Študenti si začínajú cieľavedome vyhľadávať informácie o tom, aké možnosti na uplatnenie budú mať po skončení tej ktorej fakulty. Rovnako chcú vedieť aké možnosti im škola poskytne v prepojení na prax.
Kým rebríčky kvality vysokých škôl každoročne zverejňuje Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA), dopracovať sa k najkvalitnejším stredným školám je pomerne zložité. Pokúša sa o to už pár rokov Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ktorý spustil do prevádzky internetový portál, kde sa dajú na interaktívnej mape porovnávať stredné školy podľa dosiahnutých výsledkov žiakov. Niektorým školám sa však nepodarilo priradiť údaje v dôsledku nedostatočnej kompatibility databáz, takže rebríčky nemusia byť ucelené.
Kto si nevie nájsť prácu
Ústav informácií a prognóz školstva prednedávnom zverejnil rebríček stredných škôl po okresoch, kde sa dá zistiť, koľko maturantov z ktorej strednej školy si v roku 2012 podalo prihlášku na vysokú školu, koľkých aj prijali a koľkí sa zapísali na štúdium. Podľa údajov ARRA, ktoré zverejnila koncom minulého roku, po skončení školy si prácu nevie nájsť čoraz viac vysokoškolákov, ktorí ukončili štúdium na humanitných a fakultách spoločenských vied. Sú medzi nimi napríklad absolventi Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre i trnavskej Univerzity svätých Cyrila a Metoda.
Bez problémov sa dlhodobo zamestnávajú absolventi Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Študenti, ktorí sa venujú vedeckému výskumu a publikačnej činnosti, majú dokonca dvojnásobnú šancu nájsť si vhodné zamestnanie.
Technické odbory sa presadzujú
Analytička Inštitútu hospodárskej politiky a členka iniciatívy Učiteľ 2020 Lucia Kleštincová tvrdí, že v poslednom roku nastal mierny, no očakávaný posun v rozhodovaní študentov smerom k väčšiemu zohľadneniu perspektív uplatnenia na trhu práce po ukončení štúdia. Kleštincová pre agentúru SITA povedala, že študenti postupne začínajú cielene vyhľadávať informácie o možnostiach nájsť si po škole adekvátne uplatnenie, zaujímajú sa, do akej miery sú školy prepojené na prax cez projekty, stáže či zamestnávanie expertov z praxe. Podľa nej je to posun v myslení stredoškolákov. „Pozorujeme mierny nárast záujmu o náročnejšie, no zamestnávateľmi vyhľadávané technické odbory ako informatika, elektrotechnika, potravinárstvo či medicína,“ skonštatovala Kleštincová. Jarmila Horáková
PUBLIKOVANÉ 27. február 2013