Študentská vedecká konferencia [RTVS Jednotka]

Martina Jančeková, moderátorka: „Pracujú na projektoch, ktoré môžu v budúcnosti zmeniť svet k lepšiemu. Vedomosti zdieľajú aj so svojimi kolegami zo zahraničia. Študentská vedecká konferencia Slovenskej technickej univerzity má za sebou už 24. ročník. S akými výsledkami, na to sa spýtam prodekanky Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Mileny Rehákovej a doktorandky Eriky Pavlovičovej. Dobré ráno, vitajte, dámy u nás.

Tento rok má konferencia akýsi podtitul, sa to dá nazvať Chémia a technológie pre život. Čo si pod týmto názvom môžeme predstaviť?“

Milena Reháková, prodekanka Fakulty chemickej a potravinárskej technológie, STU: „Názov tejto konferencie Chémia a technológie pre život odzrkadľuje fakt, že väčšina prezentovaných prác je vykonávaná s cieľom priameho prepojenia na bežný život a na prax. Chceli by sme ukázať, že chémia nie je len nejakou nudnou teoretickou disciplínou plnou nezrozumiteľných vzorcov, ale naopak, pochopením základných princípov naozaj vieme generovať také myšlienky, ktoré ovplyvňujú náš život tým kladným smerom. Ak by som mohla uviesť konkrétne príklady, napríklad aj na tejto našej konferencii boli prezentované práce z oblasti monitoringu ťažkých kovov a iných toxínov v povrchových vodách, v mnohých druhoch potravín, ďalej zaoberali sa študenti metódami, ktoré súvisia s monitorovaním nových typov koronavírusov, vývojom nových biomateriálov a podobné veci.“

Martina Jančeková: „Koľko takýchto profesionálov, odborníkov, študentov sa zúčastnilo na konferencii?“

Milena Reháková: „Na konferencii sa zúčastnilo 156 študentov vysokých škôl, zaznamenali sme účasť až študentov zo 14 fakúlt Slovenskej a Českej republiky. Ten pomer bol 8:6, 30 študentov bolo z Českej republiky. A študenti súťažili v 18 sekciách. Okrem toho sme vytvorili aj špeciálnu sekciu pre študentov stredných škôl, kde sme privítali 13 študentov z 11 škôl Slovenskej republiky od Bratislavy až po Michalovce. Odborníci, ktorí boli hodnotitelia, tak to boli ľudia z akademického prostredia aj z praxe a bolo ich viac ako 90.“

Martina Jančeková: „Aké sú výsledky, ako to možno hodnotíte a na čom konkrétne teda študenti pracovali a pracujú?“

Erika Pavlovičová, doktorandka: „Vo všeobecnosti môžem povedať, že som bola veľmi milo prekvapená, akým témam sa venujú naši študenti a aké výsledky sa im darí dosahovať. Z tohtoročných tém by som možno spomenula tie, ktoré ma nejakým spôsobom najviac oslovili. Bola to napríklad výroba papiera z opadaného lístia, alebo testovanie biokompatibility nejakých zdravotníckych pomôcok, metódy stanovenia obsahu pesticídov v potravinách a spôsoby, akými ich odstrániť. Ďalej monitorovanie odpadových vôd, a potom možno nejaké elektrotechnické senzory pre rýchlu detekciu koronavírusov, alebo využitie nanomateriálov na báze grafénu a vodíková energia.“

Martina Jančeková: „Spomínali sme tu dlhoročnú tradíciu, že teda už 24 rokov, to je naozaj dlhý čas. Viete spomenúť aj projekty, ktoré už dnes nám takto uľahčujú život?“

Erika Pavlovičová: „Keďže sa snažíme vo všeobecnosti na našej fakulte prepájať náš výskum s praxou, mnohé z týchto prác vznikali práve pod záštitou spoločností či už chemického, alebo potravinárskeho priemyslu a našli v nich aj svoje uplatnenie. Z takých, ktoré sa bežne v praxi, alebo sa v minulosti uplatnili v praxi by som spomenula napríklad práce zamerané na výskum vodíkových batérií, potom meraní teploty obilnín v skladiskách pomocou dronov, ďalej by to mohli byť napríklad monitorovanie znečistenia v okolí vodnej nádrže Ružín, alebo aj inteligentný skleník pre hydropónne pestovanie rastlín. Vo všeobecnosti by som povedala, že možno že my, ako bežní spotrebitelia, si až tak nevšímame, aký vplyv má naša práca na náš bežný život, ale vzhľadom k tomu, že sa snažíme zlepšovať kvalitu životného prostredia, tak takýmto spôsobom sa snažíme vplývať na naše životy.“

Martina Jančeková: „Je to taký ten ďalekosiahly dopad určite, technológie sa dnes vyvíjajú naozaj raketovým tempom. Aké sú tie aktuálne trendy, o čo sa väčšina vedcov snaží?“

Milena Reháková: „Väčšina vedcov sa snaží spracovať tie nové poznatky tak, aby boli využiteľné pre život. Ako sme už spomínali, určite sú to problémy spojené s globálnymi riešeniami, nielen teda v našej republike, ale celosvetovo a z nich by som možno vyzdvihla práve životné prostredie a jeho kvalitu, dostatok potravín a pitnej vody, kvalita týchto potravín, zdravotná neškodnosť, či už potravín, alebo vody. Takisto vývoj nových liečiv zavedenie do praxe, vývoj nových inteligentných materiálov a v neposlednom rade hľadanie možností energetických úspor nielen v samotnom chemickom priemysle, ale ako celkovo.“

Martina Jančeková: „Teraz nanajvýš aktuálne, áno. Cieľom takýchto akcií je väčšinou je aj motivovať mladých ľudí a pritiahnuť ich k štúdiu technického odboru. Ako je to u vás? Máte dosť záujemcov?“

Milena Reháková: „Tak túto otázku, alebo odpoveď by som rozdelila možno na dve časti. Čo sa týka záujmu o štúdium na našej fakulte, v ostatných piatich rokoch je situácia stabilizovaná, zapisujeme do prvého ročníka okolo 400 študentov. Pokiaľ by sme to porovnali s obdobím pred desiatimi rokmi, tak je to dvojnásobne nižší počet, takže áno, tieto trendy sú také, že študenti nie príliš inklinujú k štúdium technických vied, pretože sa im zdajú príliš náročné, alebo náročnejšie ako ostatné. Ale na druhej strane tí študenti, ktorí k nám nastúpia na štúdium, tak ten záujem o vedu a výskum je značný a povedala by som, že v tých vyšších ročníkoch viac ako 20 percent študentov inklinuje k tej výskumnej činnosti a zúčastňuje sa podobných akcií ako je naša konferencia.“

Martina Jančeková: „Ja vám veľmi pekne ďakujem za vysvetlenie týchto pojmov, možno náročných na ráno. O vedeckej technickej konferencii mladých chemikov sme hovorili s Milenou Rehákovou a doktorandkou Erikou Pavlovičovou. Ďakujeme za návštevu.“