Študentov na vysokých školách nemá kto učiť [HN]

Univerzity priznávajú, že vysokoškolských pedagógov je menej, ako by si priali. Najväčší problém je na fakultách zameraných na informačnú techniku, strojárstvo či chémiu.
Nikola Richterová
Bratislava - Slovenské vysoké školy majú problém. Nedostatok učiteľov. Navyše, veľké množstvo súčasných vyučujúcich je v preddôchodkovom veku. Ich počet preto môže v budúcnosti klesať. Tvrdí to predseda Združenia vysokého školstva Miroslav Habán. ,,Problém je, že toto povolanie už mladých ľudí nezaujíma. Potrebujú na to tretí stupeň vysokoškolského vzdelania. Keď ho však získajú a nastúpia na škole, ich plat je smiešnych 670 eur," povedal Habán. Platy pedagógov určujú tarifné tabuľky. Napriek tomu, že vysokoškolskí učitelia majú tarify vyššie ako tí na základných či stredných školách, podľa Habána sú platy v pomere k dosiahnutému vzdelaniu neadekvátne. Najvyšší možný plat, ktorý dosiahne pedagóg, je 1 240 eur. Ďalej sú už odkázaní na príplatky za prípadné vedenie fakulty či osobnostné bonusy. Na ich vyplácanie má každá škola svoje vlastné stanovy.
Bezkonkurenčný súkromný sektor
Podľa ministerstva školstva majú najväčšie problémy s hľadaním pedagógov najmä fakulty zamerané na informačnú techniku, elektrotechniku, strojárstvo, chémiu či stavebníctvo. Štatistický úrad eviduje vo všetkých týchto odvetviach omnoho vyššiu priemernú mzdu, ako majú vyučujúci na univerzitách. Kým vysokoškolský učiteľ s priemerným platom zarobí mesačne 1 153 eur, napríklad elektroinžinier má plat o takmer 500 eur vyšší. S nedostatkom bojuje aj Slovenská technická univerzita v Bratislave, najkritickejšie je to najmä v počte vyučujúcich informačnej techniky. ,,Nedokážeme zaplatiť dostatok mladých ľudí, našich absolventov, aby zostali učiť. Najmä v oblasti IT biznisu dostávajú študenti lukratívne ponuky," povedal rektor univerzity Róbert Redhammer. S malým počtom učiteľov sa však trápi aj Lekárska fakulta Univerzity Komenského. ,,Niektoré odbory, ako napríklad anatómia, má pedagógov veľmi málo, takisto aj odbor zubné lekárstvo, kde je prestarnutá generácia profesorov a mladí končiaci absolventi idú radšej pracovať do praxe na ambulancie," vysvetlila prodekanka fakulty Eliška Kubíková.
Ďalšie zvyšovanie platov až v roku 2018
Podľa predsedu Rady vysokých škôl Martina Putalu sa však problém nedá vyriešiť inak, ako peniazmi. Školy totiž potrebujú pracovníkov s trvalým pracovným pomerom. ,,Na predídenie nedostatku nestačí ani vyučovanie s odborníkmi z praxe. Študentom je potrebné sa venovať aj mimo prednášok, treba ich zapájať do tvorivej činnosti v študovanom odbore, a na to tam ten pedagóg musí reálne byť," ozrejmil. Ministerstvo školstva odkázalo, že sa snaží situáciu zlepšiť. Poukazuje pri tom na očakávané septembrové zvyšovanie tarifných platov o šesť percent. Táto výška však bola Iniciatívou učiteľov aj Radou vysokých škôl označená za nepostačujúcu. Podľa rezortu iné možnosti nie sú. ,,Vykonávame všetky potrebné kroky k tomu, aby sa platové tarify zvyšovali. Uvedené je však závislé od možností štátneho rozpočtu. Vláda sa zaviazala pokračovať vo zvyšovaní platov aj v rokoch 2018, 2019 a 2020. Analytička M.E.S.A. 10 Renáta Králiková však nevidí problém iba v peniazoch. Podľa nej sú vysoké školy uzatvorené, vyučujúcich si nehľadajú na pracovnom trhu. Budúci pedagógovia musia absolvovať doktorandské štúdium u nich na katedre, až potom tam môžu učiť.
Porovnanie priemerných platov vysokoškolských učiteľov a odborníkov v súkromnom sektore

Vysokoškolskí učitelia	1 153
Analytici softvéru	2 080
Špecialisti v oblasti sietí	1 906
Elektrotechnic	1 331
Elektroinžinieri	1 646
Strojárski špecialisti	1 407
Chemickí špecialisti	1 455
Stavební špecialisti	1 262
Všeobecní lekári	1 359

Problém je, že toto povolanie už mladých ľudí nezaujíma. Keď nastúpia na škole, ich plat je smiešnych 670 eur.
Miroslav Habán, predseda Združenia vysokého školstva
FOTO:
Na niektorých školách je kritický nedostatok vyučujúcich informačnej techniky. Aj preto, že učitelia zarábajú podstatne menej než absolventi.

 [HN 17/06/2016]
Autor: Nikola Richterová