Predstavte si, že namiesto hodiniek alebo prsteňa budete na ruke nosiť miniatúrne zariadenie, ktoré vám bude monitorovať hladinu stresu.
Nie je to scéna zo sci-fi filmu, ale skutočnosť. Takéto zariadenie totiž vyvinuli vedci z Fakulty elektrotechniky a informatiky (FEI) Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Tím sa venuje vývoju monitorovacích zariadení a senzorov pre medicínu, ako aj mikrozariadení pre elektrotechnický priemysel. Stres patrí k základným rizikovým faktorom mnohých ochorení od bolestí hlavy a tráviacich ťažkostí až po srdcovocievne problémy, obezitu, cukrovku, nádorové ochorenia. Monitor stresu z FEI STU umožňuje sledovať reakcie človeka na stres nepretržite 24 hodín a údaje priebežne posielať lekárovi či inému odborníkovi.
AKO DETEKTOR LŽI
„Monitor stresu funguje na rovnakom princípe ako detektor lži – sleduje odozvu organizmu na stres prostredníctvom snímania fyziologických parametrov. Pri reakcii ľudského tela na stres je ovplyvnená činnosť viacerých životne dôležitých orgánov. Ide napríklad o zvýšenie krvného tlaku, rozšírenie zreničiek, rozšírenie ciev v kostrových svaloch, rozšírenie priedušiek a prehĺbenie dýchania. S týmito zmenami súvisia aj zmeny niektorých fyzikálnych vlastností a elektrických parametrov. Jednou z nich je psychogalvanický efekt, ktorý patrí k základným identifikačným parametrom stresu. Charakterizuje ho zmena vodivosti kože ako reakcia na stresový podnet. Práve túto relatívnu zmenu vodivosti kože meria náš monitor. V začiatkoch sme pracovali s verziou monitora vo forme hodiniek, no ukázalo sa, že ukazovák na nedominantnej ruke je najvhodnejším miestom na snímanie,“ vysvetľuje prof. Ing. Viera Stopjaková, PhD., vedúca výskumnovývojového tímu.
NIELEN POT
Pôvodne sa podľa odborníčky predpokladalo, že zmenu vodivosti kože počas stresového podnetu spôsobuje iba zvýšená činnosť potných žliaz. Neskôr sa však potvrdilo, že dôležitú úlohu zohráva bariéra v okolí vonkajšej vrstvy kože a zmena jej hrúbky vplyvom nervovej činnosti (stresu). Táto vrstva má charakter elektrickej dvojvrstvy z vonkajšej strany s kyslou a zvnútra s mierne alkalickou reakciou. Práve psycho-galvanický reflex a niektoré ďalšie ľahko merateľné parametre (napr. frekvencia dychu, tep a tlak krvi) možno využiť na presnú indikáciu vplyvu stresových situácií.
KEĎ ZAZVONÍ MOBIL
Tím vedcov zároveň navrhol aplikáciu pre tablet či mobil, ktorá umožňuje sledovať a vyhodnocovať namerané údaje. Aplikácia údaje ukladá a umožňuje prezerať históriu dát alebo ich priebežne sledovať. Lekára dokáže aj v priebehu merania okamžite upozorniť na kritické hodnoty. „Prototyp monitora prešiel aj testmi na skupine dobrovoľníkov. Zaujímavé bolo vidieť, že si niekedy naozaj neuvedomujeme, čo všetko nás stresuje. Testovanie ukázalo, že pomerne veľký stres prežívame aj pri bežných činnostiach, napríklad keď sa sústredíme na prácu a nečakane nás vyruší obyčajné zvonenie mobilu,“ hovorí Viera Stopjaková.
PUBLIKOVANÉ 15. jún 2016