Superrýchly introvert [Plus 7 dní]

Atletika ma neuživí, škola je priorita - vraví slovenský Bolt Ján Volko
Skromný introvert oddaný Bohu - taký je najrýchlejší slovenský šprintér Ján Volko. ,,Viera mi skutočne pomáha. Behám pre slávu Božiu," zopakoval viac ráz 20-ročný študent druhého ročníka informatiky na bratislavskej Slovenskej technickej univerzite, senzačný strieborný medailista z behu na 60 metrov na halových majstrovstvách Európy v Belehrade. Do Srbska cestoval s cieľom dostať sa z rozbehov aspoň do semifinále. Napokon bežal ako prvý Slovák vo finále, dva razy prekonal slovenský rekord a s časom 6,58 sekundy je prvým rodákom spod Tatier, ktorý sa dostal pod hranicu svetovej extratriedy - 6,60 sekundy.
Oslavy netreba: Milión dôvodov na bujarú oslavu, povedali by si mnohí z nás. Taký však Volko nie je. ,,Nemám rád oslavy, nepotrpím si na ne," skonštatoval po návrate do Bratislavy. Otec Ján Volko starší sa jeho slovám nečudoval. ,,Tú radosť musíte prežiť najmä vnútri," poznamenal muž, ktorý má najväčšiu zásluhu, že sa z bývalého futbalistu v ružinovskom Domine stal atlét. ,,Keď mal desať rokov, šli sme vyskúšať kinderiádu a hneď vyhral. Chvíľu robil oba športy súčasne, no potom som ho prehovoril, nech sa sústredí na atletiku," vravel otec, ktorého s manželkou Zuzanou počas pondelňajšieho synovho návratu z Belehradu obletovali novinári pomaly rovnako ako jeho syna.
Bol to správny ťah. Volko vyrastal v klube KĽŠ Kryha u Andrey Bérešovej, teraz ho bývalá letuška Naďa Bendová a bývalý bobista Róbert Kresťanko v klube BK HNTN Bratislava dotlačili až na stupne víťazov. ,,Máme to podelené. Ja mám na starosti silovú stránku, Naďa atletickú," vysvetlil nám Kresťanko.
Kým trénerke Bendovej od soboty neprestával vyzváňať mobil, Volko stále odmietal uveriť, že má medailu, hoci mu visela na krku. ,,Nedochádza mi to. Ani neviem, čo mám hovoriť. No hádam raz uverím," konštatoval atlét, ktorého osobný rekord pred šiestimi rokmi bol 7,37 sekundy. Na šesťdesiatke je zlepšenie o každú stotinu sekundy cenné. V prípade Džonyho, ako mu hovoria, je to poriadny skok. ,,Neskutočný," tešil sa Volko. A to v Belehrade zaspal na štarte. ,,Aj krk počas behu som mal vpredu ako neandertálec. Moja fyzioterapeutka by ma za to určite vyhrešila," smial sa.
Radšej dvojstovka: Pred dvoma rokmi bol na halových ME v Prahe vo veku 18 rokov a 125 dní najmladším Slovákom, aký kedy na šampionáte štartoval (vypadol v rozbehu). Teraz je z neho hviezda a nádej do budúcnosti, no drží sa pri zemi. ,,Škola je stále priorita. Atletika ma neuživí. Nežijem na Jamajke ani v Amerike," tvrdí skromne športovec, ktorý v Belehrade prehral len s obhajcom titulu Richardom Kiltym (6,54) z Veľkej Británie.
Podľa jeho slov treba za úspechom hľadať tri veci - odhodlanie, skvelých trénerov a talent. Sny o pokorení hranice desiatich sekúnd na stovke však Volko nemá. ,,To by ma zabilo. Ja by som sa chcel zlepšiť skôr na dvojstovke. Tam by sa možno dalo atakovať 20 sekúnd," myslí si víťaz behu na 200 metrov na Európskych hrách v Baku v roku 2015.
Belehradské striebro však bolo nepomerne väčšia senzácia. ,,Každý nabehaný kilometer v tréningu, každý prepotený dres za to stál," priznáva druhý najrýchlejší Európan. Označili ho za slovenského Bolta, no on sa k žiadnemu idolu nehlási. ,,Keď už predsa, tak možno radšej taliansky šprintér Pietro Menea," vysúkal zo seba.