Súčasné problémy v oblasti BOZP [Eurostav]

doc. Ing. Zdenka Hulínová, PhD., Ing. Jana Hulinová Stavebná fakulta STU v Bratislave
Napriek viacerým pozitívnym zmenám v oblasti BOZP je stav ochrany pracovníkov, najmä v malých a stredných stavebných podnikoch, stále nežiaduci. Preto je nevyhnutné zaviesť do súčasného systému zásadnú zmenu. Jej cieľom by bolo nahradiť princíp povinnosti princípom dobrovoľnosti vyplývajúcej z pozitívnej motivácie všetkých zainteresovaných účastníkov výstavby. Do tohto systému by mali byť adekvátne zapojení aj živnostníci. Vhodným riešením môže byť napríklad zavedenie poistného systému zameraného aj na ocenenie kvality stavu BOZP v organizáciách. Z hľadiska možnosti porovnania skutočných nákladov na prevenciu s nákladmi na nápravu škôd v dôsledku pracovných úrazov je potrebné vytvoriť vhodný spôsob evidencie a vyhodnocovania vynaložených nákladov.

Stav BOZP na Slovensku
Mnohé konkrétne štatistické ukazovatele poukazujú na nevyhovujúcu situáciu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len ,,BOZP") na Slovensku a upozorňujú na niekoľko dôležitých faktov. Prvým faktom je odlišný stav BOZP v organizáciách, ktoré sa líšia svojou veľkosťou, reprezentovanou počtom pracovníkov. Oveľa viac problémov je evidovaných na menších stavbách, ktoré sú realizované malými firmami (do 50 zamestnancov), ako na väčších stavebných projektoch. Tieto sú realizované prevažne veľkými organizáciami, ktorými sú najmä dcérske spoločnosti zahraničných firiem. Na Slovensku máme najväčší počet práve malých firiem a firiem bez zamestnancov (obr. 1).
Na základe výsledkov výskumov na európskej úrovni je možné sledovať a potvrdiť, že čím je menší podnik, tým hrozia väčšie problémy v systéme BOZP. Pracovné úrazy, ku ktorým došlo u malých a stredných zamestnávateľov predstavujú 82 % celkových pracovných úrazov a 90 % všetkých smrteľných nehôd (obr. 2). Výnimku tvoria malí a strední zamestnávatelia, ktorí sú v priamom obchodnom vzťahu s veľkými zamestnávateľmi, napríklad v pozícii subdodávateľov, a sú tak nútení aspoň čiastočne prevziať ich systémy a zásady BOZP [1].
Veľkým problémom pri evidovaní pracovných úrazov sú tzv. ,,skryté" pracovné úrazy, ktoré môžu výrazne skresliť výsledné čísla, pretože nie sú nikde hlásené a ani evidované. Sú to úrazy, pri ktorých sa zamestnávateľ prostredníctvom rôznych kompenzácií dohodne so zamestnancom, že nejde o pracovný úraz a zlikviduje jeho následky. Takéto kroky volia zamestnávatelia najmä v snahe vyhnúť sa tomu, čo s pracovnými úrazmi súvisí, ako je napríklad vyšetrovanie a pokuta zo strany štátnych orgánov [1].
Hoci štatistiky počtu pracovných úrazov vykazujú všeobecne klesajúcu tendenciu, analýza reálnej situácie na stavbách potvrdzuje, že za zahraničím zaostávame v oblasti ochrany práce v mnohých smeroch. Napriek tomu, že sme oblasť bezpečnosti práce legislatívne zastrešovali už koncom 18. storočia, a teda historicky máme v tejto oblasti dlhodobé tradície, prichádzajú k nám v súčasnej dobe zahraničné firmy a ich zástupcovia, aby nás naučili dôležitosti tejto oblasti. Ďalším faktom, ktorý charakterizuje oblasť BOZP, je zmena priorít. Z hľadiska historického vývoja môžeme vidieť, ako sa postupne menil prístup od potreby financovania len nápravy sociálnych vplyvov pracovných úrazov na potrebu investovať do prevencie a predchádzať ich vzniku. Pochopenie, že prevencia je lacnejšia ako financovanie vplyvov pracovných úrazov, je výsledkom viac ako storočného procesu a vychádza nielen z ekonomického poznania, ale najmä z rozvoja ľudských hodnôt [1].

Postoj k BOZP
Pri nazeraní na stav BOZP na Slovensku z rôznych uhľov pohľadu môžeme vidieť mnoho príčin tejto situácie. Významnou mierou k výslednému obrazu prispieva postoj zamestnávateľov k BOZP. Prostredníctvom prostriedkov investovaných do prevencie sa tento postoj premieta do ochrany pracovníkov.
Na Slovensku máme nemalú skupinu zamestnávateľov, ktorí túto oblasť podceňujú a vzhľadom na výrobné ciele považujú za zbytočnú stratu času, a ,,vyhodené" finančné prostriedky. Z uvedeného dôvodu svojich pracovníkov nechránia, prípadne len minimálne. Výsledkom tohto postoja môžu byť síce ušetrené prostriedky, ale tento prístup je spojený s vysokou pravdepodobnosťou vzniku neželaných pracovných úrazov, často až smrteľných. Zároveň je sprevádzaný aj vysokými pokutami zo strany orgánov dozoru za hrubé porušenie legislatívnych požiadaviek.
Inú skupinu tvoria zamestnávatelia, ktorí sa chcú vyhnúť zbytočným pokutám, a preto sa snažia predpisy dodržiavať. Ich investície do BOZP sú len v takej výške, aby pokryli legislatívne požadovaný stupeň ochrany. Výsledkom tohto prístupu je menší počet, skôr nezávažných, pracovných úrazov a nízka pravdepodobnosť udelenia pokút.
Existujú však aj zamestnávatelia, obvykle ide o väčšie organizácie so zahraničným zastúpením, ktorých investície do BOZP presahujú rámec legislatívnych požiadaviek. V dôsledku tohto postoja sa u nich počet pracovných úrazov zníži na minimálny až nulový a odstráni sa hrozba pokút za zlý stav v oblasti BOZP.

Nadštandardný prístup k BOZP
Investovanie do prevencie nad rámec požiadaviek legislatívy predstavuje v oblasti BOZP určitý nadštandard, ktorého výsledkom je nízka pracovná úrazovosť a ďalšie s tým súvisiace výhody. Pre dosiahnutie tohto stavu je žiaduce zaviesť v organizácii účinnú motiváciu pracovníkov, a to prostredníctvom integrácie BOZP do celého systému riadenia. V ňom sa stávajú ciele BOZP rovnocenné s výrobnými cieľmi, prípadne sú postavené až nad tieto ciele.
Organizácie, ktoré pristupujú nadštandardne k ochrane pracovníkov, využívajú k tomu rôzne prostriedky. Jedným z nich, aj keď v súčasnosti nie veľmi účinný, je systém vzdelávania. Nadštandardným sa vzdelávanie môže stať vtedy, keď sa zmení jeho obsah, kvalita aj periodicita a dôsledne sa zameria na zlepšenie povedomia pracovníkov o význame ochrany. Aj priamo na stavbách sa môžeme stretnúť s nadštandardným prístupom k BOZP. Jedným z príkladov môže byť vybavenie pracovníkov kvalitnejšími osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami s viacerými prínosnými vlastnosťami, nielen ochrannou, ktorú vyžaduje vykonávaná práca. Dosiahneme tým, okrem zvýšenia komfortu pracovníkov, často aj komplexnejší spôsob ochrany, a nakoniec aj zlepšenie pracovných výsledkov. Nadštandardom môže byť tiež uprednostnenie technológie, ktorá hoci je prioritne zameraná na zvýšenie produkcie, umožňuje aj lepšiu ochranu pracovníkov, platí to aj opačne. Väčšina nadštandardných opatrení v oblasti BOZP je charakteristická tým, že má zároveň priamy vplyv na rast produkcie. Napríklad pomocné konštrukcie z ľahších hliníkových materiálov môžu spĺňať nielen funkciu ochrany pri práci vo výške, ale umožňujú aj jednoduchšiu a rýchlejšiu manipuláciu. Práca s nimi bude mať teda vplyv nielen na ochranu zdravia pracovníkov, ale aj na ich výkonnosť. Rovnako vykonávanie prác z pracovnej plošiny nielen chráni pracovníkov pred pádom z výšky, ale aj šetrí záber plôch, čo môže prispieť k lepšej organizácii prác a usporeniu ďalších prostriedkov. Obdobne aj výberom kvalitných materiálov alebo voľbou nástrojov, prístrojov a náradia s lepšími vlastnosťami ochrany vieme ovplyvniť nielen bezpečnosť pracovníkov, ale aj ich pracovné schopnosti. Výhody nadštandardného prístupu k BOZP sa nakoniec premietnu do kvality riadenia výstavby, potreby menšieho počtu pracovníkov, ľahšieho prevedenia prác a samozrejme aj do skrátenia času výstavby, čo nie je zanedbateľné. Nepriamo sa nadštandardný prístup k BOZP môže prejaviť aj v kvalitatívnych ukazovateľoch, akými sú zvýšenie kultúry bezpečnosti, posilnenie dobrého mena, uznanie a ocenenie organizácie zo strany interných pracovníkov, ale aj externých subjektov a pod.
Pri investovaní prostriedkov do ochrany pracovníkov je však potrebné si uvedomiť, že neúmerným zvyšovaním ich ochrany nemusí adekvátne narastať skutočná bezpečnosť pracovníkov. Prekročením tejto hranice sa už efektívnosť prostriedkov investovaných do BOZP v skutočnosti nezvyšuje.

Návrh opatrení
Možným riešením pre zmenu postojov zamestnávateľov k BOZP je presvedčiť ich o výhodách prevencie do BOZP prostredníctvom nástroja, ktorý by im umožnil posúdiť správnosť zvolenej politiky BOZP. Výsledkom by bolo porovnanie nákladov vynaložených na prevenciu s nákladmi, ktoré vzniknú v prípade pracovných úrazov. Takýto matematický nástroj si však vyžaduje aj zmenu v systéme evidencie a vyhodnocovania nákladov na BOZP. V súčasnosti je evidencia nákladov na BOZP neprehľadná, či už zo strany Štatistického úradu SR, Národného inšpektorátu práce alebo aj samotných organizácií. Dokonca ani štatistické výstupy požadované orgánmi Európskej únie neumožňujú urobiť po ich vyhodnotení vhodnú bilanciu prostriedkov vynaložených na BOZP.
K zmene postojov zamestnávateľov môže jednoznačne prispieť aj správny motivačný nástroj. V súčasnosti nemáme na Slovenskú účinný prostriedok, ktorý by ocenil zamestnávateľov v prípade úspešnosti pri znižovaní pracovných úrazov. V zahraničí existujú rôzne spôsoby motivácie, medzi nimi aj systém poistenia, tzv. ,,bonus-malus", ktorý znižuje výšku poistného organizáciám s menším počtom pracovných úrazov. Okrem toho môžu používať aj komerčné pripoistenie, v ktorom je platenie výšky poistného závislé aj od stavu BOZP. Základným princípom akejkoľvek úspešnej motivácie je dosiahnuť, aby zamestnávatelia zmenili svoj postoj k BOZP a prešli od direktívneho plnenia legislatívnych povinností k dobrovoľnej ochrane pracovníkov s vedomím výhod tohto prístupu.

Záver
Na Slovensku v odvetví stavebníctva nezodpovedá vývoj v oblasti BOZP všeobecnému úsiliu vynakladanému na jeho zlepšenie. Určité zmeny síce prebiehajú, ale pomaly a aj to najmä vplyvom zahraničných firiem, ktoré majú na Slovensku dcérske zastúpenie. Vďaka zahraničným firmám sa na stavbách stretávame s určitou bezpečnostnou kultúrou a rešpektom k oblasti BOZP. Ich motiváciou, okrem toho, že si vážia ľudské zdravie a životy, je najmä uvedomenie si výhod investícií do prevencie. Vďaka dôkladnej evidencii a záznamom získavajú potrebný obraz o stave v tejto oblasti. Paradoxom veľkých firiem však je, že aj keby mali v oblasti BOZP určité nedostatky, majú väčší strach z peňažných trestov za nedodržanie podmienok, vyplývajúcich z obchodných zmlúv, ako z pokút od orgánov dozoru. Zavedené systémy BOZP sú v týchto firmách skôr prostriedkom pre získanie zákazky vďaka dobrému menu a imidžu firmy. Aj v tejto oblasti je potrebné uskutočniť zmeny, ktoré by zo systému pokút vytvorili účinnejší nástroj, fungujúci produktívnejšie ako v súčasnosti, keď sa organizáciám oplatí viac riskovať pokutu, ako prerušiť výrobu.
Literatúra:
[1] Němec, M. a kol.: Analýza možností a podmienok vytvorenia a financovania tripartitne riadeného osobitného fondu, určeného na financovanie prevencie pracovných úrazov a chorôb z povolania, NÁRODNÝ PROJEKT Centrum sociálneho dialógu II., 2017
[2] Štatistický úrad SR (Slovstat)
[3] Štatistiky Národného inšpektorátu práce
----
doc. Ing. Zdenka Hulínová, PhD.
Pôsobí ako docent na Katedre technológie stavieb na Stavebnej fakulte STU v Bratislave. Jej vedecko-výskumná činnosť je zameraná najmä na modelovanie stavebných procesov a na oblasť BOZP na stavbách. Poznatky z oblasti bezpečnosti pri práci v stavebníctve prednáša študentom v dvoch na seba nadväzujúcich predmetoch.
Ing. Jana Hulinová
Je absolventkou Stavebnej fakulty STU v Bratislave, kde v súčasnosti pôsobí ako doktorand na Katedre technológie stavieb. Jej doktorandská téma je zameraná na efektívnosť prostriedkov vynaložených na BOZP v stavebných organizáciách.

[Eurostav 13/04/2018]
Autor: doc. Ing. Zdenka Hulínová, PhD., Ing. Jana Hulinov