Študenti narysovali Rómom domy, chatrče menia za 21. storočie [pravda.sk ]

V Kojaticiach neďaleko Prešova vyrástlo niekoľko jednoduchých domov. Obývajú ich Rómovia, ktorí sa zapojili do projektu neziskovky Člověk v tísni Slovensko. Strechu nad hlavou im naprojektovali mladí architekti z Bratislavy.
Záujem o projekt nových obydlí prejavili najmä mladí Rómovia.

Situácia s bývaním Rómov na východe republiky je v drvivej väčšine problematická. Ľudia žijú v ošarpaných chatrčiach, obohnaných podomácky vykopaným septikom. Zabraté plochy na okraji dedín majú v skutočnosti často iných gazdov, než sú tí, ktorí im panujú.
„Spolužitie s rómskou menšinou je na Slovensku hneď po korupcií najväčší spoločenský problém. Ale v tom druhom viem ako architekt hľadať riešenia,“ hovorí pre Pravda.sk Michal Sládek, doktorand Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity (FA STU) v Bratislave. Práve jeho alma mater je jedným z partnerov projektu, ktorým si zaumienili aspoň čiastočne vyriešiť nevyhovujúce bývanie Rómov.

Študenti Rómom z Kojatíc projektujú domy
Úmysel STU spolu s neziskovou organizáciou Člověk v tísni Slovensko, Nadáciou Pontis a ďalšími partnermi realizujú v obci Kojatice pri Prešove. Táto obec s tisíckou obyvateľov, z ktorých sa desatina hlási k rómskej národnosti, prišla s myšlienkou zlepšiť bývanie tamojšej menšiny. Projekt pred pár dňami sprístupnili médiám a verejnosti v rámci dňa otvorených dverí.

Projekt domov pre Rómov
„Projekt spočíva v pomoci jednotlivcom z osady postaviť si vlastný malý dom. Architekti – dobrovoľníci z FA STU im pomôžu s návrhom, Člověk v tísni s administratívou a stavebným odborným vedením. Oni si musia dom sami postaviť a zaplatiť,“ približuje Sládek, podľa ktorého od prvotnej myšlienky po celkovú realizáciu plánu ubehli dva roky.

Obojstranný záujem
Rysovanie nových obydlí pre Rómov zaujalo tridsať mladých architektov a študentov architektúry. Vďaka nim môže mať každý svoj vlastný návrh domčeku. „To je na tomto projekte jedinečné a ja verím, že to výrazne zmení postoj klientov k svojim domom,“ hovorí Sládek. Za pravdu mu dáva aj študentka Zuzana Tomková, ktorá sa na projekte v osade takisto priamo realizovala. „Cigánske osady sú nielen problémom, ale aj inšpiratívnym miestom. Vnímala som to ako dobrú školu pracovať s minimálnym priestorom a limitovanými prostriedkami,“ domnieva sa mladá architektka.

Doktorand Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity Michal Sládek, ktorý za univerzitu zastrešuje projekt výstavby domov pre Rómov.

Zuzana v osade pôsobila s Elenou Fialkovou, ktorá pochádza z východného Slovenska. „Počas leta sme sa v montérkach a rukaviciach objavili aj na stavbe. Tam sme sa ale skôr učili my od Rómov, ako nahadzovať omietku či čepovať trámy,“ smeje sa študentka. Jasný recept na riešenie rómskej problematiky nemá, má však heslo: „Láskavá prísnosť,“ tvrdí Elena, ktorú osadníci prekvapili. „Nechýbali obojstranné prejavy srdečnosti, či už v podobe žuvačiek od nás, alebo typických cigánskych piesní od nich. Obohatenie bolo určite vzájomné,“ myslí si dievčina. Za svoju participáciu na projekte, podobne ako ďalší architekti, peňažné ohodnotenie nedostala.

Z výstavby domov pre Rómov
Veľká odozva bola aj na druhej strane, a to predovšetkým u mladých rómskych rodín. Nie všetci ale v programe vydržali a zopár domov zostalo len na papieri. „Interes bol taký, že sme museli do prvej etapy projektu klientov žrebovať,“ dodáva doktorand Michal Sládek. Deti sa celý čas motali na stavbe a pomáhali s ľahšími prácami okolo nej. „Tu budeme bývať s bratom a sestrou,“ teší sa na videu školák, ukazujúc na pomaly rastúcu strechu nad hlavou s pevnými základmi.
Rómovia domy nedostanú zadarmo. Pozemky pod nimi si musia od obce Kojatice prenajať a zapojiť sa do jednoročného sporiaceho programu. „Ak je to úspešné, klienti dostanú pôžičku vo forme materiálu, ktorú budú splácať. Dom si môžu rozšíriť, alebo zmeniť až po splatení pôžičky,“ objasňuje jasnú politiku okolo výstavby Michal Sládek. Rómovia na oplátku získajú veľmi jednoduchý domček s rozlohou 25 m2 a suchým WC.

Deň otvorených dverí v Kojaticiach.
„Používame bežné stavebné materiály. Domy budú ako iné v obci, len menšie. Hodnotu domu je ťažko vyčísliť vzhľadom na množstvo dobrovoľníckej práce pri návrhu a svojpomocnej práce celých rodín pri realizácií,“ dopĺňa Sládek. Finančnú podporu od štátu ani z eurofondov zatiaľ nečerpajú, pomohlo im aj zopár súkromných firiem. „Na budúce leto máme naplánované ďalšie tri domy a hľadáme prostriedky na ďalšie roky,“ prognózuje mladý architekt.
Rodičia sa snažia pre deti zabezpečiť lepšie bývanie, a preto sa zapojili do projektu.

Láskavo prísne
Na projekte nových domov pre Rómov v Kojaticiach participovali aj študentky architektúry Zuzana Tomková a Elena Fialková. Obidve aktivitu v osade chvália a pre Pravda.sk prezradili motívy, prečo sa rozhodli na nej zúčastniť.
Prečo ste sa teda rozhodli spolupracovať na projekte výstavby domov pre Rómov?
Elena: Sociálno je v architektúre pre mňa nosná téma. Skúsiť si participáciu s Rómami na vlastnej koži bola výzva. Pochádzam z východného Slovenska, takže hoci študujem v zahraničí, je táto tematika neustále aktuálna. Sympatické pre mňa bolo, že nešlo o architektúru ako gesto, ale že išlo o architektúru, ktorá sa má stať domovom.
Zuzana: Zo zvedavosti. Spôsob bývania rómskej komunity na okraji dedinskej spoločnosti je bežným javom východného Slovenska. Zdalo sa mi zaujímavé využiť možnosť dostať sa bližšie k tejto téme a zároveň tým byť niekomu osožnou. Očakávania sa naplnili, cigánske osady sú nielen problémom ale aj inšpiratívnym miestom. Zároveň som to vnímala ako dobrú školu pracovať s minimálnym priestorom a limitovanými prostriedkami
Ako ste sa na projekte pričinili vy?
Elena: Zúčastnila som sa workshope, na ktorom sme vytvorili vo dvojiciach návrhy, väčšinou v koncepčnej rovine. Tie na základe toho, že projekt sa posunul do „druhého kola“, boli ďalej spracovávané detailnejšie ako podklady pre realizáciu. Počas leta sme sa v montérkach a rukaviciach objavili aj na stavbe. Tam sme sa ale skôr učili my od nich ako nahadzovať omietku či čepovať trámy :)
Zuzana: Zúčastnili sme sa workshopu na začiatku projektu, kde sme spolu s pridelenou rodinou vypracovali plán ich nového domčeka. Naša rodina Vojta a Renáty mala šťastie, boli jednou z rodín, ktorej sa domček aj postavil. Prepracovávali sme bližšie náš projekt a trocha sme pomáhali aj pri dokončovacích prácach.
Ako vás prijali Rómovia a ako ste s nimi spolupracovali?
Elena: Som s rómskou problematikou konfrontovaná už od strednej školy. Ako dobrovoľník som pracovala už pri menšom projekte, ktorý sa týkal so vzdelávaním rómskych detí mimo školskej výuky. Jasný recept neexistuje. Mojím heslom je láskavá prísnosť.
Zuzana: Bola som milo prekvapená ich srdečnosťou a zručnosťou v remeselnej oblasti.
Získali ste za to aj nejaké finančné či materiálne ohodnotenie?
Elena: Nie.
Zuzana: Hodnotou je plná hlava podnetov.
Ako vás prijali Rómovia a ako ste s nimi spolupracovali?
Elena: Prijatie bolo v rámci očakávaní príjemné, nebol dôvod aby tomu bolo inak, keďže projekt bol pre nich. Samozrejme nechýbali obojstranné prejavy srdečnosti či už v podobe žuvačiek od nás alebo typických cigánskych piesní od nich. Obohatenie bolo určite vzájomné.
Zuzana: Bola som milo prekvapená ich srdečnosťou a zručnosťou v remeselnej oblasti.

Autor: Richard Gonda

http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/297527-studenti-nakreslili-romom-domy-zadarmo-nebudu/