Študentov ubúda, školy čaká redukcia [Pravda]

Na vysokých školách klesajú počty študentov, ponúkajú už viac miest, ako je uchádzačov. Tento trend sa však netýka kvalitnejších fakúlt. Zistila to Akademická rankingová a ratingová agentúra, ktorá predstavila deviate hodnotenie 109 fakúlt slovenských vysokých škôl. Nižší počet vysokoškolákov bude pre niektoré školy znamenať buď ich zánik, zlučovanie alebo okliešťovanie odborov. Na Slovensku je celkovo 36 vysokých škôl, z nich 13 je súkromných. O štúdium na nich malo záujem 60-tisíc študentov, ich počet môže o niekoľko rokov klesnúť o takmer 10-tisíc. „Školy budú musieť o študenta viac bojovať preukázanou kvalitou, čo sa prejavuje už teraz. Pokles záujmu o štúdium je menej výrazný u kvalitnejších fakúlt a ako jedni z mala zaznamenali nárast záujmu práve stabilní lídri," tvrdí vo svojom hodnotení Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA). Agentúra zoradila viac ako stovku fakúlt podľa ich kvality do rebríčka. Rozdelila ich do 11 skupín podľa odborov. Prvé miesto si vo svojich oblastiach tradične udržali Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity, Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského, Ekonomická fakulta Technickej univerzity v Košiciach či Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Hodnotilo sa podľa piatich hlavných kritérií - vzdelávania, teda počtu študentov a pedagógov, atraktivity štúdia, teda záujmu o štúdium, a to aj zo strany zahraničných študentov, podielu nezamestnanosti absolventov za tri roky, vedy a výskumu, doktorandského štúdia a grantovej úspešností. Kvalitnejšie fakulty podľa ARRA zaznamenali menej výrazný pokles záujmu o štúdium na ich škole. Tie, čo sú stabilne na prvých priečkach, mali vlani dokonca nárast. „Až na spomenutých lídrov a niekoľko ďalších fakúlt Slovenskej technickej univerzity a Ekonomickej univerzity bol u takmer všetkých ostatných fakúlt zaznamenaný medziročný pokles záujmu o štúdium," uvádza sa v hodnotení. Podľa Viktora Smieška z Rady vysokých škôl vyšší záujem o technické, prírodovedné odbory či medicínu súvisí najmä so zamestnateľnosťou ich absolventov. „Mladí ľudia si zrejme viac vyberajú tradičné fakulty, ktorých absolventi majú vyššiu zamestnateľnosť," hovorí Smieško. Pokles počtu vysokoškolákov súvisí s demografickým vývojom. „Aj keď počet uchádzačov o štúdium klesá od roku 2007, v tomto roku bola prvýkrát prekročená hranica, pri ktorej je počet uchádzačov nižší ako plánovaný počet prijatých," upozorňuje Ivan Ostrovský z ARRA. Počet záujemcov o vysokú školu bude podľa odhadov najbližšie takmer desaťročie neustále klesať. Na terajšiu úroveň by sa mohol dostať až v roku 2030. Tento trend pre školy, o ktoré je slabý záujem, znamená riziko zániku. Podľa Ostrovského sú väčšmi ohrozené súkromné vysoké školy, kde sa za štúdium platí. Väčšia ponuka ako dopyt síce prináša silnejší súboj medzi školami, na druhej strane na vysokú školu sa môže dostať každý záujemca s maturitou. Umožňuje to aj systém financovania, pri ktorom sú vysoké školy do veľkej miery závislé od počtu študentov, a preto prijímajú študentov na bakalárske aj magisterské štúdium bez ohľadu na ich kvalitu. Závislosť vysokých škôl od počtu študentov vedie zároveň k znižovaniu nárokov na nich a ich štúdium, čo v konečnom dôsledku znižuje kvalitu vysokoškolského štúdia. Časť maturantov aj preto odchádza za kvalitnejším vzdelaním do zahraničia, najmä do Česka. Podiel maturantov, ktorí študujú na slovenských vysokých školách, klesá - vlani ich bolo 60 %. Podľa Ostrovského je to „obrazom emigrácie najlepších maturantov za kvalitnejším vzdelaním do zahraničia". Podľa Smieška v záujme zvyšovania kvality vysokých škôl by sa malo zvýšiť ich financovanie. Na verejné vysoké školy dáva Slovensko podstatne menší podiel financií ako v susedných štátoch. „Kvalita nesúvisí len s tým, či je vysokých škôl veľa, ale aj s tým, v akých podmienkach pracujú, ako majú vybavené laboratóriá a podobne. Ako sa hovorí, ak nemáte husle, ťažko sa na nich naučíte hrať," dodáva. Zmeniť by sa podľa neho mal aj systém rozdeľovania financií medzi verejnými vysokými školami. „Ministerstvo školstva už dlho sľubuje, že sa prejde na nový systém, ktorý bude viac zohľadňovať kvalitu výstupov tak z hľadiska vedeckých výsledkov, ako aj uplatnenia absolventov v praxi," dodáva. Rezort školstva v upravenom návrhu Správy o stave školstva sľubuje dať o 20 miliónov ročne viac vysokým školám z domácich a európskych zdrojov, zatiaľ sa však na tom nedohodol s rezortom financií. Naopak, v návrhu rozpočtu na budúci rok sa predpokladajú ešte menšie výdavky na vysoké školy ako tento rok. Úprava financovania vysokých škôl tak, aby sa výraznejšie zohľadňovala veda a výskum na školách, by mala prísť po novej komplexnej akreditácii vysokých škôl, ktorá sa má spustiť na budúci rok. Pre pravidlá akreditácie, ktoré hodnotia činnosť vysokých škôl za uplynulých šesť rokov, pripravila však opozícia podnet na Ústavný súd.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
Prvé a posledné miesta v rebríčku fakúlt
Technické odbory
1. miesto Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU 23. miesto Fakulta špeciálnej techniky -Trenčianska univerzita
Prírodné vedy
1. miesto Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK 7.miesto Fakulta prírodných vied UMB
Medicína
1. miesto Jesseniova lekárska fakulta UK 10. miesto Fakulta zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity
Poľnohospodárstvo
1. miesto Lesnícka fakulta Technickej univerzity Zvolen 6. miesto Drevárska fakulta technickej univerzity Zvolen
Ekonomika
1. miesto Ekonomická fakulta Technickej univerzity v Košiciach 14. miesto Ekonomická fakulta Univerzity J. Selyeho Komárno
Ostatné spoločenské vedy
1. miesto Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK 10. miesto Fakulta verejnej správy UPJŠ
Filozofické fakulty
1. miesto Fakulta humanitných vied Žilinskej univerzity lO. miesto Filozofická fakulta UCM Trnava
Právo
1. miesto Právnická fakulta Trnavskej univerzity 5. miesto Právnická fakulta UMB
Pedagogické fakulty
1. miesto Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity 9. miesto Fakulta športu Prešovskej univerzity
Umelecké fakulty
1. miesto Vysoká škola výtvarných umení Bratislava 8. miesto Fakulta dramatických umení Akadémie umení B. Bystrica
Teológia
1. miesto Teologická fakulta Trnavskej univerzity 7. miesto Rímskokatolícka Cyrilometodská bohoslovecká fakulta UK
Školy budú musieť o študenta viac bojovať preukázanou kvalitou. z hodnotenia ARRA

Mladí s titulmi robia aj murárov
SME 28/11/2013

Autor: Mária Benedikovičová
Zaradenie: Spravodajstvo
Najhoršie sú vnímané bakalárske tituly. Prácu primeranú vzdelaniu nájde málokto
Ministerstvo školstva chce zvýšiť váhu bakalárskych titulov tým, že študentom nariadi povinnú prax.
BRATISLAVA. Aj keď má magisterský titul, v supermarkete robí dokladačku tovaru. Dvadsaťdeväťročná Denisa, ktorá skončila Právnickú fakultu Univerzity Mateja Bela, robí v obchode, lebo ju nevzali ani za asistentku v advokátskej kancelárii. „Beriem to tak, že mám aspoň nejakú prácu. Lepšie je zarobiť 450 eur, ako byť úplne bez príjmu,“ vraví Denisa z Detvy. Viaceré firmy už v inzerátoch na pozície predavačov požadujú vysokoškolské vzdelanie. „Je málo miest. Keď nenájdu šikovného absolventa strednej školy, vezmú vysokoškoláka,“ hovorí Marcela Glevická z portálu profesia.sk. Šesťdesiatosem percent voľných miest v administratíve, na ktoré stačí stredná škola, vlani obsadili ľudia s diplomami.
Nedocenený titul
„Zamestnávatelia nerozoznávajú medzi maturitným vysvedčením a bakalárskym diplomom. Titul bakalár je úplne zdegradovaný,“ hovorí Ivan Ostrovský z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry, ktorá včera zverejnila deviate hodnotenie kvality vysokých škôl. Za vážny problém považuje, že vyše 80 percent bakalárov pokračuje na magisterskom alebo inžinierskom stupni. „Zo škôl potom vychádza priveľa prevzdelaných ľudí, pre ktorých na trhu nie je dostatok voľných miest, a tak idú aj na podradnejšie pozície,“ tvrdí Ostrovský. Raritou podľa Ostrovského nie je, že murárov robia vyštudovaní inžinieri či pokladníčky učiteľky. Zohnať prácu potom nevedia ani ľudia s nízkym vzdelaním. Na Slovensku robí iba 14,6 percenta ľudí so základným vzdelaním, priemer Európskej únie je 46,6 percenta. „Na bakalárov sa pozerá ako na nedovzdelaných. Problémom je aj to, že sa znížila úroveň stredného školstva. Kedysi elektrotechnik z priemyslovky vedel to čo teraz bakalár,“ myslí si rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta. Štátu vyčíta, že zdravotným sestrám nariadil byť aspoň bakalárkami. „Prečo nestačila kvalitná stredná zdravotná škola? Takto sa znížila hodnota diplomov.“ Štát by mal podľa Mičietu určiť, aké pracovné miesta zodpovedajú absolventovi univerzity a stredoškolákom.
Vyrieši to prax?
Ostrovský tvrdí, že zamestnávatelia by začali viac uznávať bakalárske diplomy, ak by mladí museli ísť aspoň na ročnú prax a až po nej by smeli študovať za magistrov či inžinierov. „Zistili by, či im konkrétna práca vyhovuje, alebo sa chcú ďalej vzdelávať a získať lepšie posty.“ Ministerstvo školstva pod vedením Dušana Čaploviča zo Smeru reagovalo, že vysokoškolákov chce už počas štúdia posielať na prax do firiem. „Treba riešiť motiváciu zamestnávateľov a konkrétne podmienky, ale z nášho pohľadu ide o systémovejšie a udržateľnejšie riešenie,“ povedal hovorca ministerstva Michal Kaliňák. Odkedy chcú prax zaviesť, nespresnil. Rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer podotkol, že študenti, ktorí majú záujem, už dnes popri štúdiu pracujú. „Vytvoriť však naraz na trhu práce asi 50-tisíc pracovných miest pre bakalárov by nebolo jednoduché. Môže to spôsobovať tlak na nezamestnanosť mladých ľudí.“ Mária Benedikovičová
Filozofické smery
1. Fakulta humanitných vied Žilinskej univerzity 2. Fakulta humanit. a prírod. vied Prešovskej univerzity 3. Filozofická fakulta Univerzity Komenského 8. Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa 9. Filozofická fakulta Prešovskej univerzity 10. Filozofická fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda
Technické smery
1. Fakulta chem. a potrav. technológie Slovenskej technickej univerzity
2. Strojnícka fakulta Žilinskej univerzity
3. Fakulta elektrotechniky a informatiky STU
21. Technická fakulta Slovenskej poľnohospodárskej univerzity
22. Fakulta environ. a výrob. techniky Technickej univerzity vo Zvolene
23. Fakulta šeciálnej techniky
Trenčianskej univerzity Prírodné smery
1. Fakulta mat., fyziky a informatiky Univerzity Komenského
2. Prírodovedecká fakulta Univerzity P. J. Šafárika
3. Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského
4. Fakulta prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa
5. Fakulta prírodných vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda
6. Fakulta ekológie a environment. Technickej univerzity vo Zvolene
7. Fakulta prírodných vied Univerzity Mateja Bela
Poľnohospodárske smery
1. Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene
2. Univerzita veterin. lekárstva a farmácie
3. Fakulta biotechnológie a potravinárstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity
4. Fakulta agrobiol. a potrav. zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity
5. Fakulta záhr. a krajin. inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity
6. Drevárska fakulta Technickej univerzity vo Zvolene
Právnické smery
1. Právnická fakulta Trnavskej univerzity
2. Právnická fakulta Univerzity P. J. Šafárika
3. Právnická fakulta Univerzity Komenského 4. Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy 5. Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela
Medicínske smery
1. Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského
2. Lekárska fakulta Univerzity P. J. Šafárika
3. Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského
8. Vysoká škola zdravotníctva a soc. práce sv. Alžbety
9. Fakulta zdravotníctva Trenčianskej univerzity 10. Fakulta zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity
Ekonomické smery
1. Ekonomická fakulta Technickej univerzity v Košiciach
2. Fakulta ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity
2. Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity
3. Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela
12. Fakulta manažmentu Prešovskej univerzity
13. VŠ medzinár. podnikania ISM Slovakia
14. Ekonomická fakulta Univerzity J. Selyeho
Ostatné spoločenské smery
1. Fakulta sociálnych a ekonom. vied Univerzity Komenského
2. Fakulta stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa
3. Fakulta špeciálneho inžinierstva Žilinskej univerzity
8. Stredoeurópska vysoká škola v Skalici
9. Fakulta sociálno-ekon. vzťahov Trenčianskej univerzity 10. Fakulta verejnej správy Univerzity P. J. Šafárika
Pedagogické smery
1. Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity
2. Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského
3. Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela
7. Pedagogická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa
8. Pedagogická fakulta Univerzity J. Selyeho 9. Fakulta športu Prešovskej univerzity
Umelecké smery
1. Vysoká škola výtvarných umení
2. Divadelná fakulta VŠMU
3. Fakulta muzických umení Akadémie umení
6. Filmová a televízna fakulta VŠMU
7. Fakulta umení Technickej univerzity v Košiciach
8. Fakulta dramatických umení Akadémie umení
Pozn. V skupine, kde bol nízky počet fakúlt, zverejňujeme celý rebríček Kompletné rebríčky nájdete na sme.sk
Zdroj - Rebríček Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry za rok 2012
Firmy nerozoznávajú medzi maturitou a bakalárskym diplomom. Ivan Ostrovský, pedagóg Univerzity Komenského, analytik ARRA