Slovenská technická univerzita po ôsmich rokoch mení rektora. S Robertom Redhammerom sme sa preto rozprávali o tom, aké je to viesť technickú školu v čase, keď technikov trh práce potrebuje, ale mladí ľudia sa na tieto odbory nehrnú.
Akí sú uchádzači, ktorí sa k vám hlásia? Sú z roka na rok horší alebo lepší?
Myslím si, že máme veľmi šikovných študentov. Samozrejme, nie všetkých prijmeme, niekde sú prijímačky dosť tvrdé. Inde, kde nie sú prijímačky také komplikované, potom filtrujeme študentov po druhom semestri. Jednoducho my vyžadujeme od našich študentov, aby sa niečo naučili. Aby boli naozaj dobre pripravení na reálny svet.
Tento akademický rok stúpol medziročne počet prihlášok na STU o desať percent. Očakávali ste to?
Skôr sme dúfali, že to tak bude. Robili sme všetko, čo sa len dalo, aby toto nastalo. Môžem povedať, že máme viac poslucháčov na bakalárskom štúdiu, takže niečo sa podarilo. Treba však povedať, že trošku nám pomohli aj okolnosti, ktoré nie sú spojené s našou kampaňou a našimi aktivitami. My sa snažíme mladým ľuďom ukázať, čo sa dá u nás študovať, že je to zaujímavé, atraktívne a aj to, že budú mať pravdepodobne aj lepší život, budú si môcť zarobiť a zabezpečiť sa.
O akých okolnostiach hovoríte?
Máme pocit, že sa odzrkadlili isté korekcie na druhom stupni základných škôl, ktoré boli pred ôsmimi rokmi. Pred nejakým časom tam totiž došlo k redukcii matematiky dosť výrazným spôsobom. Potom sa to zase vrátilo naspäť a matematika má väčšiu hodinovú dotáciu. Zdá sa nám, že generácia, ktorá teraz prichádza, už nemá taký rešpekt pred matematikou a podobnými predmetmi. Logika a rozmýšľanie sú dôležité pri technických smeroch.
V Česku sa práve vedie diskusia o tom, že by sa mala zaviesť povinná maturita z matematiky.
Potrebuje niečo také aj Slovensko?
Myslím si, že je to úplná nevyhnutnosť, pretože hospodársky a inovačný progres sa nedá robiť bez toho, aby mali ľudia nejaké základné objektívne vnímanie súvislostí. Matematika je, žiaľ, u nás strašiakom. Pritom je dôležité vedieť si spočítať dva a dva. Boli sme svedkami aj toho, že mladí ľudia nevedeli trojčlenku, čo je dosť vážny hendikep. Dnes je oveľa ťažšie naučiť niekoho násobilku, keď máte kalkulačky. Ale možno tá násobilka nie je úplne ideálne, čo treba pri matematike zdôrazňovať. Ide hlavne o logické myslenie.
Viete si teda predstaviť, že maturita by bola povinná celoplošne na všetkých stredných školách?
Je možné pripustiť, že istý segment gymnázií alebo stredných škôl, ktoré sú vyslovene humanitne zamerané, by to nemusel mať a mali by tam byť iné predmety povinné na maturite. Ale to gro maturantov by malo vedieť matematiku, malo by vedieť chápať súvislosti, upraviť a sčítať zlomky či trojčlenku a podobne. Pomôže im to aj v bežnom živote.
Vy roky upozorňujete na potrebu matematiky. U nás sa však zatiaľ nevedie diskusia o maturovaní z nej.
Možno sa na tom pracuje, ja neviem. Len tvrdím, že je to dôležité pre hospodársky a sociálny rozvoj Slovenska.
Na Slovensku máme niekoľko technických univerzít. Nie je to chyba, nemalo by ich byť menej?
Nie je ich veľa, ten počet je podľa mňa primeraný. Skôr vnímam ten nepomer. Pred 15 rokmi došlo k systémovým zmenám vo vysokom školstve a vzniklo veľa nových škôl a počet študentov narástol práve v tých iných disciplínach, ako sú technické smery. Dnes, keď je demografický pokles, znižujú sa všetky tie skupiny rovnako rýchlo. Takže ide to na úkor technických disciplín. Keď sme sa pozerali vývoj, tak dnes máme rovnaký počet študentov, aký bol v deväťdesiatych rokoch. Ale celkový počet študentov na vysokých školách je dvoj- až trojnásobný. Takže koniec koncov je pomer študentov technických smerov k všetkým vysokoškolákom nižší ako v deväťdesiatych rokoch.
A práve absolventov techniky potrebuje náš trh práce. Znamená to teda, že máme priveľa vysokých škôl?
Tieto diskusie sa vedú a niektorí hovoria, že áno. Podľa mňa to celkové číslo nie je rozhodujúce. Rozhodujúce je, či po skončení tých smerov sú schopní nájsť si prácu aspoň približne v tej oblasti. A toto si myslím, že je problém. Školy a prax by mali komunikovať, aby sa dostalo do popredia, čo vlastne mladí ľudia majú študovať. A aby neboli sklamaní, keď si potom nevedia nájsť prácu. Síce každé vzdelanie je hodnota aj pre spoločnosť aj pre toho daného človeka, ale keď sa vzdelávací cyklus chýli ku koncu, malo by byť viac zamerané na prípravu pre budúce povolanie.
Takto je zameraný profesijný bakalár, ktorého ste pilotne zaviedli na vašej univerzite. Títo študenti by mali byť hneď pripravení pre prax. Je práve toto spôsob, ako meniť vysoké školy?
Je to pilotný projekt a treba to takto vnímať. Ide o relatívne malú skupinu študentov, ktorí sa vzdelávajú na požiadavku určitého typu zamestnávateľov. My musíme reflektovať na široké spektrum zamestnávateľov. To znamená, že nie len priemyselné fabriky, ktoré vyrábajú tovary. Musíme pripravovať absolventov pre profesie, ktoré dnes ešte neexistujú, a preto musia byť flexibilní. Úloha univerzít je omnoho zložitejšia, než len príprava na konkrétny typ profesie. Na druhej strane musíme reagovať na to, že na Slovensku neexistujú krátke cykly pomaturitného vzdelávania, v iných krajinách to je gro pomaturitného vzdelávania.
Myslíte nejaký typ nadstavbového štúdia?
Na Slovensku sme nevideli hlbokú diskusiu, čo vlastne priemysel na Slovensku potrebuje a ako to vzdelávanie nazvať. V minulosti sme mali dvojročné nadstavbové štúdium a nemali sme bakalárov. Pred 15 rokmi, keď sa zavádzal bakalársky študijný program, tak nebola žiadna požiadavka praxe na bakalára a títo ľudia sa nevedeli zamestnať. Dnes je to trošku iné, takže je asi čas otvoriť túto diskusiu, či práve bakalárske štúdium je to, ktoré má byť určené pre prax. Potom si však treba položiť otázku, či akademické vzdelávanie má byť rozdelené na bakalárske a druhostupňové, alebo má byť iný model. Musíme sa pozrieť na systém terciárneho vzdelávania nanovo.
Malo by sa financovanie vysokých škôl prispôsobovať tomu, akí úspešní sú potom ich uchádzači na trhu práce?
Určite by sa malo a malo by reflektovať aj požiadavky trhu práce. Systém financovania, aký je dnes, nie je veľmi šťastný a nenahráva tým školám, ktoré sa snažia lepšie vyhovieť potrebám praxe. Ale ja som už dávno navrhoval, aby reflektovalo platovú úroveň v jednotlivých oblastiach, pretože tá reflektuje potreby trhu práce. Tam, kde je nedostatok absolventov, tak tam ich nástupné platy sú vysoké.
V rektorskej funkcii končíte. Aká bude vaša budúcnosť, čo plánujete?
To je ťažká odpoveď, ja som profesorom na STU, takže sa v podstate vraciam k činnosti učiteľa. V hre sú aj iné možnosti, zatiaľ nie je nič rozhodnuté. Stále by som sa rád venoval vysokým školám.
Robert Redhammer: Vysokoškolský pedagóg a elektrotechnik získal vzdelanie na Slovenskej vysokej škole, ktorá sa neskôr premenovala na Slovenskú technickú univerzitu. Od roku 2003 pôsobil ako prorektor STU pre vedu a výskum, mal na starosti aj doktorandské štúdium na univerzite. V roku 2011 získal titul profesor a stal sa rektorom STU. V marci ho no poste vystrieda Miroslav Fikar.
https://slovensko.hnonline.sk/1886270-studenti-by-mali-zavazne-maturovat-z-matematiky