusy, kde sa používalo pre známu šetrnosť voči životnému prostrediu vstrekovanie nafty a k tomu pohon na stlačený plyn. Takých autobusov na Slovensku je niekoľko sto. A vďaka tomu, že ich je niekoľko sto na celom Slovensku, hlavne automobiloví dopravcovia ich vlastnia vo verejnej doprave, získalo sa tým, že v mestách bolo šetrnejšie prostredie, ďalej bolo treba postaviť, my máme dnes desať plničiek na Slovensku, to znamená, že bolo možné postaviť pre autobusovú dopravu, alebo pre verejnú dopravu, a k tomu mohli byť prizývaní aj individuálni vlastníci osobných automobilov. Zdá sa podľa dnešnej situácie, že je to perspektívne palivo tak či tak. To je hlavné preto, lebo palivové systémy sú podstatne lepšie riešené, aj duálne, to znamená aj s dvojpalivovou prevádzkou, alebo s čistou na stlačený plyn sa dajú v určitom teritóriu pre známe trasy dosiahnuť veľmi dobré kritériá z hľadiska ceny, je to lacnejšie ako klasické palivá, benzín alebo nafta, o niekoľko desiatok percent. No a potom z toho vychádza, že mohlo by to byť populárne v dnešnej technike pre výrobcu preto, lebo bude mať započítané menšiu produkciu CO2, čo je limitom v gramoch CO2 na kilometer, čo bude vypúšťať z fabriky. Potom bude výhodnejšie pre takých, ktorí budú jazdiť na určitej trase. To znamená z letiska do mesta, alebo po nejakom teritóriu ostro sledovanej zóny, povedzme okolo Tatier, alebo pre požičovne, kde sú známe možnosti, že vlastne ten turista sa veľmi neponáhľa, on nepotrebuje špičkový výkon na tom aute. Pomocou podporných opatrení Európska únia to mierne podporuje, tak pomocou podporných opatrení môžeme ovplyvniť pre určitú skupinu, povedzme podnikateľskej zóny, alebo pre nejakú vnútropodnikovú dopravu, dalo by sa povedať, že to môže riešiť ten ohľad na životné prostredie.“